Moldova Merlot Tour 2015 3/6

Deň 5.: Brašov – Bran – Rašnov – Prejmer – Brašov, 110 km

Dneska máme v pláne iba chodenie po hradoch. Po raňajkách, ktoré sú obligátne studené a teda neviem čo na nich stojí 5 Euri sadáme len tak naľahko bez batožiny na motorky a vyrážame smerom na Poiana Brašov, čo je horské a lyžiarske stredisko kúsok na Brašovom, niečo ako naše Donovaly, len krajšie ;-) Chvíľu sa tu zdržíme, fotíme a potom pokračujeme dole kopcom do Rašnova, prechádzame okolo parkoviska pod hradom, ale nechávame si ho až na spiatočnú cestu a pokračujeme ďalej na Bran. Parkujeme kúsok od hradu, jednu prilbu ktorá sa nevmestí do kufra nechávame v blízkom stánku so suvenírmi a prebojovávame sa pomedzi stánky smerom k pokladni s lístkami. Vstupné je v podstate symbolické, hrad je zaujímavý, páči sa mi hlavne architektonicky.

Komerčný akože Drakulov hrad - Bran

Cestou z hradu nakupujeme deckám doma tričká a pre seba povinné magnetky na chladničku. Ľubovi dochádza miestne obeživo, tak ide hľadať zmenáreň, o chvíľu je naspäť, našiel banku ale nemá žiaden doklad (občiansky nechal v penzióne, aby mu naň vyzdvihli pas), tak mi dáva eurá, idem do banky, kam medzitým nabehlo celkom dosť ľudí, čakať sa mi nechce tak vychádzam von a vyberám zhruba príslušnú hodnotu v RON z bankomatu – následná SMS z domácej banky mi potvrdzuje, že som sa trafil na pár centov presne - mínus poplatok za výber – nevadí, pivo na najbližšej terase platí Ľubo.

Štartujeme a vyrážame do Rašnova, čo je cca 10 minút jazdy. Prichádzame na parkovisko okolo ktorého sme išli ráno, motorky nechávame tu, ďalej je zákaz vjazdu a rampa. Netreba ale kráčať hore pešo (cca kilometer do kopca), premáva tu vláčik ťahaný traktorom. Platíme pár drobných, čakáme asi 10 minút a už sa vezieme. Hore vystupujeme, výhľad na hrad, ktorý mi pripomína Krásnu Hôrku je perfektný. Odchytáva nás miestny kovboj, ktorý tam prevádzkuje offroad ťažného koňa a presviedčame Katku aby nasadla, že ju pofotíme, keď vtom kovboj zaradí rýchlosť a už štrádluje aj s koňom a Katkou na prechádzku. My s Ľubom sa rehoceme, Katka zúri. Sme še pobavili, celkom drahý špás konštatujem, keď si napokon kovboj zapýtal v prepočte asi 15 Euri, ale za tú srandu to stálo. Pokračujeme ďalej smerom na hrad, vonkajšie hradby aj so vstupnou bránou sú novo zrekonštruované. Samotný hrad je ešte kúsok ďalej do kopca, vchádza sa cez mohutný bastion. Vnútri sú obligátne stánky so suvenírmi, nejakí rytieri, fotíme. Z najvyššieho bodu je nádherný výhľad na okolie.

Vraciame sa traktorom nazad na parkovisko, v stánku s občerstvením si dávame langoše, ktoré sa aj tu tak volajú. Akurát je to nie čerstvo upečené, ale v mikrovlnke zohriaty polotovar. Nejaká anglicky hovoriaca turistka ma na parkovisku odchytáva, ukazuje na môj langoš so syrom a smotanou a pýta sa, ako sa to volá. Trikrát si zopakuje slovo „langosh“ a ďakuje s konštatovaním, že to „looks very tejsty“. Keby si reku moja okoštovala taký domáci langoš, aký robievala moja stará mama, prsty by si si obhrýzla...

Hrad Rašnov

Vraciame sa nazad do Brašova, opäť peknými serpentínami cez Poianu. Z výhľadov nad Brašovom robíme pár fotiek. Keďže sme časovo na tom dobre, rozhodujeme sa zbehnúť pozrieť ešte opevnený kostol v dedine Prejmer, asi 10 km od Brašova. Je to najmohutnejšie opevnený kostol v Rumunsku, múry sú miestami vysoké až 18 metrov a pri základoch široké až 5 metrov. V opevnení je v dvoch až štyroch úrovniach nad sebou množstvo komôr, ktoré slúžili ako skladiská a zásobárne, ale v prípade nebezpečia sa stávali útočiskom pre ľudí z okolia. V strede opevnenia je pekný gotický kostol. Prechádzame areál dookola, fotíme, nazeráme do niektorých otvorených komôr, je tam príjemný chládok, keďže vonku slnko slušne pripeká.

Cez deň som si všimol, že reťaz by už potrebovala premazať, keďže olej zo zásobníka už dávno vytiekol. Včera sme prechádzali v meste okolo motošopu, hneď vedľa autobusovej stanice, tak to nahadzujem do navigácie a vyrážame. Je podvečerná špička a tak pri jednom odbočovaní Ľuba strácame. Prichádzame k motošopu, volám Ľubovi a snažím sa ho navigovať, radím mu aby sa držal šípok smerujúcich k známemu obchodnému reťazcu. Medzitým ku nám príde miestny bezdomovec tmavšej pleti, melie stále niečo rumunsky, posielam ho niekam, ale je to mámpičista. Katka sa cíti nepríjemne, ale fyzicky to riešiť nechcem, aby som nemal nocľah na štátne útraty. Keďže okrem kecov nič iné nerobí, nechávam ju strážiť motorku, ešte hovorím, že keby niečo kopni ho do členka, idem dnu, kupujem sprej na reťaz a hneď som zase vonku. Teraz ho už dosť nahlas posielam do péčka a zase volám Ľubovi. Hovorí, že kašle na to, že sa vracia na penzión, orientuje sa podľa nápisu Brašov, ktorý je na kopci nad mestom po vzore Hollywoodu. My ideme ešte do obchodného reťazca kúpiť obojstrannú lepiacu pásku, lebo už ma dva dni hnevá môj interkom, ktorý mi chce odpadnúť z helmy. (Nedá sa prichytiť pomocou skrutkovanej konzoly, lebo blokuje mechanizmus ovládania slnečnej clony.) Cestou nazad využívam Ľubovu radu a naozaj celkom ľahko nachádzam cestu na penzión. Využívam výhody motorky v mestskej zápche. Opäť nikto netrúbi, neblokuje. Tolerantnosť miestnych šoférov je fakt na úrovni.

Na penzióne nás už víta Ľubo, vysmiaty ako lečo máva pasom. Teraz už je jasné, že do Moldavska sa dostaneme. Ideme na večeru, tentokrát si vyberáme slušne vyzerajúcu pizzeriu, ja si dávam pizzu, Katka a Ľubo nejaké zapekané cestoviny. Čakáme dosť dlho, ale jedlo je napokon chutné a čuduj sa svete horúce. Po jedle sa nezdržiavame a presúvame sa do včerajšej reštiky, kde žiaľ dnes nie je náš čašník zo včera. Objednávame si fľašu dobrého vína a syrovú misu, donesú nám za veľkú tácku syrových jednohubiek s hroznom. Keďže po vypití vína je tácka ešte napoly plná, tak dávame ešte jednu fľašku, platíme viac ako včera za celú večeru, ale spokojní odchádzame na penzión. Cestou nachádzame iné alimentáre ako včera, Ľubo si berie do hlavy, že si kúpi vážené cukríky na cmúľanie, s ktorými nás potom týra. Našťastie ideme hneď spať, zajtra nás čaká dosť kilometrov.

Deň 6.: Brašov – Iasi, 305 km

Ráno ešte pred raňajkami kontrolujem klinec, ktorý som objavil v zadnom drapáku ešte večer. Pneu drží tlak, tak chvíľu rozmýšľame, či ho dať von alebo ho tam nechať. Napokon beriem kombinačky a pomaly ho vyťahujem. Našťastie bol zapichnutý šikmo do štupľa drapáku a defektinel sa nekonal.

Dnes máme v pláne iba cca 300 km presun do mesta Iasi blízko hraníc s Moldavskom, do penziónu, ktorý som včera zabúkoval. Hľadal som aj penzión priamo v Moldavsku, ale nič zaujímavé mi nenašlo, tak sme sa rozhodli, že si rezervujeme dve noci v Iasi a do pivníc v Moldavsku, ktoré sú odtiaľ cca 150km si odskočíme na jeden deň. Z iných cestopisov som už vedel, že si treba rezervovať aj prehliadku priamo v Cricova, tak som pri jednom zabúkoval aj to. Ráno mi prišla odtiaľ odpoveď že je potrebné to zaplatiť cash deň vopred vo vinotéke priamo v Kišiňove. Odpovedám teda, že sme na ceste a do Kišiňova prídeme až druhý deň dopoludnia. Takmer okamžite prichádza odpoveď, že nie je žiadny problém a stačí, keď to uhradíme teda až druhý deň.

Vyrážame z Brašova predpoludním smer Bacau, Roman a Iasi. Cestou zastavujeme iba na tankovanie. Pri jednej zastávke stojíme v tieni pri kompresore s hadicou na fúkanie, keď tam naraz dobehne asi 5 cigánčat s loptou, ktorú sa im samozrejme nedarí nafúkať, keďže na hadici je násada na autoventil. Tak po chvíli začnú robiť skazu, vyťahovať hadicu z bubna navijáku a popri tom na nás pokrikujú čosi čomu aj tak nerozumieme. Chvíľu si ich nevšímame, potom im Ľubo dohovára po slovensky, následne ich už posiela do péčka, ale chýba mu presvedčivý tón hlasu. Takže nastupujem ja, urobím tri rázne kroky smerom k udenáčom, zakričím „Hajde“ a cigánčence prášia kadeľahšie. Katka akurát prehodí že „no pekne, aj tu sa ťa boja“ :-) a môžeme ísť ďalej.

Potom sa už nič zvláštne nedeje a kľudným tempom prichádzame do Iasi. Náš penzión je hneď na okraji mesta, takže sa ubytovávame a naľahko vyrážame do mesta urobiť nejaký nákup. Rozhodujeme sa medzi večerou v meste a v penzióne, napokon dávame prednosť penziónu. Dávame si klasiku – flákotu mäsa z grilu s hranolkami a zeleninou a potom na izbe pri fľaši Merlotu debatujeme o tom, čo nás čaká zajtra. Spať ideme pomerne skoro, keďže ráno chceme vyraziť už okolo siedmej. Ja ešte v posteli počúvam stream nášho zápasu s Nórmi.. priebeh zápasu a konečný výsledok mi tak dvíha hladinu adrenalínu že ešte dosť dlho nemôžem zaspať...

Penzión Crystal, Iasi