Kedy je čas na prvú motorku?

Dan Ariely vo svojej knihe popísal zaujímavú štúdiu realizovanú na vzorke ľudí pomocou jednoduchej videohry. Po vyhodnotení tím dospel k poznaniu, že ľudia sú schopní robiť aj nelogické veci, len preto, aby si udržali všetky dvere otvorené. Jednoducho neznášame pocit, ak strácame šancu sa k niečomu / niekomu vrátiť. Preto máme plné disky filmov, ktoré si nikdy nepozrieme, lebo čo ak raz? Preto skladujeme v garážach rôzne blbosti, nepovieme nie práci, ktorá je pre nás nevýhodná, lebo čo ak od nich raz príde aj dobre zaplatená zákazka?

A tak často pracujeme do noci, sme v časovej tiesni a okolo toho beží náš život, ktorého sa sotva dotýkame. Autor sa v závere zamýšľa nad tým, či sa pri všetkej tej snahe nezatvárajú niekde inde oveľa dôležitejšie dvere. Či to nie sú práve tie doma, tie, ktoré vedú k prvým krokom našich detí, ich bezstarostnému smiechu alebo plaču po nepodarených skokoch. Dvere k tým, ktorých máme najradšej, momentom, ktoré sa nevrátia, sebe samému.

Už pekných pár rokov ide svetom mienka, že dnešní mladí nerobia nič, len sliepňajú do mobilov, ponevierajú sa svetom, kde sa bitky a neúcta menia na obdiv modrých palcov. Pre čerstvých rodičov prebudených z letargie strašiak natoľko veľký, že horlivo študujú príručky o tom, ako vychovávať svoje deti, radia sa, ako ich správne chváliť, kŕmiť, umývať, v čom prať a kam ich dať. Jedni predbiehajú druhých, každý chce mať to svoje najúžasnejšie, viac ako v škôlke sedia v autách, a jazdia hore dole päť dní v týždni po krúžkoch pre mladých intelektuálov. Deti objímajú tablety, kŕmia dinosaurov hovoriacich anglicky, zatiaľ čo maminka češe gélový chochol na hlave pre fotku dnešného úžasného dňa, a samozrejme, úžasného dieťaťa. Priemer neexituje.
Slovo “výnimočný“ si mnoho mamičiek nespája s vedomosťami, ale skôr vzhľadom. Etika moderných dejín zakazuje deťom byť strapaté, zamazané od blata ako malé prasce, skákať do mlák a zbierať modriny. Doba si pýta aktovky, slnečné okuliare a tenisky, ktoré je ľúto zničiť. Lenže ako môžu byť všetky tie deti výnimočné, keď sú rovnaké? Nebudú časom znechutené tým, že nevyčnievajú, a začnú prevracať smetné koše, fajčiť a rozbíjať poštové schránky len preto, aby boli iné? Angličtinu budú vedieť všetky, ako funguje telo a vesmír sa predsa naučia a rozdiely sa zmažú, či svoje detstvo obetujú krúžkom alebo hrám, vo štvrtej triede budú všetky rovnaké.

Torty sme sa nemohli ani dotknúť. Zabalil ju do škatule a odniesol na druhý deň do škôlky, aby mohli oslavovať spolu. Bola jeseň, štyri sfúknuté sviečky a pomaly nastal čas písať Ježiškovi. Prešiel odrážadlom, zvládol bicykel, doma nám dva roky hučia len Spievankovo a motocross, vydupal si výlet na FMX do Košíc. Nikdy sme ho neviedli týmto smerom, nemal ani len dupačky KTM. Napriek tomu v zozname prianí miesto pri jednej odrážke patrilo motorke.

Počul som, že v Blave je hanba priznať, ak na niečo nemáte. Je mi to fuk! Na novú KTM sme nemali a tiež nám prišlo zbytočné uložiť 3 a pol tisíc do veci, o ktorej netušíte, aký bude mať koniec. Rozhodli sme sa pre Čínu. Motorka to je, malá, vrčať vrčí a za tie prachy celkom vyzerá. Musíte však rátať s tým, že občas niečo pustí. My sme obmedzili plyn, čím sme znížili výkon aj otáčky a spálili spojku. Rozletel sa štartovač a predná vidlica je aktuálne po smrti. Našťastie náhradné diely stoja pár eur, spojka 8, štartovač 9, vidlica 12 a s pomocou aspoň cez telefón to dokáže opraviť aj taká technická lama ako som ja. Podmienky? Nič moc. Skladujeme to na balkóne, vozíme v malej Fieste, ktorú sme len nedávno splatili. Tlačiť tú motorku celú od blata niekde v poli do auta, v ktorom trčí od dverí kufra až po predné sedačky pôsobí dosť zvláštne, auto samotné vyzerá od svojich rovesníkov raz také staré, lenže tu nejde o auto, zážitky majú prednosť.

Hoci sa to podľa príručiek moderných matiek môže zdať šialenstvo, dovolím si oponovať. Dieťa je v chráničoch, má lepšiu prilbu ako na bicykli a zatiaľ ho mám stále uviazaného za podsedlovku, aby sa náhodou niekam nezabral. Pomaly tak skúša otočky, stáť v stupačkách, tlačiť mašinu a dávame si krátke endurácke výlety na palacinky, po ktorých som z dvojice ten unavenejší a zaspávam lepšie (aj skôr) keďže celú cestu bežím :). Minule sme náhodou zazreli chlapcov na bikrosovej dráhe. O dva dni sme z bajku zložili blatníky, čím skončila premena detského bicykla na bikrosový, strávili sme tam tri nasledujúce dni a dnes ho čaká prvý tréning. Super. Aspoň neleží doma ani on ani prilba.

Aby som sa ale vrátil k podstate veci a úvodu článku. Veľa ľudí sa pýta alebo si aspoň myslia, že je to veľmi drahé. Nie je to o nič drahšie ako LCD televízor, ktorý majú dnes doma okrem nás takmer všetci. Je to o tom, či uložíte peniaze do telky, nového auta, dovolenky, alebo detí, či skôr do vzťahu s deťmi. No a odpoveď na samotnú otázku, kedy je vhodný čas na prvú motorku? Práve dnes! Pretože nejde len o motorku, ide o ukradnutý čas robote strávený s niekým, kto vám to o mnoho rokov neskôr možno vráti tým najobyčajnejším a predsa najneobyčajnejším „ďakujem“. A výnimočný? Myslím, že na to aby boli naše deti výnimočné nemusia byť chodiace encyklopédie. Z davu môžu vyčnievať už tým, že sa hrajú vonku a sú slušné.