Z cyklistu traktorista

I ja som prepadol motorkám a keď som čo i len zbadal motorku na ceste, alebo pri inej príležitosti, srdce sa mi rozbúšilo ako zvon. No len jeden problém som mal a to ten, že som nemal vlastnú motorku (ani auto, dom či byt, nič!). Ako väčšina mladých ľudí nebolo peňazí na novú dokonca i na staršiu tak som šetril, ale ako to býva, neušetril! Leto 2004 prinieslo definitívne rozhodnutie - teraz alebo nikdy. Takže rýchlo spraviť vodičák a požičať kôpku peňazí (ešte že mám sporivú sestru). Moje srdce bilo pre choppera, ale moje skúsenosti boli pramalé, povedal by som žiadne, ale odhodlanie bolo veľké! Takže som sa rozhodol nabrať nejaké teoretické skúsenosti z literatúry, časopisov samozrejme z netu – Motoride. Bol som pozorným čitateľom Vadimových príspevkov a čerpal som z jeho skúseností! No rozhodnutie či novú alebo jazdenú som veľmi rýchlo vyriešil po prepočte (sestriných) bubáčikov. Teraz mi už len zostávalo vybrať - nájsť tu pravú, podotýkam motorku!

Keďže som bol skôr cyklista než motokár, mal som rešpekt pred „ťažkou jazdou“, chcel som siahnuť na niečo okolo 500 cm3, ale stará ľudová múdrosť hovorí že, cm3 ničím nenahradíš a vo mne sa odohrávala vojna medzi túžbou - snom a strachom - zdravým rozumom.
Nakoniec si môj rozum vybral, že to bude Intruder 800, ale vďakabohu že mám aj srdce a sny a mal som aj frajerku (naozaj!). Vďaka bývalej som sa ozval na inzerát Lupusa a dohodli sme si stretko. Keď Pán Lupus dorachotil na svojom prekrásnom Viragu, bol som jasný! Lupus sa isto ešte teraz pousmeje, keď si spomenie na to, ako som vyťahoval Vadimove články z ruksaku a snažil som sa nenechať vidieť, že som úplný laik a úplne hotový - triaslo ma ako keď si 3 dni nevypijem! I bývalá frajerka so sestrou sa mi smiali. No ale každý nejako začína!

Moje Virago

Lupus bol proste skvelý, snažil sa mi vysvetliť a poradiť vo všetkom, no proste lepšieho chlapa a lepšie som kúpiť nemohol. Narazil som na skvelého chlapa a utvrdilo ma to, že motorkári držia spolu a snažia sa pomáhať jeden druhému. No Lupus urobil ešte viac. Týmto sa mu chcem poďakovať - ĎAKUJEM LUPUS!!!

Ty kokso nikdy nezabudnem, keď som si moju lásku prvý krát osedlal (myslím motorku!, ale ani s Monikou to nebolo zlé - samozrejme že ani na to nezabudnem!!!). Božský pocit, strach, vzrušenie, radosť, orgazmus no proste Kráľ Zeme! Zázračne som sa rozbehol a kolosálne (aspoň pre mňa to bolo kolosálne) som odišiel od prizerajúceho sa Lupusa, a verím, že mal veľký strach o svoju krásku! Fakt som nemal skúsenosti s takýmito silnými a ťažkými motorkami, takže asi 4 dni to bolo len rozbehnutie spomalenie, otáčanie, skúšanie jazdy s frajerkou. Učil som sa, ale bolo to učenie také, od ktorého som sa nemohol odtrhnúť (keby som sa s takým zápalom učil aj v škole tak mám ešte furt h...o!!). Proste som sa snažil pochopiť, čo je to vlastne motorka, čo to znamená, aké má riziká a hlavne nepodceňovať tú obrovskú silu, ktorú v sebe má! Zistil som jednu podstatnú vec, ktorú už asi všetci dobre poznáte a to že človek sa nemá báť vecí, ale seba!
Myslím, že som urobil nejskvelejšiu vec v živote, že som sa rozhodol splniť si sen a nepodľahol som strachu a rozumu, a nekúpil si 535 alebo intrudera 800. I keď verím, že sú to skvelé motorky, moje srdce a duša túžila po objeme nad liter a keď som zbadal Lupusove Virago, fakt nebolo čo riešiť!

Nedá mi spomenúť jazdu s Red Barons, na ktorú ma Lupus zobral. Bola to moja veľká premiéra na ceste (cca 100 km) a to dokonca so starými harcovníkmi z Red Barons. Cítil som sa božsky, bolo to úžasné leto v plnom prúde, počasie ešte krajšie a 4 silné stroje burácajúce po rozpálenom asfalte za sebou! Zastavenie na pumpe deti vybehli z auta a obzerali si moju motorku (samozrejme že nie len moju ale i ostané), ale musím sa pochváliť - no cítil som sa ako „pravý tvrdý čoprista, ktorý križuje svet“ (i keď stav a krása motorky je zásluha Lupusa).
Nasledovali výjazdy po okolí, dovolenka po Slovensku, spoznávanie nových ľudí na cestách a zrazoch, proste konečne som žil svoj sen! A to je niečo čo si každý nedopraje, myslím že je to najväčšia chyba v živote, nesplniť si sny, alebo sa o to aspoň nesnažiť!

No viem, že tí, čo ma aspoň trochu poznajú, si hovoria - však sa už vysekal, tak čo tu frajeruje, mal motorku a po pár mesiacoch ju položil. No, možno som mal nehodu skoro, ale ako som už písal nemohla za to motorka, že by bola ťažká, silná, rýchla, pomalá alebo neovládateľná! Bola to čisto moja chyba, proste som sprosto nezastavil na stopke – prehliadol som ju, keď som sa vykecával s frajerku čo sedela za mnou. Čo ktomu dodať – smola, nešťastie, chyba! To sa v živote stáva a veľa ľudí hovorí predaj ju, zabiješ sa, alebo nebojíš sa na ňu opäť sadnúť veď si skoro zomrel. A čo ja na to? Nebojím, chcem a budem jazdiť! Ale budem si dávať väčší pozor na seba aj na druhých, pretože som zraniteľnejší ako v aute. Jazdenia na moto sa nevzdám pokiaľ budem vládať a môcť.

Inak po nehode som prišiel na ďalšiu „ľudovú“ múdrosť: radšej život bez frajerky ako život bez motorky!
Takže vy všetci, čo sa rozhodujete či a akú moto, rozhodnite sa podľa srdca a ak máte rozum, tak sa prispôsobíte motorke a schopnostiam. A ak nie, tak prežije vzrušujúci život možno krátky a možno spoznáte Kováčovú!

Takže netreba sa báť, ale plniť si sny! Jedine šťastný život je dobrý život. Už sa teším na kritiku.