Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 07.07.2014 Autor: bublifuk21
Čitatelia: 8989 [Vaše stroje - Moja úprava]
Po tom, ako sa mi podarilo druhý krát rozbiť plastový kryt motora na mojom Transalpe, som sa ho rozhodol trošku vylepšiť a snáď už vydrží aj nejaké tie skaly bez ujmy.
Možností ako uchrániť motor a jeho súčasti pred odletujúcim kadečím spod predného kolesa je určite veľa. Ako základ je továrenský plastový kryt, ktorý sa dá vymeniť za hliníkový či duralový vyrobený doma alebo od známych výrobcov „adventure“ doplnkov na moto. Pôvodne som chcel taký duralový dať urobiť kamošovi (robí vo firme, kde 3D ohýbajú hliník) potom by som ho už len dal pozvárať. No zatiaľ som sa nedostal ku kresleniu v AutoCAD-e, rozhodol som sa pre inú, pre mňa zaujímavejšiu úpravu. Už dávnejšie som fascinovaný najnovšími materiálmi ako sú kevlar a karbón a tkaninou z nich. Prakticky som si odskúšal prácu s týmito materiálmi, keď som bratovi vyrábal kryt bubnovej kosačky miesto plastového, ktorý sa mu rozletel po prvom kosení. Tu to bolo jednoduchšie, keďže „pohľadovka“ nebola taká dôležitá. Tu som musel zvoliť trošku zložitejší prístup.
Pripravený kryt na výrobu kopyta |
Ako prvé som si musel pripraviť pôvodný kryt na vyrobenie kopyta. Urobil som to jednoducho prelepením páskou pôvodného krytu. Páska čiastočne vyrovnala nerovnosti na kryte po odletujúcich skalách, nechcelo sa mi kryt nanovo celý brúsiť, tmeliť, keď aj tak to už nebude vidno, navyše obyčajná hnedá páska je asi najlepší separátor, ani polyesterová ani epoxidová živica Vám na ňu vôbec nechytí. Urobil som teda kopyto z pár vrstiev sklenej tkaniny, najprv jemnú, potom hrubšiu, nakoniec najhrubšiu, kvôli pevnosti. Základ je všetko dobre presýtiť, aj okraje ktoré sú mimo formy, oveľa lepšie sa to potom opracováva a stále je to sklo a mikročiastočky sa Vám dostanú naozaj všade. Použil som lacnejšiu polyesterovú živicu. Síce smrdí ako sviňa, ale keď to robí človek von, až tak to nevadí. Navyše rýchlo vytvrdzuje, takže za hodku dve, môžete formu vyberať.
Kopyto |
Trochu som sa obával, či sa obrobok vojde medzi pôvodný kryt a kopyto, keďže kopyto bolo vyrobené na priamo, ale podarilo sa. Samotný kevlar karbónový kryt pozostáva z troch vrstiev kevlar-karbónovej tkaniny a štyroch vrstiev sklenej tkaniny, ktorú som pridal na zvýšenie pevnosti. Osvedčilo sa mi presycovať jednotlivé vrstvy samostatne, mimo formy. Mal som lepšiu kontrolu nad rovnomerným presýtením celej vrstvy tkaniny a lepšie sa presycovali aj okraje. Na kryt som už použil epoxidovú živicu L 285, je síce drahá a na internete ju zohnať je trošku problém. Ponúkajú ju možno dva tri obchody, ale keďže mám kamoša čo s tým robí vo veľkom, problém som mal vyriešený a ešte aj za trochu lepšiu cenu. Veľkou výhodou je, že vôbec nesmrdí. Perfektne sa s tým robí, výborne presycuje, má tixotropné vlastnosti a po vytvrdnutí je výsledok oveľa kvalitnejší, ako pri použití polyesteru. Na kryt stačilo asi 1,5 dcl zarobenej zmesi s tužidlom, aj to mi ešte ostalo asi za štamprlík.
Kryt pred úpravou |
Kevlar karbónovú tkaninu dostať kúpiť vo veľmi dobrej cene cez ebay, ale aj na iných stránkach. Už existujú aj rôzne farebné odtiene kevlaru, mne sa najviac páči pôvodná žltá. Sklená tkanina sa dá zohnať v modelárskych obchodoch, alebo vo farbách-lakoch. Najlepšie sa nanáša epoxid valčekom, po vložení do formy je treba tkaninu dôkladne vytupovať štetcom do problémových miest. Ako separátor od kopyta som použil separačnú pastu (tiež od kamoša ). Tŕpol som, či odlepím kopyto od výrobku, preto som striehol, kedy už bude epoxid tvrdý, ale ešte nie úplne, aby to šlo ľahšie. Šlo to dosť ťažko, ale nakoniec sa podarilo. Kryt nahrubo som opiloval flexou, tenkým kotúčom na železo. Inak to ani nejde. Len odstrihnúť kevlarovú tkaninu je dosť problém. Potrebujete na to fakt ostré nožnice. Dôkladné presýtenie je dôležité aj preto, aby sa dal výsledok lepšie opracovať. Vlákna kevlaru stále pretŕčajú.
Pripravený na striekanie lakom |
Finálny výrobok pred lakovaním som ešte brúsil pod vodou najprv 500-kou, potom 1000-kou a nakoniec 1500-kou šmirgľom, keďže na výrobku zostali nerovnosti podľa kopyta z pôvodného krytu. Preto som pred prvú vrstvu dal bohatú vrstvu epoxidu, aby bolo z čoho brúsiť. A tak isto aj hrany, lebo kevlar je fakt sviňa, keď ho chcete opracovávať. Nie nadarmo sa z neho robia aj nepriestrelné vesty.
Nalakovaný |
Keď bol finálny kryt obrúsený s vyvŕtanými otvormi na pripevnenie, nastriekal som ho ešte dvoma vrstvami dvojzložkového laku Mobihel HS. Mám už s týmto lakom skúsenosť a vytvára silnú vrstvu veľmi dobre odolnú voči poškriabaniu. Dlho som hútal, ako upevniť kevlarový kryt na pôvodný, až som sa nakoniec rozhodol ho tam jednoducho prilepiť chemoprénom. Styčné plochy boli úplne minimálne, preto som pri prikladaní musel byť maximálne presný, na druhý krát by som to tam už nedal.
"Pohľadovka" |
Výsledok posúďte sami. Bolo to robené doma "na kolene" výsledok by bol určite iný pri použití vákuovej formy a vývevy na odstránenie mini bubliniek a odsatie prebytočného epoxidu, ale snažil som sa to urobiť najlepšie ako som vedel. Hrúbka krytu je pritom cca 1 až 2 mm. Viem, nie je to duralový kryt, ktorý by vydržal určite viac, ale na moje vozenie to snáď vydrží viac ako len pôvodný plastový. Ešte kým nebol prilepený som urobil malú skúšku a dal po ňom pár rán kladivom a nezbadal som ani len minimálne poškodenie.
Hotovo |
Namontované |
Pridané: 07.07.2014 Autor: bublifuk21 Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 223949 | Včera: 188963