„Vilage story“, alebo Ťažký život JAWY

Nepochopí ako niekto môže mať radosť z toho keď už do nej kopol a koľko krát päsťou do nadrže udrel a koľko krát povedal už nikdy… nech ju čert berie, radšej sa budem na „biku“ potiť, ale „nedá se svítit“… láska je láska. Čím viac času som jej venoval, tým viac som na ňu myslel a miloval. Je to jako s manželstvom po 20-tich rokoch. Občas si zajazdiť na mladej ale starú nedať ani za svet. Veď čo sme si spolu srandy užili a čo sme xujovin dostvárali. Spätný chod – ma svoje výhody, do brnčiny v tričku a kratasoch vbehnúť, drevo ťahať pre oheň na stanovačke, ale už som aj brániť pole na JAWE videl. A buďme k sebe úprimní…stále len jazdiť, to nieje ono. Keď sa v nej „šprcem“ a roboty je na mesiac ide ma porazit, ale keď opäť vyliečená prvý krát lapne, to je radosti aj za pol vedra. A po tých 45-tich rokoch života, ešte celkom dobre pradie a keď zvláda 200 m prevýšenia za 15 minút je to fajn, čože na tom, že je zohriata, že „pufka“ ďalej aj keď vytiahnem kľúčik zo spínačky. A odvezie aj frajerku, dokonca aj 5 bláznov naraz na diskotéku. Lata na sedlo a ide sa. Ja som na nádrži pridával plyn, kámoš za mnou brzdil a radil a tí traja vzadu hľadeli, či sa kolesá točia. Proste „Vilage story“.

Ale poznám aj väčších extrémistov ako som ja. Ale samozrejme Jawka za svojho života aj „vývojom“ prešla. Znížená hlava o 2 mm, vybraté tlmiče výfukov (to máte vidieť tie staré babky ako na mňa čakajú na ceste s vedrom horúcej vody, kedy pôjdem okolo), samozrejme zvýšené zadné tlmiče o 2 cm, keď poveziem deda a vrece jabĺk na „sirup“ aby som o kamene výfuk nechytil. A znova priliať pol litra „štavy“ a ide sa na priehradu a zoberiem kamoša, bude aspoň sranda... tak si to šinieme (100 km/h) po prázdnej ceste a zákruta pred nami. Otočím sa k nemu a hovorím zo špásu: „Nezabrzdíme.“ a otočím hlavu späť... ale čo to? Myšlienka sa stáva realitou. Reakcia: šľapnem na zadnú brzdu, ale lanku sa to akosi nepáči: „Nie a nie, nezabrzdím nech ma aj roztrhne.“ A tak sa rútime starej babke do dvora. Ešte že brána bola otvorená. Iba kurník nás zastavil. Mladá mamička od vedľa nechápavo otvára ústa a márne hľadá slová chvály. My rýchlo „vycúvame“ a už len s prednou brdou a zohnutým predným ráfom ideme ďalej. Čože na tom, veď lanko kúpim a ráf vyklepem. A to je na tom to pekné, že údržba stojí málo, často iba 0,5l jablkovej. Veď kamoš má v chlieviku namiesto zajacov súčiastky a v každom druhom dome je nejaká ta obdoba Jawy. A že dymí? Nevadí, aspoň viem že ju nezadriem. A že klepe? Nech, aspoň viem že ide (keby neklepala tak by to bolo podozrivé na ten vek no nie?-logika). A že benzín výjde za dedinou? Nevadí. Ešte ju nakloním, vyžmýkam nádrž a prejde ešte 2 km, alebo tatovi z píly vytiahnem šťavu a pridám trochu nafty (úsporné opatrenia) a čuduj sa svete...ide. Možno troška kašle a tak, ale to sa prehliadne a statočne „pufká“ ďalej. Skúšal som aj letecký benzín o.i. A že vidím policajtov? Šup s Jawou na poľnú cestu, alebo ju šmarím do kukurice. „Ja neviem čia je tá rachotina?!“ a tvárim sa pohoršene ako niekto môže jazdiť na takom niečom. Ale keď zájdu za zákrutu, vytlačím moju milú, pohladkám ju po nádrži, víťazoslávne ju nakopnem a frčím sa pochváliť kamošom ako som oje..l zelených. A že nemám vodičák ani značku? Veď motorka jazdí na beznín, nie? Ale aj tak si myslím, že by sa malo jazdiť opatrne a to sa týka aj Jawákov „in the vilage“. Tak to je len vrcholec ľadovca, čo všetko sa dá zažiť na JAWKE... proste kategória sama o sebe. Viem, že možno bohatým synáčikom bohatých ockov čo jazdia na drahých „mixéroch“ sa budú čudovať, ale poviem Vám, človek si najviac váži to, čo si sám sklepe, aj keď to občas štrajkuje a kašle ale o tom to je. O slobode, o zážitkoch, často aj o špinavých rukách. A nakoniec slová klasika: „Nie je dôležité na čom jazdíš, ale ako jazdíš.“.

No nieje to krása?

P.S.1: Ale ešte jeden „Vilage picture“ si neodpustím. Je to o tom, ako dvaja tlačia tretieho na zničenom pekáci pri zaradenej jednotke do mierneho kopca a pionier nie a nie...Potom sa už len plota držať, aby sa človek od smiechu udržal na nohách. Ale chlapcom očká svietia ako žiarovky na vianočnom stromčeku. To su praví motorkári...radosť, že to vrčí a to je hlavné.

P.S.2: Skúšal už niekto z Vás hľadať štartér na Jawe 250/559? ( a to sme hľadali traja...a nie a nie nájsť...“zelená je TRÁVA“).

P.S.3: Tento článok chápte ako rozptýlenie a zábavu ale inak je to všetko pravda. Je to obraz stredoslovenskej dediny, toť rodisko fanatických motorkárov a Jawakistov na večné časy a nikdy inak.