Nórsko, ne severe Európy.

Prišla vytúžená dovolenka tak prekrásne opisovanej krajiny. Ráno vyrážam smer Poľsko, kde hneď poobede premoknem komplet celý keďže nepremok som si neobliekol dúfajúc, že dášť prestane. Prenocoval som pri nemeckých hraniciach na divoko, ako je u mňa zvykom. Večerom preletelo ponad mňa motorové rogalo a následne po ňom teplovzdušný balón, aký pekný pohľad to bol. Zajtra mám naplánovaný prejazd Berlínom a pohľad na TV vežu a Berlínsky dom. Už som zabudol ako je to v mestkej premávke (každú chvíľu stojíš na červenú, spojka 1-2 a neutrál dookola). Pri prechádzaní jedného z miest som bol svedkom dopravnej nehody motocyklistu z dodávkou. Dodávka vychádzala z benzínky a vodič si nevšimol po hlavnej ceste idúceho motocyklistu. Ako vyšiel na hlavnú cestu motocyklista prudko zabrzdil (bola mokrá vozovka) kufor a ulomky lietali všade za škrípajúceho zvuku. Hneď som zastavil, ale chlapik hneď vyskočil, odpratajúc motocykel na bok vozovky. Zastavili aj druhé autá, tak som sa pohol ďalej. Aj tak by som nebol napomocný, pri mojej mizernej slovnej zásobe nemčiny. Nemeckom prechádzam viacmenej ďialnicami a pri Dánsku rozkladám tábor.

Dnes som navštívil dánsky ostrov ROMO. Dlhým mostom som sa dostal na ostrov a čuduj sa svete na moto po tvrdej pláži až k moru. Bolo tam pár psíčkarov so svojími miláčikmi. V obchode kupujem suvenír a popri mori obkľukou na prvý Dánsky most, keďže som nechcel ísť do Nórska trajektom. Cestou prechádzam mesto Billund kde sa nachádza Legoland a prechádzam prvým mostom. Platím karrtou v automate (okolo 19 euro). Ráno vyrážam na ostrov Mon, kde sa nachádzajú kriedové útesy staré 70 miliónov rokov. Dal som si prechádzku až na pláž odkiaľ je na útesy pekný výhľad. Nachádza sa tu aj 3D kino s prehistorickou tematikou.

Vraciam sa cestou späť a navštevujem Kodaň, kde si idem pozrieť sochu malej morskej víly. Cestou míňam zábavný park Tivoli, kde sú atrakcie rôzneho druhu a niektoré sú viditeľné aj spoza plotu. Znova strašná zápcha, až po čase zisťujem, že príčinou je dopravná nehoda. Prechádzam druhým mostom do Švédska. Idem zase platiť na automat, ale pani niečo hovorí berie mi kartu a podáva mi ju s nejakým vysvetlením (pre mňa nezrozumiteľným) cena druhého mosta 23 euro. Švédsko prechádzam tiež trošku obkľukou okolo jazera Vattern, ale ináč nuda, síce lesy ale cesta rovná a blíži sa Nórsko. Príprava dokladov, ale ani neviem a som v Nórsku a to som si myslel, že bude kontrola dokladov. Cesty a terén sa mení (začínajú stúpania a zákruty) hneď sa ide veselšie. Prvou zástavkou je Oslo a to návšteva Frognerovho parku, kde sa nachádzajú sochy G.Vigelanda.

Ďalšia návšteva smeruje na olympijský štadión Holmenkollen, kde sa nachádza aj skokanský mostík. Ja ako fanúšik biatlonu som chcel vidieť kde sa koná svetový pohár v biatlone. Radnicu Osla som tiež neobišiel ako aj polostrov kde sa nachádza vikingské múzeum a múzeum lode Fram. Mimochodom z Holmenkollenu je krásny výhľad na Oslo.

Mrholilo s prestávkami celý deň a akoby zázrakom sa pred Oslo oblačnosť pretrhala a návšteva Osla vyšla. Večerom keď opúšťam Oslo sa znovu rozpršalo a ja si narýchlo rozkladám stan na futbalovom ihrisku v nejakej dedine. Ráno je hmlisto ale postupne sa vyjasnieva. Prvá zastávka je najvyšší drevený kostol v Nórsku. Našiel som si pri jazere pekné miestečko na vysušenie vecí a taktiež som si zachytal ryby a podarilo sa mi ulovit asi 5 cm rybku. Neďaleko tiekol čistý horský potôčik, tak som sa poumýval na divoko.... bŕŕŕ ale bola studená (podľa vzoru McGregora a Boormana - Long way Round). Smer fjordy. Zrazu ma predbieha auto a bliká mi smerovkami. Čo sa asi deje pomyslím si a kontrolujem si veci či nemám niečo povolené z batožiny. No asi po 3 minutách zisťujem, že auto má slovenské značky - Bratislavské. Odzdravujem ich tiež a odbočujem na odpočívadlo niečo zajesť. Ako tak stúpam, snehu pribúda, teplota klesá a uvedomujem si, že to ešte bude tvrdé.

Na jednom zo sediel, čuduj sa svete merali policajti (mali zastavené auto, mňa si nevšímali). V mestách sú automatické merače rýchlosti, ktoré sú vopred riadne označené značkou. Už je dosť hodín, tak pred Geilo rozkladám tábor pri jazere, kde začal fúkať dosť silný a nepríjemný vietor, takže sa ukladám spať. Tak to bola dosť chladná noc. Nad ránom obliekam všetky veci, aj tak kosa. Spacák že vraj do -15 stupňov (no neviem neviem). Ráno začal padať dážď, tak doobedu dospávam. Keď utíchol dávam nepremok a vyrážam smer Jostedalsbreen. Počasie sa umudruje a ja prechádzam najdlhším cestným tunelom na svete - 24,5 km. V každej tretine tunela je vysvietená odstavná plocha žlto-modro sfarbená, na odreagovanie. Inak tunelov je tu množstvo od krátkych po 7 km. Idem pozrieť najväčší ľadovec pevninskej Európy Jostedalsbreen.

Prichádzam na parkovisko a parkovací automat berie iba kovové mince, ale ja mám 50 papierovú. Tak ju nechávam na moto za gurtňou, ak by prišla kontrola nech si ju zinkasuje. Cesta k ľadovcu trvá približne 45 minút. Som sa aj zapotil, kým som k nemu vyšiel. Krása, to množstvo ľadu a v modrej farbe (vďaka ľadovcom vznikli fjordy). Keď som sa vrátil k motorke, peniaze boli tak ako som ich nechal, tak parkovanie mám grátis. Už je skoro 9 hodín, tak rozkladám tábor neďaleko ľadovca. Do polnoci ešte čítam noviny, keďže je vždy vidno. Na to by som si vedel zvyknúť. V noci zase pršalo, ale to už beriem ako samozrejmosť.

Ráno balím a posledným pohľadom na ľadovec sa vydávam na cestu Trollov. Cestu Trollov by nemal nikto vynechať ak sa nachádza v týchto končinách. Je plná stúpaní, klesaní či serpentín (niečo ako v Rakúsku Grossglockner). Cesta zahrňuje aj trajekt (44 NOK). Pri druhom trajekte sa mi prihovára Nór, aby som pri čakaní na trajekt išiel vždy dopredu, že motorkári idú prvý a pýtal sa ma kde mám namierené. Smer Nordkapp a Fínskom naspäť odpovedám. Very nice hovorí a platí mi trajekt (58 NOK). Poďakoval som mu a išiel sa kochať plaubou cez fjord. Dnes mám namierené na Atlantic Road. Sú to ostrovy prepojené mostami (niektoré do oblúka) a vedie popri atlantiku. Tam sa pri mne zastavil jeden pán a pýta sa ma po anglicky, či ide dobre po Atlantic Road. Kukám, že má CZ značky, tak na neho slovensky, že ide dobre. Cesta vedie dvoma spoplatnenými tunelmi, ktoré vedú popod more (43 NOK - 57 NOK).

Blíži sa večer, tak som sa utáboril pri fjorde a rozhodol som sa zachytať si ryby. K vode som sa horko ťažko dostal - bol to náročný výkon. Chytal som asi hodinku a ulovil som 3 tresky a jedna sa mi odkvačila pri brehu. Potom som odtrhol blinker, tak som sa rozhodol ukončiť rybačku a pobral sa spať. Ryby som pustil späť, keďže som nemal možnosť opekania. V noci sa mi nechcelo spať, asi je to myšlienkami na to čo ma ešte čaká, tak som sa rozhodol v tú chvíľu, že napíšem tento cestopis a idem si zapisať poznámky kým ich mám v čerstvej pamäti. Dnes sa presúvam smer sever. Obdivujem prírodu, hornaté plošiny pokryté snehom a ľadom. Zastavil som sa na nákupy (ach tie ceny, ale ten kto sem ide vie aké je drahé Nórsko je - na naše pomery).

Chytám aj ryby na rieke a jazere ale bezúspešne. Utáborujem sa na odpočívadle (je to zaujímavé, keby sa zotmelo tak nie si tak na očiach ako keď je stále vidno). Nemôžem poriadne spať, tak balím okolo 3 hodine (asi mám insomniu) a vyberám sa smer Lofoty. Keď som prechádzal hranicu polárneho kruhu išiel som zamrznúť. Hlavne ruky my išli odpadnúť (chcelo by to vyhrievané rukoväte alebo poriadne zimné rukavice). Z trasy odbieham smer Bodo, pod mostom majú byť veľké prílivové víry. Nejaké veľké sa mi nezdali, možno som nevystihol čas. Prvý krát som spozoroval soby. Stretol som aj jedného losa, aj som zastal, že ho odfotím ale odbehol do lesa (bol krásny,biely a hlavne strašné hovädo). Možno ešte takého uvidím.

Cestou je veľa tunelov, ale to som nenapísal nič nové. Skúšam loviť ryby pod mostom, kde ich je viditeľne veľa. Skúšam všetky blinkre, vobler ale ignorujú všetko, tak to vzdávam aj ja. Plavím sa pre mňa posledným Nórskym trajektom a za Narvikom sa utáborujem priamo pri mori. Idem sa dúfam riadne vyspať na zajtrajšie Lofoty. Mrholí celú noc a mne výstup z pláže cez 2 metrový trávnatý kopček narobí riadne problémy, keďže na mojich gumách to šmýka jedna radosť. Poskladal som všetky kufre a enduro vložku som nakoniec s úspechom absolvoval.

Dnes znovu mrholí celý deň bez prestávky, tak Lofoty absolvujem za nepriaznivých podmienok. Navštívil som samozrejme najposlednejšiu dedinku s názvom A. Je tam výhľad na atlantik a múzeum. Lofoty sú známe prekrásnými bielými plážami, len keby sa dalo kúpať, keďže na digitálnom teplomery na jednom obchode ukazuje teplota na obed 8 stupňov ( keď som sa vracal večer ukazoval teplomer 7 stupňov). Navštívil som dedinu, kde sú domy z 19 storočia. Kopce sú pokryté snehom a zahalené do hmly a ťažkých šedých mračien, ktoré sú poháňané vcelku silným vetrom. Niekedy to so mnou na moto riadne lomcuje. Prvý krát mi na moto zasvietila kontrolka rezervy, tak sa zastavujem a tankujem plnú. Benzínky sú väčšinou vybavené automatmi (vložíš kartu, zadáš PIN, vytiahneš kartu, tankuješ koľko sa ti ráči), ale na niektorích máš aspoň jeden stojan klasický. Benzín sa pohyboval od 13.80 NOK do 15.65 NOK za liter.

Večer rozkladám stan za neutíchajúceho mrholenia, premrznutý a čiastočne premočený. Dnešný deň znova s prestávkami mrholí a keď je to len jemné mrholenie, tak na pohode a nálade nepridá. Odbočil som na Tromso, pozrieť arktické múzeum. Nie je to nič veľké, ale potešilo a mimo iného pekné odreagovanie a aj zahratie Sú tu morské hviezdice, nejaké tie ryby a tulene. Vstupné sa neplatí. V Tromse ma zaujali tunely v ktorých sa nachádzajú kruhové objazdy. Utáborujem sa pri fjorde, kde je pekné odpočívadlo s teplou vodou, takže mi to vyhovuje.

Strašne tu fúka vietor, som zvedavý ako to vydrží môj stan. Stan vydržal a ja som sa vydal smer Nordkapp. Tak to je veterný deň. Fúka taký silný vietor, že nejdem ani rovno a musím byť naklonený ako by som klopil. Hádam to nejako zvládnem ale menšieho chlapa by hádam aj odfúklo. Ľutujem cykloturistov, ktorích je tu v hojnom počte - tí musia mať kondičku. Cesta na Nordkapp kopíruje pobrežie s nepríjemným vetrom a na pastvinách sa pasú stáda sobov (sú označené farbou - to už nie je ono).

Tunel na Nordkapp vedie pod morom a je spoplatnený (70 NOK + 70 NOK). Od 1 júla je tunel splatený, čiže bez poplatkov. Samostatný Nordkapp je spoplatnený sumou 235 NOK na 2 dni. Je tam budova v ktorej je kino (film o Nordkappe bol pekný ale krátky, tak som si ho pozrel 2 krát, vysielajú každú hodinu). Nachádza sa tam múzeum, predajňa so suvenírmy a samozrejme reštaurácia a bar, skrátka biznys. Fúka silný vietor a je zamračené a ja rozmýšľam či stavať stan tu, ale to by vyzeralo asi čudne, osamotený stan v tom vetrisku. Za tie peniaze by som tam druhý krát nešiel, ale to hovorí každý kto tam už bol, čiže aj ja. Poberám sa smerom naspäť, pohľadať kľudnejšie miestečko. Cestou ešte fotím stáda sobov a líšku, ktorá striehne na zrazené sobie mláďa. Stan rozkladám priamo v jednej dedinke a zajtra si to namierim späť domov cez Fínsko.

Pri fínskych hraniciach sa zastavujem zachytať si ryby a trošku sa odreagovať, ale vydržal som to iba 15 minút, kedže ma išli zožrať komáre. Na tie som celkom zabudol, keďže som ich v Nórsku zaregistroval len raz keď som oddychoval na machu a lišajnikom neďaleko stáda sobov. Ako sa tak blížím k fínskym hraniciam, krajina sa začina meniť na rovnejšiu a nakoniec Fínsko sama rovina.

Nuda aspoň príroda a jazerá sú prekrásne a čisté, takže cez Fínsko to bude viac-menej presun. Konečne je príjemné polojasné počasie, teplomer ukazuje 20 stupňov. Hodiny si virtuálne podávam o hodinu dopredu - časový posun. Okolo 21 hodiny rozbaľujem stan, ale to množstvo komárov - strach a hrôza. Ešte že som ho staval v kombinéze a prilbe ako to už tu niekto spomínal - dobrý nápad. Robil som všemožné opatrenia, no aj tak my ich niekoľko vniklo do stanu.

Cestou som sa stavil v Napapiiri, kde je hranica polárneho kruhu a samozrejme sídlo Santa Clausa, že to vraj uznali aj Nóri. Je to sám Santa, suveníry, reštaurácie. Išiel som natankovať benzín, strčím kartu do automatu, kartu zhltlo a nič sa nedialo. Potom sa lepsie prizriem a vidím že sa tam dávajú papierové eurá. Ešte že tam bola milá slečna pumpárka, ktorá mi kartu vrátila - chvalobohu. Už som nadával, aký som chytrý.

Teplota je 12 stupňov, oproti včera ochladenie a poobede začína liať. Večer staviam stan v daždi, ach viete si to predstaviť, ale jednu výhodu to malo - neotravovali komáre. Dnes som sa dostavil do Helsiniek okolo 14 hodiny. Kúpil som si lístok na trajekt do Tallinnu u firmy VikingLine (45euro). Trajekt mal odchod o 21.30 hod. Mal som čas, ale keďže mrholilo a fúkal silný vietor, tak som si Helsinky obzrel len tak zľahka. Potom som si krátil chvíle čítaním ruských novín v čakárni. Pri vyčkávaní na trajekt som stretol 2 Slovákov a Čecha, tak sme poklábosili - dobre my to padlo. Loď som poprechádzal krížom - krážom, riadna ozruta to bola.

Do Tallinnu sme dorazili o polnoci, tak som sa za mestom uložil spať. Cestou som odbehol ešte na ostrov Kuressaare , pozrieť kráter kde dopadol meteor. Je z neho jazierko a na ostrove sa nachádzajú drevené mlyny. Trajekt na ostrov stál 4,80 eura - jedna cesta. Cestu späť už nemá zmysel opisovať, kedže v pobaltských štátoch som už bol (za zmienku stačí spomenúť Horu krížov, Trakaj a hlavné mestá).

Bol to viac - menej presun za občasných prehánok, po dosť nepríjemných (hrboľatých) cestách v Poľsku. Po príchode domov som poďakoval môjmu tátošovi, že spoľahlivo a bezporuchovo znovu vydržal jednu krásnu cestu za spoznávaním Európskeho kontinentu. O mesiac sa vypravujem znova, no tentokrát do teplejších krajín (Francúzsko - sever Španielska). Mototuristike zdar.