Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Triumph

Hodnotenie: (28 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (86)  [Verzia pre tlač] Tlač

Krátky návod ako prežiť Elefantov

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 30.01.2012 Autor: Menton
Čitatelia: 9010 [Mototuristika - Európa - Moto-akcia]

Už niekoľko ročníkov sledujem diskusie, články, fotky a videá okolo stretnutia Elefantentreffen. Moje pocity boli vždy zmiešané, na jednej strane obdiv k cestovaniu a kempovaniu v zime, na druhej strane som hľadal odpovede na otázky ako: Kto tam ide? Prečo? Aké to je naživo?

Voľne prerozprávaná stará múdrosť vraví, že najlepšie spoznáš len to, čo sám prežiješ. A preto som to tento rok skúsil cez víkend aj ja.

Kto to tam vlastne chodí?

Blázni! Tak to je najstručnejšia a najvýstižnejšia definícia ľudí, čo sa pri mínusových teplotách, po mokrých, posýpaných, zasnežených a zľadovatených cestách vyberú na zimný zraz do Bavorského lesa s kempovaním v stanoch. A vôbec ich sem nechodí málo, keďže číslo mojej registrácie v sobotu na obed bolo tesne pod 4200 a ani zďaleka som nebol posledný. V človeku musí byť naozaj silná motivácia prekonať sám seba, počasie a predovšetkým vlastnú pohodlnosť. Niekto zas musí mať v sebe určitú dávku exhibicionizmu pretavenú do snahy ukázať svetu svoj nový zimný model jedno až štvorkolesového stroja. Iný si zas potrebuje kompenzovať čakanie na jarné jazdenie. A samozrejme asi najčastejší dôvod je, stretnúť tam priateľov a to nielen zo svojej krajiny. Ono, práve tieto špecifické podmienky ľudí omnoho viac zbližujú, takže bolo pre mňa veľmi milé vidieť ako napríklad Krivoklát, štekajúc na štyroch pripomína jednému talianovi psa Lakyho, účastníka minulého ročníka.

 Kolotočár
Kolotočár

Kde to je a ako sa tam ide?

Stretnutie malo tento rok svoj 56. ročník a vystriedalo už niekoľko miest. Posledné roky sa koná v Bavorskom lese, cca. 40km severne od nemeckého mesta Passau a minimálne 400km západne od Bratislavy v závislosti od zvolenej trasy. Navigácia vám bude asi našepkávať najkratšiu trasu cez Šumavu, ktorá je nepochybne krásna, ale zimná cesta cez ňu rozhodne nie je jednoduchá. Najrýchlejšia a skoro za každého počasia zjazdná trasa vedie po diaľnici po trase Bratislava, Viedeň, Linz, Passau a ďalej po okreskách. Pre skútristov, pomalšie moto a kochačov je pekná paralelná trasa popri Dunaji. Takže trvanie cesty sa reálne pohybuje medzi 4 až 10 hodinami čistého času jazdy. Samozrejme, aj tento rok boli medzi nami ľudia z ďaleka, napríklad z Košíc Tomáš Hajduch - Awia, Rimavskej Soboty PetoSpirit, či Dolného Kubína Asfalt, takže ich cesty boli podstatne dlhšie. Na takúto cestu sú niektoré motorky aj špeciálne upravované, napríklad prvak ju mal na záhradníka (fotky sú v diskusií k príprave zrazu). Nebajkersky sa k tomu postavil zooo a prišiel autom. Areál je vlastne vstupná plocha s pokladňou a web kamerou a pokračuje kľukatou cestou údolím. Všade naokolo sú stany, vatry, popri ceste motorky a iné stroje, niekde vejú vlajky štátov. Zjednodušene, je to jeden veľký cigánsky tábor.

 Cigánsky tábor
Cigánsky tábor

Budem sa tam nudiť?

Tu naozaj nečakajte Miss Zdurené bradavky pod mokrým tričkom alebo koncert kapely Rýchlo, falošne a hlavne nahlas. Ľudia sa postupne zbierajú, postretajú, pokecajú, čo to popijú, trochu pospia a priebežne odchádzajú. V sobotu večer je oficiálny príhovor s fakľami, pietna spomienka na tých, čo už nejazdia s nami, končiaca stretnutím so spevom v kostole v dedine pár kilometrov od kempu. Takže ľudia väčšinu času buď kecajú pri ohníčkoch, alebo sa prechádzajú a očumujú vystavené motorky, zároveň sa uhýbajú napríklad Vespe, ktorá má namiesto predného kolesa lyžu, rôzne vyzdobeným strojom s ešte podivnejšou posádkou, alebo zhrdzavenej kroske s omotanou reťazou okolo pneumatiky, aby sa nešmýkala. Ľudia si to všetko fotia, tlieskajú a keď treba aj ochotne dvíhajú motorku aj s vodičom a pomáhajú mu udržať rovnováhu, či roztlačia ho.

 Kurz bezpečnej jazdy po taliansky
Kurz bezpečnej jazdy po taliansky

Čo s hladom, smädom a inými potrebami?

V celom areály je niekoľko prívesov so záchodmi. Všeobecne je však na mnohých miestach žltý sneh, v našom sektore bola veľmi obľúbená briezka dole vedľa jazera. Je tam aj pár bufetov s miestnymi špecialitami ako rezeň, pečeňový syr, či sekaná v žemli, bohatý výber omáčok = kečup alebo horčica. Niekoľko prívesov bolo aj so suvenírmi, nálepkami, príveskami a hrnčekmi. Najväčšie kulinárske a predovšetkým degustačné zážitky sa odohrávali okolo ohňov. Každú chvíľu niekto vybalil klobásku, či fľaštičku. Klobáska sa zohriala na ohni, každá fľaška sa chladila v snehu. Ako to už býva zvykom, ako prvé sa vypije nealko a o polnoci sa na rošte pečie už len suchý chleba podávaný s horčicou.

 Sedia, sedia do ohníka hľadia
Sedia, sedia do ohníka hľadia

A kde budem spať?

Tak toto bol môj najväčší problém. Nemám problém spať v stane pri teplotách nad 10 stupňov, ale predstava nočných mínus 5 až mínus 10? A to bol tento ročník z tých teplejších. Základ je postaviť stan na rovine. Ako som už spomenul, cely areál je na kopcoch, tak to je problém. To ale potom znamená, že nech zaujmete akúkoľvek polohu, po pár minútach skončíte v prenatálnej polohe celý dokrčený. Alebo sa môžete snažiť nohami zaprieť do stanu a byť vystretý, len treba mať dobre zapichnuté kolíky držiace stan. Možno na prvý pohľad nelogicky, ale do spacáku sa lezie minimálne oblečený, takže len termoprádlo, ponožky, čiapka a dobre sa zababušiť. Ja som si pre istotu zobral druhý spacák, ktorý mi slúžil ako vonkajšia vrstva. Ideálne je izolovať sneh pod stanom vrstvou slamy. Ja som ju už nezohnal, tak som si dal penovú karimatku s vrstvou alobalu a na ňu samo nafukovaciu karimatku. Hitom tejto zimy sa stali vyhrievacie vankúšiky rôznych veľkostí na báze chemickej reakcie, využívané na cestu, ale hlavne do spacákov. Najväčší problém však je, ako zaspať. Po západe slnka sa totiž kemp mení na priebežné oslavy Nového roka s ohňostrojmi a delobuchmi, prekladaný náhodnými vyhlasovaniami leteckého poplachu prenosnými sirénami. Do toho hlasná vrava, štartovanie motorov a točenie po obmedzovač, či pokusy o spev. A to všetko ešte neskorou nocou stále gradovalo. Okolo polnoci už na niektorých účastníkov doliehala clivota za ich manželkami, či milenkami a tak čo najhlasnejšie kričali ich meno. A bolo to veľmi chytľavé.

 Adventure ecologic topcase
Adventure ecologic topcase

Pôjdem zas?

Rozhodne neľutujem túto špecifickú skúsenosť, stretol som starých kamošov, aj spoznal nových. Napriek mojim obavám, sa to naozaj dá v zdraví prežiť a to aj napriek tomu, že som abstinent. Tento článok píšem pár hodín po návrate, motorku som už napenil a vyvapkoval od soli z cesty, veci periem, spacáky a stan suším. Úprimne povedané, neviem, či pôjdem aj o rok. Veľmi bude záležať na zostave ľudí, lebo práve o tom toto stretnutie je. A môžete mať akúkoľvek motorku, ľubovoľného objemu, ročníka, či značky, tam je to všetko naozaj jedno. Takže spýtajte sa ma o rok...

Pridané: 30.01.2012 Autor: Menton pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Hodnotenie: (28 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (86)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

cfmoto-side-05-2020

Suzuki V-strom 1050 2020

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2020 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 150491 | Včera: 219145