Test jazdenky: Suzuki GSF 600N Bandit – kto na neho vypíše odmenu?

Bandit sa mi vždy páčil. Motorka s nádherne vystaveným motorom, okrúhlym svetlom a veľkými budíkmi. To ma dostane vždy. V dnešnej dobe plnej digitálnych a všemožne preplácaných prístrojoviek nájdete v prospektoch už len málo bikov s podobným predkom. Vzadu na pohľad pohodlné sedlo, no proste kto by odolal možnosti zviesť sa. A keďže ma baví motorkovanie všetkého druhu veľmi ma zaujímalo ako silno by ma Suzuki GSF 600N Bandit vyrobená v roku 1996 chytila za srdce aj rozum.

21 ročné ucho za rajdami Bandita

Ej veru pekný kus motorky sa mi dostal pod prsty. Pekne umytá a naleštená. Takto by som si ju hýčkal aj ja. Škoda veterného štítku asi aj funguje ale nepáči sa mi. Veľké svetlo, veľké budíky, veľký motor a to všetko sa leskne ako kocúrove vajcia. Ešte naštelovať späťáky, šlo to trochu zložito no efekt stál za to, a môžem naštartovať. Na prvý ťuk sa k životu prebral radový štvorvalec a hneď ma aj prekvapil zvukový doprovod. A aha, veď je tam ujo Remus. Tak cvak do jednotky a ide sa.

Z rovinatého kraja v okolí Trebišova si to hneď šiniem kamsi do zákrut. Ale nebol to dobrý nápad. Nadšenie z Bandita ma čoskoro opúšťa. Je to taký divný stroj. Nedrží smer, vlní sa, motor je nudný. Čakal som čosi divoké. Vraj Bandit, pche, skôr pápež. Kebyže na Suzu presedlám z nejakej Jawky asi by som sa od radosti aj pototo, no takto nie.

Ale test je test. Nemôžem motorku len tak odpísať. Zvlášť relatívne obľúbenú, na ktorú mnohí nedajú dopustiť. Chyba teda logicky nemôže byť v motorke. Mením teda uhol pohľadu. Na teraz nebudem mladý nikým neohrozený biker, ale niekto kto už má v hlave naskladaný iný poriadok.

Mať tak o 20 rokov viac

To majú ľudia obvykle stálu prácu, doma ženu, deti, psa a teda obrovskú zodpovednosť na pleciach. Práve od takého človeka som si Bandita prevzal. Tu už stráca zmysel drať stupačky v každej zákrute a dopĺňať hladinu adrenalínu po každom prudkom otočení plynu. Tu ide o relax, radosť z jazdy, pokochanie sa krásou stroja... Razom sa mi úzke riadidlá zdajú byť tak akurát, nudný motor sa mení na príjemného spoločníka a vlnenie rámu mizne kamsi do tramtárie nevšedných dní.

Motor vhodný pre deti od 6 rokov

Radový vzduchom a olejom chladený štvorvalec o objeme 600 ccm. Výkon 77 koní pri 10500 ot./min., krúťak 54 Nm pri 9500 ot./min. (niekde som sa dočítal až o 98 Nm pri tých istých otáčkach). Ručička otáčkomera vojde do červeného poľa pri dvanástich tisícoch. Podľa papierových údajov to teda vyzerá na motor, ktorý čo to predvedie až keď sa poriadne rozčertí. Pravda je však úplne inde.

Motor neprotestuje už po prekročení 3000 ot./min. Odvtedy má pekný jemný chod, pri pridaní nie je veľmi lenivý. Kdesi tam v horných otáčkach cítiť malý nárast výkonu, ale viac menej sa to prejavy iba zmenou zvuku od výfuku. Nemá zmysel ho vytáčať. Nikde žiaden kopanec do zadnice či nebodaj šplhanie predného kolesa k nebesám. Za plynovú rukoväť trhajte ako chcete, nestane sa nič zaujímavé. Stále to ide rovnako pekne plynule hore. Plynule však neznamená pomaly.

Málokedy podradzujem zo šestky dole. Bývalá v obci povolená 60-tka je tam pri troch tisícoch. Tak iba pomaly ťahám za plyn a Bandit poslúcha. Pri 4500 ide 90 km/h pri necelých 7000 ide diaľničných 130 km/h. Maximálka bude kdesi za hranicou 200 km/h, nemal som dôvod skúšať ju.

Motor je z môjho pohľadu nudný ale zároveň príjemný a kľudný spoločník. Každý vie čo mu stačí ku šťastiu, tak nech si vyberie tú správnu polovicu vety alebo inú strojovňu.

K prevodovke nemám čo povedať. Tá fungovala dokonale.

Príjemné aspekty jazdenia

Konkrétne jazdenia na Bandite. Hneď ma zaujal posed. Nie je to nič agresívne zhrbené s nohami kdesi pod zadkom a rukami široko od seba (meriam 182 cm). Pri pohodovej jazde si sedím, presnejšie hoviem, iba tak mierne skrčený. Riadidlá sú tak akurát od seba, umiestnené pomerne vysoko. Pochvaľujem si výhľad za seba. Späťáky, i keď na úzkych rajdoch, slúžia presne tak ako majú. Aj v meste si pohodlne sledujem dianie v pravom pruhu za sebou.

Samotné sedlo by som ja osobne ohodnotil známkou jedna. Pomerne široké, dosť tvrdé a dlhé. No veď sa pozrite na fotky. Jazdcovi umožňuje meniť jazdeckú polohu do rôznych polôh. Pri pomalej jazde sedím s takmer vystretým chrbtom a pri snažení sa o škrtanie stupačiek zhrbeno skrčene. Vďaka sedadlu sa na Bandite dajú hltať aj väčšie vzdialenosti. Môže za to asi tá tvrdosť. Spočiatku to človeku nepríde veľmi príjemné no po pár hodinách to už vníma inak. Dá sa na ňom do sýtosti hniezdiť, čo môjmu pozadiu veľmi vyhovuje.

No občas stiekol chladný pot po chrbte

Každému, čo i len trochu technicky založenému indivíduu, musí byť od pohľadu jasné, že tých pár ohnutých trubiek, nazvaných rám, u tejto GSF-ky nemôže poskytnúť dostatočnú tuhosť v zákrutách. A bolo tomu tak. V zákrutách mám pocit, že idem na chrbte brušnej tanečnice. Vyjazdený Banditi s ním isto dokážu ísť inú ligu.

Mne to ale nejde a nechcem položiť požičanú mašinu. Zlému rámu totiž sekunduje aj zlý podvozok. Zadok sa ešte dá zniesť. Vlastne voči zadku som nemal žiadne výhrady, ale to asi kvôli veľmi zlému predku. Tam akoby ani nebol tlmič, Predok bol vždy buď hore alebo dole, nič medzi tým.

Nič z toho však nie je až také zlé, keď človek jazdí s rozvahou. Trochu spomaliť, vychutnávať viac okolie než rezanie zákrut a je to všetko O.K.

Čo by som ale ozaj nikdy nerobil je brzdenie v zákrute. Vždy, na každom stroji, by sa malo ísť do zákruty tak aby v nej nebolo nutné prudké brzdenie. Pre túto Suzuki to platí ako zákon. Môže to byť posledná vec v živote ktorú človek spraví. Bandit sa totiž hneď vzoprie a ide rovno.

A keď už je reč o brzdení

Brzdy sú fajn. Dobre sa dávkujú a stačí ich ovládať jedným prstíkom. Páčka brzdy sa dá nastaviť do štyroch polôh, takže asi sadne každému. Iste, na trhu sú aj lepšie, no tejto bandaske stačia. Nerobí im problém ani prudké zastavenie. Je dobré vedieť, že sa na nich dá vždy spoľahnúť. Len nebrzdiť v zákrutách!

Zopár výletnických oných

Spotreba v priemere okolo päťky. Dá sa zajazdiť menej ale aj oveľa viac. Tak tu máme o dôvod viac prečo ručičku otáčkomeru zbytočne nevyháňať do červena. Objem nádrže 20 litrov, z toho 4.5 litra rezerva, to teda znamená dojazd aj cez 400 km.

Spomínal som, že tento stroj má výfuk značky Remus. To asi hučí no nie? Popravde nie viac ako stuningovaný Favorit. Pri jazde nad 100 km/h ho už ale vôbec nepočuť. Na naháči fúka a vietor v rýchlosti dosť huči, viac k tomu nedodám (prilbu mám Shark Vision R).

Trošku chudobná je prístrojovka. Ani len teplotu motora/oleja vám neukáže. Takže chcieť čosi ako ukazateľ stavu paliva je až príliš trúfalé.

Priestor pod sedadlom, dosť veľký. Vojde tam povinná výbava a nastrká sa tam aj uterák s plavkami. Možno aj miesto pre opaľovací (a aj inak účelový) krém by sa našlo. Každopádne na vážnu turistiku by to chcelo domontovať kufor s bočnými taškami a mať zrejme polokapotovanú verziu S.

Konkurencia

Na trhu s jazdenkami nájdete aj presne tohto Bandita za 2000 €. Podobných mašín je pritom k dispozícii kopec. Ťažko sem napísať o konkrétnych strojoch. Ak by som mal záujem u kúpu podobného stroja pozrel by som si aj Yamahu XJ 600 prípadne FZ6 či Hondu CBF 600. Možností je ozaj neúrekom.

Záver

Tak teda chytila by ma za srdce aj rozum? Ak by som bol starší určite áno. Podľa mňa ideálny stroj pre niekoho kto si chce po práci nasadiť šatku na tvár a na chvíľu vypadnúť zo zabehnutého sveta. Iba vybrať stroj z garáže, pokochať sa jeho krásou a vyraziť bez potreby zbytočného naháňania sa. Vtedy tá mašinka robí presne čo sa od nej očakáva. Pre niekoho kto svojej rodine nechce utrhnúť od úst viac než je nutné a pritom sa chce chvíľu cítiť ako nejaký Bandita, ktorý nikoho nepočúva, je táto Suzuki GSF 600N ako stvorená.

Plusy, mínusy

Motor, posed, brzdy, pre mňa aj dizajn

Zlá ovládateľnosť v rýchlych zákrutách, chabá prístrojovka

Text: Feri Zubal - zeON
Foto: derbiTV

Jedná sa o test jazdenky a preto sa nemusia zistené fakty o motorke zhodovať so všeobecnou mienkou o nej. Nevedno totiž ako sa k nej jej majiteľ resp. predchádzajúci majitelia chovali. Berte to prosím do úvahy ĎAKUJEM.

Redaktor Motoride.sk jazdí v oblečení Rukka.