Kúpanie v českých riekach, aneb po stopách spisovatelú 1/2

Tak som sa v stredu 29.8.2011 po "dohode" s manželokou a šéfom rozhodol, že zajtra vyrážam. Šéf mi to ešte skomplikoval poradou od 9tej do 11tej, takže ja lenivý sa baliť deň dopredu som vyrazil až o 13:00 po obede.

Cesta začínala nezáživne diaľnicou do Brna a Velkého Meziříčí, kde som zaplatil a vyzdvihol si "turistický štít". Moc mi tuším ale nepomohol, len som zostal 2300 českých ľahší. Nič ďalšie som nemal naplánované okrem návštevy raketového útvaru za Prahou kde som strávil 1,5 roka môjho mládí. Za Humpolcom kde som voľakedy Na ceste do NDR zadrel škodu 120 po opustení diaľnice cestou na Ledeč som pri náhodnom zastavení zbadal pútač na pamätník J. Foglara. Hneď som to otočil a vrátil sa 15km cez koncový off road, strmé klesanie po turistickom chodníku do tábora Sluneční zátoka . Tí skorej narodení si pamätáte Chlapcov od Bobrej rieky, či Rýchle Šípy. Tak tam som štvrtok večer plával v Sázave.

J.Foglar

Raňajky o 8mej neboli, lebo osádka večer dohodovala s nejaký čoprákom organizovanie zrazu a podľa fliaš v jedálni to bolo dosť náročné rokovanie. Z tábora som odišiel už normálnou cestou na diaľnicu, obišiel Prahu, vyronil pár slzičiek v kasárňach a vydal sa k ďaľšej rieke.

Po ceste som sa stavil v Lánoch v múzeu nášho prvého prezidenta T.G. Masaryka. Aj preto že to bol tiež v podstate Záhorák. Jeden z jeho rodičov pochádza z Kopčan. Na Berounku som narazil pri hrade Křivoklát.

Krivoklát

Do vody som sa však dostal až pri Hostinci u Rozvědčíka. Keď poznáte Smrt krásných srncú od Otu Pavla. Bolo to aj sfilmované.

zátišie na Berounce

Pri Berounke som pokračoval ďalej pri hrade Točník a Žebrák k Vltave. Tak som sa dostal do kempu Velký Vír a po pivku zmočil vo Vltave - priehrada Orlík.

Točník

na Orlíku

Sestra na túto fotku podotkla, že mám ubytovanie aj so sušákom na prádlo.