Výlet do Grécka alebo čunder na mašine 1/3

Trochu som odvtedy povyrástol a keďže moja láska number one má dve kolesá (keď to náhodou čítaš Inka tak samozrejme ty si číslo jedna), a tiež hlavnou výsadou motorkára je voľnosť: motorka, voľnosť rovná sa veľa voľnosti.

Chodievame už dlhé roky do Grécka na klasickú dovolenku. Myslím tým auto, hotel, opaľovanie na pláži... Aj keď v poslednej dobe Grécko utrpelo na povesti, mimo Atén je to v starých koľajách, tak som sa rozhodol, že zorganizujem jazdu do a po Grécku. Zakomponoval som do itinerára všetky najvýznamnejšie pamiatky v Grécku, ale kvôli situácii v Grécku som zrušil návštevu Atén a jej pamiatok. Na začiatku nás bolo viac, ale nakoniec sme zostali dvaja. Ja a môj najlepší kamarát Žoles. Ja a môj „Jumbo“ VTX 1300, a Žoles a jeho kamzík Transalp.

Prišiel deň pred dňom D. Všetko bolo nachystané a nahodené na mašine. Cestovná horúčka fungovala a keďže pršalo už pár týždňov nachystané aj dažďovky. 16. mája 2010 o štvrtej ráno vyrážam do dažďa a na OMV ma už čaká Žoles.

O pol piatej opúšťame benzínku a v doprovode dažďa a nezanedbateľného bočného vetra, skrátka ideálne počasie na jazdu, a vyrážame v ústrety dobrodružstva. Cestovná rýchlosť za dažďa zriedka prekročila 80-ku, takže nám cesta ubiehala „jedna radosť“ v štýle easy rider. Slniečko svietilo, cca. 23 stupňov, bezvetrie, suchý asfalt, dobrá nálada... Sorry, to bol len sen. Zostala len dobrá nálada. Chceli sme sa čím skôr presunúť do Grécka, tak sme to švihli v Maďarsku za Zsámbékom na diaľnicu. Hneď nám to lepšie ubiehalo. Trochu to skrátim. Ani sme sa nenazdali a zaparkovali sme v Srbsku v horách na terase jedného hotela, kde už našlo útočisko zopár Harleyov, ktorí to mali tiež namierené do Grécka. Kvôli celodennému dažďu sme pochopiteľne potrebovali trochu sucha.

Pokecali sme si, samozrejme pri pive a po polnoci sme sa unavení zvalili do postele. Po budíčku sme pobalili náš „bodrel“ a vyrazili sme ku hraniciam. Cez hranicu to išlo v pohode a už nás čakali cesty cez Macedónsko. Našťastie už nepršalo, tak sme to „rozbehli“ až po Grécke hranice. Posledné tankovanie za lacné (1€ oproti 1,5€ v Grécku) a davaj ho do Leptokarie. Po príchode sme vybehli nad Leptokariu. Je tam taká „anomália“, hovoria tomu „magnetická hora“. Voda tečie vraj hore brehom.

Budíček prebehol bez väčších komplikácií, a začali sme baliť náš movitý majetok. Mali sme to pekne poukladané, tak nám to trvalo „len“ hodinu aj s raňajkami. Vyrážame smer Meteora. Cesty v Grécku sú celkom dobré. Vodiči sú k sebe oveľa ohľaduplnejší ako na Slovensku. Keď sa blíži rýchlejšie auto alebo motorka, vodiči stiahnu na pravú stranu cesty a to aj protiidúci, a vy môžete kľudne predbiehať. Odbočil som. Takže ideme smer Meteora. Stojíme len tankovať a pri platení mýta, a raz kvôli jedlu. To, že miesto to bolo naozaj super sme zbadali, až keď sme sa poobzerali za zvodidlá... Niekto si tam odľahčil črevá...

Ešte že fúka vietor od nás, lebo by sme aj my priložili obsah žalúdka. Sadáme na mašiny a ideme urýchlene ďalej. V diaľke sa začínajú črtať hory, čo je dôkaz, že sa blížime ku kláštorom. V Kalabake už vidíme zvláštne skaly na spôsob zubov hrocha a na niektorých aj kláštory.

Kľukatá úzka cesta sa miestami menila na serpentíny nie akurát stvorené pre moje Sloníča. 400 kg nabalenej VTX + moja maličkosť. Za to Žoles sa cítil ako v enduráckom nebi. Na vrchole sa nám naskytol pohľad za ktorý sa tam oplatí vyliezť aj pešo.