Morava, Čechy, august 2010

Ihneď som spozornel a začal spočiatku len čítať toto vlákno. Po nejakom čase som sa zapojil do diskusie ako potencionálny člen výpravy. Postupne sa to utriaslo na nejakých 6 strojov s vodičmi a nakoľko sme sa vôbec nepoznali, dohodli sme si spoločné stretnutie vo Zvolene pred Metrom dňa 15. 8. 2010.

Ráno 15-tého som naložil svoju ľadvinku Strokeitnow (Petra), po dohode Frankom sme sa stretli na diaľnici smer LM. Počasie bolo spočiatku OK, ale čím bližšie sme boli k Zvolenu, obloha sa zaťahovala viac a viac. Pred Zvolenom nás chytil taký lejak s búrkou, že na ceste bola súvislá vrstva vody. Každým bleskom ma ľadvinka stisla okolo pása viac a viac a pri Metre som bol šťastný, že ma uvoľnila z vyvádzacej páky.

Pred Metrom nás už čakal Miroxvs na Yamahe XVS 1300 Midnight Star (Miro), Kaiowas na Yamahe TDM 900 (Tibor), Romain na Honde XL 650V Transalp (Roman), chýbal už len Martin1976 na Kawasaki Zephyr 750 (Martin), ktorý po chvíli dorazil.

Spoločne sme sa presunuli do koliby nad Metro a tam sme začali kuť plány. Jednoznačne ako cieľ cesty bola určená slávna dedinka Hoštice u Volyně. Plánovanie trasy bolo rýchle, nakoľko všetci sme boli hladní po jazdení a cestovaní s tým, že odchod bol naplánovaný na 19.8.2010 s celkovou dobou tripu do 21.8.2010. Po dobrom obede sme sa rozišli s tým, že sa vidíme 19-teho pred Ružomberským Lidlom a Martin sa k nám pripojí na hraničnom prechode Makov.

Prvý deň

Poprad, Ružomberok, Terchová, Makov, Hovězí - 251 km

Prišiel deň „D“, ráno som vstal, veci som mal viac-menej prichystané, najedol som sa, naložil veci na moto, vravím si „nakopnem mašinu nech sa trošku zohreje“, vložím kľúč do zapaľovania, kontrolky sa rozsvietia, stlačím štartér a... nič. Zmrzol som, skúsim znova a znova... nič. Krvy by ste sa vo mne nedorezali. Rýchlo zhadzujem batožinu, vyberám baterku, premeriavam a zisťujem, že baterka je vo večných lovištiach. Rýchlo sadám do auta, utekám do Svitu – keďže je iba niečo po 8-mej, predajňa je samozrejme zatvorená. Volám na mobilné číslo predajcovi, ktorý bol mimochodom veľmi ochotný, ale nakoľko mal povinnosti nemohol prísť skôr. Ani si predstaviť neviete, ako som nadával v aute na seba. Potom som si však spomenul na jednu zašitú predajničku s akumulátormi v PP. Prichádzam tam a... otvorené. Super, rýchlo kupujem baterku, utekám domov a... iné uchytenie kontaktov. Rýchlo upravujem uchytenie a konečne to funguje ako má. Volám Kaiowasovi, že sa nemusí ponáhľať, nakoľko som mal problém, ten si spokojne v Levoči na pumpe dáva kávičku. Dohodneme sa na stretku pred Bôrikom. Konečne sedím na mašine a uháňam smer Bôrik. Po chvíli prichádza Kaiowas a pokračujeme smer Liptovský Hrádok, kde nás už na privádzači čaká v polohe ležmo Frank. Rýchle pozdravy a pokračujeme smer Lidl RK. Tam nás už čaká Miroxvs a Romain. Následne sa presúvame smer hranica s ČR. Cestou sme sa zastavili na Šútovskom jazere na fajč pauze.

Keď sme už boli na odchode, niekto navrhol, aby sme šli cez Terchovú, že tam je menej kamiónov. Tak sme to odsúhlasili a šli tadiaľ. Nikto sa nedíval na hodinky, Martin1976 nás už čaká na hranici ale nevedeli sme sa mu dovolať. Takto sme si to prdkali po peknom Slovensku a v Makove oproti nám ide Martin1976. Kývame na neho, otáča sa a spoločne ideme do reštaurácie na obed. Tam nám oznámil, že bol práve na odchode domov, nakoľko si myslel, že sme sa na neho vy...... bodli.

Dávame spoločný obed, prišla asi polhodinová sprcha aby nám zmylo prach z motoriek. Potom pokračujeme ďalej, ale už po Morave. Pekná skupina motoriek pokračujeme smer Vsetín. Keďže je už celkom neskoro a aj niektorí členovia výpravy toho majú dosť za sebou – však Kaiowas? – začíname hľadať kemp. Pýtame sa domorodcov, ktorí nás odporučia na kemp „Splav v Hovězím“. Našli sme ho hneď vedľa hlavnej cesty. Vstupujeme do kempu a ideme na recepciu. Tam nás víta dôchodca, ktorý zjavne motorkárov nemá v láske a pýtame sa na cenu. 120 českých na osobu a 40 na stan. Od kedy sme prešli na euro sa mi takéto ceny zdajú vysoké xi, keby mi povedal, že na osobu 4 €, tak mu tam dám 5 ečiek a poviem mu, aby si zvyšok nechal. Snažím sa vyjednávať, dohodnúť inú cenu a že bločky za platbu nepotrebujeme a tu ma odbil „pánové, tady není žádná noclehárna“, zaplatíme stanovené poplatky a ideme sa rozložiť. Po vytvorení stanového mestečka si dávame uvítacie kolo hruškovice a ide sa na večeru.

Počas konzumácie sa dohadujeme čo so zajtrajším dňom. Dohodli sme sa, že druhý deň potiahneme viac. Dohoda padla, že by bolo dobre sa dopracovať do Českých Budějovíc. Po dobrej večeri a ešte lepšom kultúrnom programe pri českom pivku líhame do stanov a zaspávame spánkom nevinných.

Druhý deň

Hovězí, Vizovice, Brno, Třebíč, Telč, Třeboň - 295 km

Zobúdzame sa do chladného rána. Niekoho bolí hlava (však Frank), niekoho suší ale nálada je dobrá, chvíľami až výborná. Zvoní mi telefón, neznáme číslo. Po chvíli váhania prijímam hovor a na druhej strane je Chinaski, ktorý chcel s nami ísť, len on šiel inou trasou, tak sme sa minuli. Hovorí mi, že do hodiny je pri nás. Čakáme na neho, robíme fotky z krásneho rána.

Keďže ani do hodiny neprišiel, rozhodujeme sa, že ideme pomaly a snáď nás doženie. Po nejakom čase nám oznamuje, že nás nedobehne, tak si ide vlastným tempom a smer Vranovská priehrada – my pokračujeme v našej stanovenej trase. Cestou sa zastavujeme v Uherskom Hradišti kde si dávame obed, v Brne na diaľnici zastavujeme doplniť PHM, kde nás Martin1976 nevidel odbočovať, preletel okolo nás a až neskôr si nás všíma. Otáča sa na diaľnici opodiaľ a po chvíli je už s nami. Pokračujeme smer Třebíč, Telč (krásne to mesto), až prichádzame do Třeboně. Našli sme Autocamp Třeboň, kde sme sa za 150 českých ubytovali v našich stanoch. Už sa nepamätám kto navrhol aby sme sa zložili pri vode, ale aby mu „švicilo do rána“. Našli sme asi hlavné ubytovacie zariadenie pre komárov. Dlho som sa tak nefackoval. Po rýchlom rozložení stanového mestečka sa ideme občerstviť „na holáka“ do jazera a následne smerujeme za českým pivečkom a dvojitou vodkou pre Martina. Po výdatnej večeri potiahneme občerstvovanie do polnoci s tým, že v miestnom bufete pracuje mladá pani, ktorá hovorila dosť slovensko-českým prízvukom. Neskôr sa dozvedáme, že pochádza z Martina. Po polnoci zaujímame polohu ležiaceho strelca a do rána o sebe nevieme.

Tretí deň

Třeboň, Hluboká nad Vltavou, Hoštice, Český Krumlov, Bítov, Vranovská priehrada - 300 km

Ráno sa opäť zobúdzame do krásneho dňa, počas noci sa pri nás rozložila dvojica mládencov 17-ročných na motorkách, malý Varan a Simson, ktorý miesto ľadvinky na zadnom sedadle má náhradný motor. Pýtame sa ich, že kam sa vybrali. Na naše prekvapenie odpovedajú, že sa vybrali do Álp na výlet. Poprajeme im šťastnú cestu a už ich niet. Nasleduje balenie stanov a vecí okolo toho.

Ako sa tak všetci poctivo obliekame, zrazu Martin1976 nadáva – vsunul nohu do svojej motoobuvi a rozmliaždil bezdomovca (slimák bez ulity). Nálada sa okamžite zlepšila pri pohľade, ako sa Martin snaží vytrieť nebožtíka z topánky vreckovkou.

Následne pokračujeme smer České Budějovice, kde sa zastavujeme. Miroxvs si v moto predajni chce kúpiť veterný štít na svoju Yamahu XVS 1300 A Midnight Star. Kým čakáme na Mira, mažeme reťaze na mašinách. Martin1976 pri pohľade na mazanie reťaze len začudovane pozerá a jeho otázka „reťaz sa maže???“ vyvolá všeobecný smiech. Po vysvetlení, že cca. po každých 500 km by mala reťaz streknúť mazivom znechutene odpovedá „A čo som ja mechanik, aby som ju mazal?. To si radšej kúpim novú motorku a budem mať namazané.„

Ďalšou zastávkou bude zámok Hluboká v Hlubokej nad Vltavou. Je tam krásne, oplatí sa tam zastaviť. Po prehliadke okolia zámku zasa sadáme na mašiny a už smerujeme k cieľu cesty – Hoštice, nezastavujem. Tesne pred príjazdom do tejto dedinky nás dosť nepekne ohrozoval vodič auta s českými číslami, ktorého týmto pozdravujem a skoro nás zostrelil z cesty a to nie neúmyselne.

Po príchode do dedinky Hoštice u Volyně je tam veľká slávnosť. Koná sa tam práve Country festival Michala Tučného, takže je tam národa a národa. Hneď na začiatku dedinky nás parkárka odkláňa na improvizované parkovisko situované na lúke, tak ju poslúchneme, zaplatíme parkovné a oblečení v moto odevoch sa v teplote asi 40 st. na slnku varíme vo vlastnej šťave. Prešli sme si celú dedinku, pozreli sme si slávne kancelárie JZD aj keď len spoza plota, rodný dom režiséra Zdeňka Trošku a už smerujeme k JZD. Upozorňujem všetkých motorkárov aby sa nenechali odrbať na parkovnom ako odrbali nás, nakoľko na JZD sú vyčlenené parkovacie miesta pre motocykle zdarma. Na JZD sme si pozreli pôvodný JZ-ďácky bordel, hneď oproti bol otvorený Čundrhilton, kde sa točilo pivečko a opekali klobásky. To nás však ani tak nezaujímalo, hľadali sme Vencovu motorku. Po chvíli sme ju našli – bola nablýskaná vystavená práve za budovou, kde boli tie parkovacie miesta pre motorky. Nasledovalo fotenie na kultovej motorke a napokon jedna spoločná.

Nasledoval celkom svižný presun popri Rakúskej hranici, kde aj cesty druhej a tretej triedy boli v takom super stave, že niektoré naše jedničky sú oproti nim poľné cesty. Po návrhu Kaiowasa okúpať sa v niektorom z rybníkov sme zastavili pri jednom z mnohých rybníkov ktoré tam boli ďalej od dediniek na samote. Tiež sa nepamätám, koho nápad to bol kúpať sa na holáka ale bol to opäť Kaiowas, kde sme vyplašili /nie vyprášili/ dve mladé ženy, možno slečny, ktoré sa tam chceli ísť slniť. Našťastie akosi zanikla myšlienka previezť sa na motorkách k najbližšej dedine úplne holí len v prilbách.

Keďže čas rýchlo ubiehal a na pláne sme toho mali strašne veľa, pokračovali sme smer Český Krumlov. Podľa názorov Čechov údajne najkrajšie mesto Čiech. Musím podotknúť, že aj keď sme časovo nestíhali z toho mesta veľa popozerať, bolo naozaj krásne a hlavne hrad bol veľkou dominantou mesta. Dopriali sme si tam skvelý obed a ponáhľali sme sa smer Vranovská priehrada, kde nás už čakal Chinaski so svojou ľadvinkou Uršulkou.

Kvalita ciest bola OK, cesta rýchlo ubiehala aj keď niekedy som myslel, že na tu Vranovskú priehradu nikdy nedôjdeme. Už sa aj pomaly stmievalo a ako naschvál ku koncu bola cesta neskutočne zlá a tempo sme museli poriadne znížiť.

Konečne po príchode na Vranovskú priehradu pri obci Bítov sa kontaktujem na Chinaskiho, ktorý nás s Uršulkou prišiel privítať. Odprevadil nás na naše rezervované miesta, rýchlo sa rozbaľujeme a nakoľko sme celkom slušne uťahaní a ušpinení z cesty, rozhodne sa časť výpravy ako stále pre nočné kúpanie na „holáka“. Naše kroky potom smerujú do krčmičky, kde už spoločne s Chinaskim a Uršulkou rozoberáme kto čo zažil a ako bolo. Keďže čas postúpil a v krčme už zatvárali, presunuli sme sa do inej. Po príchode si ideme objednať, kde Kaiowas so zhrozením zisťuje, že nemajú 12-tku pivo. Jeho nesmrteľný výrok „Ty vole, čo tu ja budem robiť, pozerať okolo seba? Desinu ja piť nemôžem, zajtra celý deň jazdím, to nemáte 12-ku??“ Po nejakom tom pifku konečne odchádzame do stanov, bolo niečo po polnoci s vedomím, že je to posledná noc počas konania tohto tripu.

Štvrtý deň

Vranovská priehrada, Znojmo, Drietoma, Ružomberok, Poprad - 458 km

Ráno ako každé sme sa zobudili do krásneho počasia. Nakoľko sme vedeli, že máme pred sebou veľa km, balíme sa a po rýchlych raňajkách nabaľujeme motorky. Z kempu odchádzame asi najskôr za celý trip. Zastavujeme sa na moste cez priehradu, kde robíme posledné fotky.

Naša skupina sa rozrástla o jednu mašinu Yamaha XTZ 660 Ténéré s vodičom Chinaski a jeho ľadvinkou Uršulkou. Spoločne ťaháme na Znojmo. Cesta ubieha celkom dobre, rýchlosť v pohode, len akosi všetci tušíme, že sa blíži koniec tohto úžasného víkendu. V Znojme sa zastavujeme na benzínke. Tam sa od skupiny oddeľuje Martin1976 a Chinaski, ktorí si to nasmerujú na Bratislavu. Ostatní pôjdeme smer Drietoma. Po rozlúčení a sľúbení, že to nie je náš posledný spoločný trip odchádzame a za sebou nechávame dvoch členov. Asi všetci čo sme zostali sme sa celkom tešili na Buchlovice, kde je úúúžasná cesta. Tam mi na chvíľu zovrelo kakač, keď mi na asfaltovej záplate podšmyklo zadné koleso, ale ustál som to – to isté sa stalo aj predo mnou idúcemu Frankovi. Našťastie všetko dopadlo dobre. Rýchlo sa blížime k Slovenskej hranici. Cestu po Slovensku absolvujeme po diaľnici, nakoľko Kaiowas má do Košíc ešte dlhú štreku. Vo Vrútkach sa lúčime s Miroxvs a Romainom, ktorí pokračujú cez Šturec smer BB. Spoločne s Frankom a Kaiowasom pokračujeme smer Tatry, Frank sa oddeľuje pri Lipt. Hrádku a už len vo dvojici ideme dvaja východniari. V Poprade opúšťam Kaiowasa čím som definitívne ukončil tento krásny trip.

Táto skvelá partia naďalej udržiava kontakt a na leto 2011 už máme prichystanú spoločnú akciu, ale o tom až neskôr.

Na záver jedna krásna myšlienka od Chinaskiho:„ Pretože sme zase boli raz deťmi a mali sme celkom obyčajný, normálny a radostný víkend, keď sa musí len to čo sa chce a nechce sa nič kvôli niečomu hmatateľnému.“

Cieľ cesty, Hoštice