Sýria – Jordansko – Irak, alebo cez divoký Kurdistan 2/5

4.9.2010 Shellka 40km pred Adanou – Iskenderun – Latakia - Tartus

Budíme sa zase skoro ráno, na hranicu to máme cca 280km. Na túto prichádzame okolo 11tej. Hranica je úplne prázdna a začíname pobehovanie medzi colníkmi a lá “ja ho nemám, ja ho nemám, má ho číslo 5”. Inými slovami, každý colník nám veľmi slušne v arabčine ukazuje na iného colníka. Našťastie sa nám celkom rýchlo podarilo pochopiť zmysel hry a po cca. hodinke a pol sa dostávame za hranicu.

Konečne v Sýrii

Teplo je už neznesiteľné, ale stále to nie je to najväčšie. Po prechode mierime do Latakie, že sa vykúpeme v mori niekde na pláži. Túto ale nejako v meste nenachádzame a tak pokračujeme ďalej smerom na Tartús. Po ceste sa zastavujeme asi 20km za mestom. Objavujeme totižto otvorenú reštiku a tak zosadáme a dávame si priniesť trochen mäsa a nejaký ten pitta chlieb. Keď nám majiteľ reštiky chce dať doniesť každému po kile, začíname ho haltovať, že síce sme hladní, ale nie sme mlynčeky na mäso. Po obojstrannom kompromise nám za chvíľku prinášajú plnú misu mäsa, vraj aby sme ochutnali zo všetkého. Tak teda ochutnávame a po obede sa nevieme ani postaviť a už vôbec sa nám nechce do toho brutálneho tepla z príjemného chládku, násobeného ventilátormi. Čas ale tlačí, tak vstávame a pokračujeme ďalších asi 70km do Tartúsu. Tu sa nám celkom rýchlo podarí nájsť na prvý pohľad ultra luxusný brutál peklo VIP klub so starobylými sochami pri vstupe a tak najprv dumáme, či má zmysel sa vôbec pýtať na ubytko. Nuž ale čo, za vyskúšanie nič nedáme a tak probujem a div sa svete, vraj by to šlo. Tak sa dohadujeme tuším na 100 USD pre troch na jednu noc v nejakej luxusnej izbe s výhľadom na more.

Luxusná izba v Tartúse

Ten sme síce mali, ale izba mala teda od luxusu ďaleko. Nevadí. Hlavne, že sme sa mohli vyspať a poprať nejaké to prádlo. Hneď po ubytovaní ešte chalani dávajú kúpeľ v mori a následne aj so mnou v bazéne. Mierny incident typu “Za bazén treba zaplatiť extra” sme nakoniec vyhádali s tým, že bazén máme v cene ubytka (naozaj mi ho fešák pri ubytovaní sľúbil v cene). Večer už len prechádzka večerným mestom a hajde do perín.

5.9.2010 Tartus - Crac des Chevaliérs – Hama – Homs – Damascus, 390km

Ráno vyrážame okolo ôsmej smer Crac des Chevaliérs, Hama, Homs a Damascus. Hrad je nádherný, mimochodom, je to jediný križiacky hrad, ktorý nikdy nebol naozaj dobitý.

Crac des Chevaliérs

Zdržujeme sa tu približne 2 hodinky aj s raňajkami. Ja s Mackom hneď po luxusnej omelete na raňajky fičíme dnu. Francúz hrad absolvoval na jeho ceste do Egypta v roku 2006, takže nás čáká pod hradom niekde v tieni. Prehliadka nám trvá asi hoďku. Pokračujeme na Hamu, kde obzeráme obrovské vodné kolesá, tzv núrie, vraj najstaršie zachované kolesá na svete.

Núrie v Hame

Zastavujeme sa aj v Homse, kde má Francúz známeho, ktorého sme chceli poctiť našou návštevou. Ani po 4,5 hodinách čakania v reštike pri čaji sa k nám však nedopracoval, tak sme zvolili presun do cca. 100km vzdialeného Damašku, kde sme sa ubytovali v centre cca o 7 večer. Cena pouhých 400 Sk/osoba na noc. Motorky parkujeme v pasáži, kde je aj vchod do hotela. Po večernej prechádzke mestom sme zvolili nasledujúci deň za oddychový, spojený s detailnou prehliadkou Damašku a návštevou najstaršieho trhu na svete spolu s Umajovskou mešitou, kde sa mimochodom nachádza hrobka Jána Krstiteľa.

6.9.2010 Damascus, 0km

Po viac ako 3000km nám tento deň prišiel ako oddychový veľmi vhod. Už skoro ráno po raňajkách na hoteli sme sa vybrali do mesta na trh a prehliadku starobylého centra. Na súku (trhu) majú kopec vecí a je fakt obrovský. Mimochodom, Damašský súk je považovaný za najstarší trh na svete. Volíme nákup namiešaných parfémov od výmyslu sveta. Stačí povedať značku a típek namieša parfém presne ako originál. Cena 100ml flaštičky – 2,5 evri. No nekúp to. Tak odchádzame ovešaní fľaštičkami ako priekupníci s parfémami. Pred tým sme samozrejme detailne prezreli Umajovskú mešitu zvnútra. Chalani, tým, že mali krátke gate navyše nafasovali aj fešácke sukne po členky.

Francúz odetý v typickom damašskom rúchu pre pánov

Navyše Francúz odetý v tričočku bez rukávov púta mimoriadnu pozornosť svojimi neprehliadnuteľnými tetovačkami, takže si ho každý obyvateľ “mestečka” s neprehliadnuteľným záujmom prezerá a nájdu sa odvážlivci, ktorí sa s ním fotia. Darmo, je to celebrita. Okolo obeda si dávame kafe v kaviarničke, kde majú WIFI, odkiaľ posielam pár mailov domov a chalani si krátia chvíľu Backgamonom. O 18tej už ležíme celkom vypľutí na izbe.