Kde sa točil Winnetou - Chorvátsko 2010

Bolo nutné absolvovať rodinnú dovolenku, ktorá bola tento krát v Chorvátsku a keďže sa mi podaril zabezpečiť odvoz mojich detí kolegom z práce, bolo jasné, že idem do Paklenice na motorke spolu s mojou manželkou. Naplánoval som si cestu opäť cez Slovinské Julské Alpy (moja srdcovka) s jednodenným prespaním v Bovci. Keď sa pridal k nám aj kolega z práce, bol som len rád, ve dvou se to lépe táhne. Cesta do Krajinskej Gory nebola taká rýchla, ako som zvyknutý, pretože som sa snažil nestratiť kolegu, ktorý absolvoval takúto trasu prvý krát a predsa len má slabšiu mašinu. Vyrazili sme ráno o 5.00 hod. z Nového Mesta nad Váhom a o pol piatej sme dorazili do Bovca Po prechode krásneho a kľukatého priesmyku Vršič sme za krátko zohnali ubytovanie a po nutnej odpočinkovej pauze sme ešte stihli dať krátku okružnú jazdu po okolí.

Túto oblasť viacerí z vás poznajú a preto ju nebudem nejako širšie opisovať. Skôr by som vám rád dal do pozornosti oblasť Paklenického národného parku a jeho okolia.

Tam sme sa dostali na druhý deň po absolvovaní krásnej jazdy po pobreží. Táto cesta má svoje neskutočné čaro a dá sa na nej vyblbnúť do sýtosti. Po dorazení na hotel začala moja oficiálna časť rodinnej dovolenky. Nebol som celkom vo svojej koži, pretože 40 stupňové horúčavy ma dosť odrádzali od nejakých väčších výjazdov. Pretože celý turistický biznis sa v tejto oblasti vzťahuje ku kultovému filmu Winnetou, ktorý sa natáčal aj v tejto lokalite, rozhodol som sa predsa len, aj napriek úmorným horúčavám navštíviť tieto miesta. A toto je tá hlavná časť môjho príspevku, ktorú by som vám chcel dať do pozornosti. Zahral som sa na potenciálneho zákazníka u miestnych biznismenov, ktorí tu organizujú celodenné výlety na offroadoch a nechal som si vysvetliť ich trasy.

V predposledný deň našej dovolenky sme spolu s manželkou vyrazili. Vyštartovali sme ráno o siedmej a po krátkej ceste sme sa dostali na miesto, kde Old Shaterhand bojoval o oslobodenie svojich spolubojovníkov v krásnom kaňone rieky Zrmanja. Toto miesto je hneď vedľa hlavnej cesty, ale označené je tak, že ho bez problémov miniete. Po asi 2 km poľnej šotolinovej cesty sme sa dostali presne tam, kde však spomienku na túto epizódu z filmu pripomína len jedna informačná tabuľa.

Po krátkej zastávke a nafotení zopár snímkov kaňonu sme pokračovali ďalej a dali sa do hôr. Spočiatku bola cesta afaltová, no v momente, keď sme sa dostali výškovo nad Paklenický tunel, zmenila sa na tvrdú, domáci ju nazývajú makadamovú cestu. Ako stvorená pre moju KTM-ku.

Pre cesťáky by som túto trasu moc nedoporučoval, aj keď stretli sme tam jedného dobrodruha na choppri. Po úžasnom kľukatení a stúpaní, po minutom torze akéhosi kostola, sme sa dostali k miestu, kde sa zrejme v minulosti ťažil mramor.

Toto miesto už bolo celkom slušne vysoko a tak bolo celkom príjemné počasie na jazdu. Po minutí malej kaplnky sme sa konečne dostali na vrchol, kde sa nám otvorila krásna scenéria miest, kde sa tak isto natáčali niektoré úseky filmu. Z vrcholu sme pokračovali ďalej a vlastne takým okruhom sme sa vracali späť do údolia na hlavnú cestu. Smutnú spomienku na občiansku vojnu z nedávnej minulosti pripomínajú tabule, ktoré lemujú celú túto trasu každých cca 200m. Mali sme z nich celkom rešpekt a naozaj sme sa neodvážili vojsť mimo cesty.

Po tejto trase bola jedna odbočka, ktorou by sme sa dostali k Plitvickým jazerám z druhej strany. Bol tam však zákaz vjazdu a keďže je to prísne strážená lokalita, nechceli sme riskovať nejaký problém s ochranármi a políciou. Pretože sme mali ešte kopec času, pokračovali sme ďalej a chceli sme ešte vidieť údolie rieky Zrmanja, ktorej okolie je veľmi úrodné a trocha sa svojim koloritom líši od kamenistého a suchého Chorvátska.

Táto časť trasy už bola po asfaltových cestách. Dali sme krátku občerstvovaciu pauzu v reštavrácii U Muškatcov vo veľmi peknom prostredí a s príjemnou domácou, ktorá nás v pohode obslúžila, aj keď nemali ešte otvorené. Tam som sa na chvíľku fotograficky vyblbol a pokračovali sme ďalej bez problémov až na krátku terénnu vložku, na ktorej sme zo strachu pred stádom býčkov a kráv museli zastať, zosadnúť rýchlo z mašiny a v tichosti prečkať v kríkoch na kraji cesty, až nás minú. Všetko dopadlo v pohode, až na poslednú kravu, ktorej náramne chutila rakúska diaľničná známka a svojim jazykom nám celkom pekne vyčistila predný štít. Po tejto nútenej pauze sme pokračovali v ceste a krátko pred treťou hodinou sme sa vrátili na hotel.

Ak budú niektorí z vás plánovať cestu do Chorvátska, určite nevynechajte túto lokalitu. Je to časť Chorvátska, ktorú človek bežne nenavštívi, ale verte, že je tam čo vidieť a hlavne krásne si zajazdiť. Ale ako som už spomenul, skôr pre enduro ako pre cesťáky. Pre lepšiu orientáciu si môžete pozrieť celú trasu aj na podrobnej mapke.