Môj moto príbeh. Od ľadvinky k Aprilii Pegaso

Popravde k motorkám som nikdy blízko nemal. Žijem v meste, bol som síce vychovávaný skôr na dedine, kde som trávil dosť veľa času, lebo mesto mi nikdy nevoňalo ale k motorkám som sa nejako nedostal. Garáž nemáme čiže ani to nebolo kde dať a doma o tom nikto nechcel ani počuť. Ale všetko sa začalo postupom času meniť, keď "zelený", čiže aj môj otec, ktorý je už momentálne na dôchodku, dostali motorky, konkrétne ide o Hondu Deaville.

Honda Deaville

A takto mal otec k motorkám čoraz bližšie až nakoniec na jar, keď v Poprade otvorili Hondu, si kúpil Transalpa. Chcel som sa povoziť aj ja tak mi zohnal prilbu a už sme jazdili spolu. Ja ako ľadvinka :) A aj keď som bol len ľadvinkou motorky sa mi začali páčiť čoraz viac a viac. K motorkárom som mal väčší rešpekt a reči ako "šialený motorkár" alebo dobrovoľný darca orgánov som už nechcel ani počuť. Samozrejme byť ľadvinkou ma už nebavilo a chcel som motorku aj ja. Keďže v októbri bolo už dávno po sezóne tak som čakal aj "zimné ceny". Tak sme hľadali nejakú moto. Na inzerátoch sa mi celkom zapáčila jedna KLE 500. Dvojbuch síce starší ale na foto vyzerala celkom ok tak sme sa išli na ňu pozrieť do Kežmarku aj s mechanikom (Diki Miško). Noo a tu platilo pravidlo na fotke nebo a dudy ale v reále na tom moto bola dosť biedne. Išla len na jeden valec, zastriekaný motor, teleskopy vytečené proste hrôza. Hľadáme ďalej a potom si otec spomenul na jedného kamaráta vo Svite. Predáva jazdenky a tak sme sa tam išli pozrieť a keď som tam vošiel, okamžite mi padol do oka pegasík, ktorý stál hneď pri vchode. Rotax, karbáč, 2001 na číslach, paráda. Tak asi o týždeň nato sa tato obliekol. Zaviezol som ho do predajne. Chlapci v servise v nej zatiaľ vymenili olej a filter na počkanie. Tato nasadol a hurá ku rodinke do drevenice.

Pegasík pred drevenicou tesne po prevoze

Takže motorku už mám. Teraz sa už len naučiť jazdiť. Tréner bol samozrejme otec, no priznám sa začínal som dosť s neistotou a strachom. Akonáhle som už trocha prekonával ten strach a mal nohy stále na stupačkách už som mal len úsmev na tvári. Iba som jazdil a jazdil, a potom z nej nie a nie zosadnúť. Na ďalší deň sme si spravili výlet na Vernár. Bola zima jak hovädo ale ako tréning ideálne. Len keď sme išli stále čoraz vyššie a videl som tú mokro-lesklú cestu a sneh pri ceste... Druhý deň na motorke a hneď toto. No išli sme opatrne. Výlet bol super a vďaka bohu sa nič nestalo a po ceste sme aj zakývali pár kolegom čo išli okolo.

foto bývala pila vydrník

V piatok po škole už celý nedočkavý zase sadám na pegasíka, že si ho idem vyskúšať aj v teréne. Tak som sa vybral na bývalú pílu vo Vydrníku. Trošku sa s ňou viac zoznámiť. No až na tom blate a pilinách som si uvedomil jej kilečká, ale ináč poslúchala a ani raz mi neľahla na zem. I keď priznám sa pár krát nechýbalo veľa...

Príprava na cestu do úlože

Na tento výlet som sa tešil. Počasie bolo úplne ideálne. V Levoči na Shellke sme natankovali a hurá na Úložu. Škoda, že som nespravil zopár fotiek ale bolo tam neskutočne krásne. Všetko v jesenných farbách, žiadne plechovice, len naše mašinky, tiene a my. Bola to úžasná bodka za týmto rokom a už sa teším na ďalšiu sezónu. Joj nech už je Jar. Tak toto bol môj menší moto-príbeh dúfam že sa páčil.