Mám doma činku, cca. 250 kilovú, píše na nej BMW R 1100 GS

Jediná scénka s obrovskou Nemkou. Obrovskou, tučnou, hučiacou, neoblečenou Nemkou, ktorej prednosti neskrývali žiadne plasty. Všetko vybalené na obdiv celému svetu. Rozum sa zastavil. Teda rozum v hornej časti tela, ten v dolnej časti úradoval ostošesť.

To nie je motorka, to je proste stroj! Sadám do kresla, ťahám za plyn... Čistá radosť z jazdy. Niekto nepochopí o čom píšem. Niekto to má rád pekne uhladené. Aj som to tak chcel, ale taký už raz som. Dva kríže na krku, mladý, zdravý. Nepijem, nefajčím, jazdím BMW.

Na prvý pohľad sa mi GéeSka nikdy nepáčili. Ani tie škúľavé, nie to ešte bike, ktorý má predné svetlo z eMBéčky. Afrika, nad ňou nie jedna slinka pretiekla ústnym kútikom. No keď človek rýchlejšie koná ako rozmýšľa, dopadne to vždy naopak.

BéeMWé. Mokrý sen hádam každého, kto vie kam sa strká hadica (tá na pumpe). Môj ale nebol (fakt). No ten „falat“ železa má svoje čaro. Treba ho len vyskúšať. Netvrdím, že každého chytí za srdce, stačí, že chytil mňa.

Sadám za rajdy. Mám zvláštny pocit. „Tú motorku snáď vyrobili presne pre mňa!?“ Všetko mi sadá rovno do rúk. Spínače, prepínače a iné če, sú tuhé ako na novej mašine. Táto má ale 13 rokov. Vraj sa smerovky ovládajú akosi inak. Hm, nevšimol som si. No všimol, ale nemusel som si na to zvykať. Skrátka to funguje a bodka. Tak a eRko už buchoce, ide sa jazdiť.

Hrknem plynom a celé to sebou trhne na stranu. Fasa (neviem prečo, proste fasa)! Zaradím rýchlosť a iba zhasne veľké zelené N. Žiadne buch ani bum. Pohnem sa, čosi zakvíli (ABS). No a čo? Veď nie je nová. Rovno ju idem upraviť na obraz svoj. Blató, blató, blató! Nechcel som to tak, ale trasu vyberal Marek. Pomsta „Afričana“ bývalému jazdcovi na ľahkej Aprilke.

Tie kilá sú v teréne väčšie mínus než sa zdalo. Držím sa dobre, dokiaľ nemusím brzdiť v pekne hlbokej mláke. BáWo ale nezastavuje. Veru tak, ABS. V teréne bohovská pomoc. S Aprilkou by som ale aj tak zastal. Tá by proste skapala. GéeSo ale nie. Boxer aj na voľnobehu ťahá ako tank, zastaví ho snáď iba betónová stena. Riedke blato preto nemá šancu. Stroj ide ďalej až kým nepadne.

Dvíha sa ale ľahko (píšem to ja, človek, ktorého telesná schránka, aj so šatami, váži len o niečo viac ako jeden valec na GéeSku). S takmer štvrť tonovým boxerom veľa bojovať nemusím. Váhu pri jazde necítiť, pri otáčaní ale desne (zvlášť s plnou nádržou). Mohla by schudnúť, ale keď ju miluješ tak na nej jazdíš. No a na centrál ju dvihne aj anorektická modelka (nesrandujem).

Rýchlo som si zvykol na to, že stačí iba ťahať plynom. Či tam je 5ka alebo 2ka vždy pridá. Veď to aj je tisícstovka. Ej, zvláštne je zrazu v tabuľkách hľadať svoju motorku v kategórii: objem nad tisíc. S plynom ale jemne, inak letí. Vlastne prečo jemne? Nech letí! Občas mám potom pocit, že nápor vzduchu zo mňa spraví šarkana (jazda v stupačkách). Na tacháči 130 (aj viac, ale pšššt) a otázka: „Načo sú ľuďom diaľnice?“ Hrádza stačí. Len treba mať GS.

Mám proste parádny život, bez ohľadu na to s kým bankujem. Aj keď, bez študentskej pôžičky by to takto nebolo. BMW ale nie je všetko. Hlavné je sa nezabiť. Veď pridať vie každý, len či to potom ubrzdí.

PS: Normálny článok bude až keď toho nabehám s BáWom viac a hlavne keď prestanem na všetkom okrúhlom vidieť modrú vrtuľu. Momentálne je totiž najlepšia motorka na svete BMW R 1100 GS.