Rally Albania 2010 1/3

RALLY ALBANIA 2010

Plánovaný odchod v piatok 04.06.2010 o 8.00 sa celkom tradične pretiahol k obedu. Motorka a veci naskákali do Transportéra a vyrazili sme spolu s Ivom smer Maďarská stolica, stolica Srbská a priamo na juh smer Čačak, Prijepolje, cez Čiernu Horu do hraničnej Podgorice, Albánsky Shkoder s cieľom v hlavnom meste Republiky e Shqipërisë v Tirane.

Cez Šahy sme sa v dôsledku zatopenia mostu cez Ipeľ neprebrodili, obchádzka cez Slovenské Ďarmoty bola tiež vďaka vode zaujímavá a z Ipľa sa stalo celkom široké jazero.

Pred Vácom na rovnej ceste sa čelne zrazilo auto s pred nami idúcim kamiónom, čo nám na morálke vôbec nepridalo. S obedňajšou prestávkou v Srbsku sme to drtili z Belehradu dolu na juh. Pomerne dobrá cesta odsýpala. Stále obmedzenia rýchlosti aj napriek ich nejasnosti som sa snažil dodržiavať, ale Srbská polícia mala na to iný názor, čo aj dôsledne ohodnotila.

Zapichli sme to nad ránom kúsok pred Čiernou Horou. Ivo sa hrdinsky v ľahu na predných sedačkách krčil až do rána a tváril sa, že spí.

Na hranici Srbsko-Čierna Hora sme zaplatili nejakú ekologickú daň a vznikol v počiatku neriešiteľný problém. Nemal som splnomocnenie od mojej manželky na jej auto a jej motorku. Najskôr to vyzeralo úplne beznádejne, vraj naspäť /po 1000 km/. Ale colník dal v rýchlosti do Ivovho pasu pečiatku, že môže ísť a bol ďalší problém. Bez mňa samozrejme nemohol. Najskôr sme mali isť za šéfom colnice, ale colník sa dal ukecať, že to je zbytočné, že šéf nemusí vedieť o všetkom. Rýchlo zvážil situáciu a plne podporil náš nápad.

Cesta cez Čiernu Horu bola voľňá.

Plácali sme sa popri riekach cez množstvo tunelov, mostov a zátačiek. Okolo cesty išla aj železničná jednokoľajka a je obdivuhodné, kadiaľ ju natiahli. Toľko vlakových tunelov snáď nie je v žiadnej inej krajine, nehovoriac o množstve roboty pri ich kopaní.

V Podgorici v sobotu doobedu bol miestny trh, pravdepodobne na miestnom skoro smetisku a muselo sa veľmi dávať bacha na to čo kupuješ aby to neboli tie smeti.

Našu snahu nájsť cestu na hranicu s Albánskom podporoval iba Ivov telefón s GPS. Ak by sme ho nemali, asi by sme neverili, že takto môže vyzerať cesta medzinárodného významu do Albánska. Obyčajná šotolina s kúskami rozbitého asfaltu, široká na jedno auto a s oproti idúcimi kamiónmi je problém sa vyhnúť.

Na hranici všetko OK. Okolo cesty všade plno malých bunkrov, cesta sa postupne zlepšila na plnohodnotný asfalt a okolo 15.00 sme v Tirane.

Technické preberanie a prezentácia je v hoteli Rogner*****. Svetla svietia, brzdy tiež, klaksón trúbi a stierače netreba, GPS je dobré. Takže som zkompletoval všetky autogramy na technickú kartu.

Stretli sme sa s bratským Czech Desert Rally Teamom.

Manager - LOW,

Jezdci - Filip Weber BEBA - KTM 690,

Honza Mareš - KTM 690R,

Jindro Moravec - Yamaha 450.

Je tu aj niekoľkonásobný víťaz DAKARU, pán jazdec Josef Machaček so svojou štvorkolkou.

Na testovanie čierneho špeciálu Hummer H3EVO využil túto rally aj Offroad Team - Pořízek-Janáček.

Z Nemecka s českým pasom dorazil aj Robert Visek - Yamaha 450. Všetko chalani ostrieľaní púštnym pieskom.

Slovensko som tu zaskakoval len ja s Ivom, ktorý zabezpečoval foto dokumentáciu a môj doprovod. Škoda, že nedorazil prihlasený Jaro Katriňák s Romanom Malovcom, ktorí mali ísť na štvorkolkách.

V Czech Desert Rally Team zavládlo chvíľkové zdesenie a panika zo zlej funkčnosti prenosnej chladničky, ktorá zabezpečovala chladenie zlatého moku. Podarilo sa však opraviť zlý konektor a razom bola atmosféra v tábore opäť v poriadku.

Nedeľa 06.06.2010

Prológ. Veľkolepý otvárací ceremoniál, pred hotelom na hlavnom Tiranskom bulvári, s fotením na štartovacej rampe,

hosteskami s vlajkami a s otváracou rečou Albánskeho premiéra. Policajti všade, ba aj na strechách okolitých budov.

Českú vlajku umiestnili naopak, červenou hore a našu zastupovala ruská. Na štarte je 66 motoriek a quadov a 19 áut.

Roadbook nás previedol cez Tiranu kúsok za mesto. Pretekári boli rýchlejší ako usporiadateľ, takže nastali trošku zmätky a muselo sa čakať na štart.

Trasa viedla po šotolinovej a šutrovej ceste hore na kopec cca 3 km, kde bolo netradične umiestnených zopár bunkrov a proti lietadlových hniezd. Vzhľadom na dĺžku nešlo o nič. Tak to aj tak dopadlo. Asi som išiel moc pomaly, alebo ostatní boli veľmi rýchli. 55 miesto. Podľa výsledkov prológu bolo určené štartové poradie do ďalšej etapy.

Zmákli sme obed v gréckej reštike, kde nás odviezol manager Low na korbe Bebovej Toyoty, kde si po obede aj krátko zdriemol.

Ivo mal narodky, krátka gratulácia a symbolický drink.