Ako jazdia kolegovia v Yemene alebo príbeh fotkami 1/2

Bohužiaľ som sa do týchto končín dopravil inak ako na motorke, no ale aj tak sa chcem s vami podeliť o pár, pre nás motorkárov Európanov nevšedných, no zaujímavých pohľadov a dojmov. Pár mojich fotografií v článku vám priblíži život motorkárov v hlavnom meste štátu ležiaceho na juhu arabského polostrova, štátu Yemen, v meste Sana’a ležiaceho približne 2100 m.n.m. . Yemen mnohí považujú za kolísku arabskej kultúry, tak sa mrknite na tamojšiu motorkársku súčasnosť - marec 2009.

---

Drvivá väčšina miestnych motorkárov ustajňuje motorky menších kubatúr, teda približne 125 až 250 ccm. Väčšie kubatúry sú naozaj vzácne. Prakticky som videl len jednu Africu postávať v čomsi podobnom ako bazár pod holým nebom.

Bežne, lepšie povedané často, sa prepravné kapacity používaných motoriek „mierne“ prekračujú. Nikomu to nevadí, samozrejme. Šofér a dvaja pasažieri sú štandard.

Výnimkou nie sú ani motorkári juniori. Učia sa zručnosti vedenia motorky naozaj od útleho veku a nezdá sa, že by mali problém zaviesť ocinka spolu s kamošom kamsi pošpásovať do mesta.

Tunning je tu veľmi obľúbený. Nuž, nenájdete tu doplnky od u nás známych renomovaných výrobcov. Všetko sú to doma, alebo povedal by som, na ulici navrhnuté a vyrobené kozmetické aj funkčné doplnky. A teda, je sa na čo pozerať. Fantázie sa medze nekladú. Ako materiál nesmie chýbať kožušina, prikrývky od starej mamy, alumatky, „omotávky“, automobilové znaky, čo najviac svetlometov a podobne.

Výbava motorkárov je tiež nádherne rozmanitá. Zabudnite však na technopolymérove prilby, karbónové chrániče, či kordurové bundy. V kurze je arafatka. Musí pokrývať celú hlavu a keď to omotávate, musí ešte ostať kus na vytvorenie ochrany úst a brady. Ak arafatka nie je poruke, postačí vhodne omotaný vlnený šál.

Bunda a nohavice sú ľubovoľné, na škodu však nie je ani to arabské, ako to ja volám, „pyžamo“. Len si ho treba dobre vyhrnúť aby sa niekam nezaplietlo. Obuv – ak dáka, tak šlapky. Bez diskusie.

Joj no a zrazy! To by sa vám veľmi pozdávalo. Zrazy sú stále. Hocikde v meste. Vzhľadom na 50% nezamestnanosť, iba polovica chlapov márni čas v práci. No a z tej „nemárniacej“ populácie vlastne hodná časť posedáva na motorke na niektorom z miestnych zrazov v nejednej uličke hlavného mesta.

Bohužiaľ, nepodarilo sa mi zistiť o čom sa vlastne bavia. Baby tam nevidno, okruh nemajú, motory netúrujú, alkohol nezoženieš. Hm?

Záhada sa vyriešila. Počnúc poludním si každý dopraje miestnu nesmierne obľúbenú lahôdku – gat (neviem ako sa to píše, ale vyslovuje sa to tak ako som napísal). Pre objasnenie sú to také malé lístky (ako čučoriedkové), ktoré miestni "típci" začnú na obed žuvať a tlačiť si do jedného líca, až kým večer nemajú natlačenú poriadnu hrču na xichte. Vyzerá to ako nádor. No ale je im z toho dobre, má to akési halucinogénne účinky. Ešte cigaretka k tomu a veselá nálada je zaručená. Samozrejme, nemajú problém s tým jazdiť alebo vykonávať akúkoľvek inú činnosť. Skúšal som to aj ja zažuvať, no nebavilo ma to ani 10 minút, takže nič. Predsa len, lepšia bola naša dovezená slivovica na hoteli (bez tej by to tam bolo ťažšie).

Vzhľadom na pomerne veľký počet motoriek a motorkárov som však nezahliadol žiadnu jazdu po zadnom, či prednom, gumovačku, koleno na zemi v zákrute, či veľké namakané adventure bajky, čopre alebo podobne. No ale aj tak som mal pocit, že si tú jazdu v Yemene všetci vychutnávajú podobne ako my, baví ich to a má to pre nich aj tam svoje čaro.