Yamaha YBR 125 po 10 000 km

Ako som sa nakazil motomániou

Ako 21 ročný som dospel k rozhodnutiu, že k úplnému šťastiu a spokojnosti mi chýba už len motorka. Ako úplný motorkársky analfabet som sa pustil do internetového bádania, čo ma skôr, či neskôr muselo doviesť na web motoride. Prečítal som množstvo článkov a recenzií, aby som si ujasnil, aký typ motorky vlastne chcem. Z toho mi nakoniec vyšlo, že chcem 125 kubíkového naháča klasických tvarov, kvalitne spracovaného, s malou spotrebou a nebránim sa ani „číne“. Voľba padla práve na Yamahu, no nebyť problémov s dodaním motorky, takmer v garáži zakotvil Keeway Speed, čo je pomerne kvalitný klon YBR-ky. Pre Yamahu hovorila modernejšia architektúra motorky, kvalitnejšie komponenty, značka a o chlp lepší dizajn.

Mínusom bola o polovicu vyššia cena (Yamaha 125 YBR rok 2007: 74 000,-Sk/Keeway Speed 125 rok 2007: 50 000,- Sk).

Netrpezlivosť, nadšenie a očakávanie ma doviedli k tomu, že motorku som kúpil na začiatku leta, 2 dni pred skúškami na vodičák skupiny A. Vyplnila sa však moja najhoršia nočná mora, nespravil som test a ďalší termín skúšok bol stanovený až na koniec septembra. Cez leto som tak jazdil len mimo civilizácie a v októbri a novembri už počasie jazdeniu príliš neprialo. Navyše som sa bál vyjsť na mokré a studené cesty s nulovými jazdeckými skúsenosťami. Na prvú garančnú prehliadku po zábehu šla v januári, keď bolo na tachometri 1005 km. Za prvú skutočnú sezónu tak možno považovať až tú v roku 2008. Pozrime sa teda, k akým zisteniam som dospel.

Pôvod motorky

Montuje sa v Číne, vďaka čomu klesla cena (oproti pôvodnej takmer o polovicu), ale mierne aj kvalita. Predtým ju montovali v továrni v Brazilii, kde sa v súčasnosti robí Yamaha YBR 250. Napriek tomu, že v rodnom liste má napísané Chongquing Jianshe-Yamaha Čína, na väčšine komponentov je nápis Made in Japan, vďaka čomu je predsa len kvalitnejšia a technicky vyspelejšia než ostatné čínske značky, ktoré ju viac či menej úspešne kopírujú ako napr. Yuki, Keeway, Kentoya...

Motor, prevodovka, výfuk

Motorka má jednoduchú ale poctivú konštrukciu. Najväčším pozitívom je takmer nezničiteľný vzduchom chladený jednovalec s obsahom 124 ccm .

Nepodarilo sa mi ho zavariť ani pri vysokých teplotách a dlhších diaľničných presunoch s plynom na doraz. O prísun paliva sa namiesto karburátora od roku 2007 stará vstrekovacia jednotka Mikuni, vďaka čomu má motor veľmi vyrovnaný a hladký chod a aj mierne lepší priebeh krútiaceho momentu. Do otáčok ide veľmi ochotne a pružne. Aj vďaka vstrekovaniu sa spotreba drží na viac ako prijateľných 2,5 litra na 100 km. Minimum som spravil 2,2l/100km a maximum 2,7l/100 km. Pre majiteľov veľkých endúr alebo superšportov asi úsmevné cifry.

Čo však motoru možno vytknúť je slabý výkon. 7,5kW respektíve 10 koní nie sú nijak oslnivé hodnoty, hlavne keď povolená hranica od 16 rokov je 11kW/15 koní. Krútiak je 10 Nm, čo je tiež len priemerná hodnota. Vďaka tomu je papierová maximálka 105km/h, ktorú dosahuje pri 8500 ot./min. Na rovnej diaľnici pri bezvetrí zo seba vytlačí 115km/h pri 9500 ot./min., no to už je skutočné maximum, ktoré zo seba dokáže vydať. Využiteľné spektrum otáčok je pomerne široké od 3000 ot./min až do 9000 ot./min. Ak si chce jazdec aktívne užiť jazdu, treba motor držať na 7000 ot./min., na šetrenie paliva stačí 4-5000 ot./min. Ani pri celkom nízkych otáčkach síce necuká ani nestrečkuje, ale reakcia na otočenie plynovej rukoväte je málo pružná. Vibrácie prakticky neexistujú. Nejaké sa dostavujú až pri prekonaní 9000 ot./min, to sa ale stáva minimálne, keďže maximum točí 8500 ot./min. a vyššie hodnoty dosahuje len výnimočne za podpory vetra dolu kopcom.

Treba priznať, že niektoré skútre rovnakého objemu majú viac výkonu, ale pre začiatočníka určite stačí. Výkon by sa dal o čosi zvýšiť vykuchaním výfuku, ale nie som fanúšikom podobných úprav. Žiadne „4 diery na výfuk, nech to dáva k.rva dobrý zvuk „ sa nekoná :-). Zvuk výfuku je na 125-ku viac ako prijateľný. Na malých otáčkach si len tak ticho pre seba šepoce, no keď dostane prísun paliva, preberá sa k životu a dáva o sebe vedieť mimoriadne sympatickým hlasovým prejavom. Nie je to žiadny čoprácky drum&base, ale ani otravné bzučanie 2-taktu.

Prevodovka je 5 stupňová a veľmi presná. Raz za 3 mesiace sa mi síce stane, že tam kopnem falošný neutrál, ale to vyplýva skôr z môjho nedôsledného radenia. Pravidelne hľadám pri radení 6. stupeň, ktorý by určite prospel, ale netreba zabúdať, že ide o budgetovú motorku, ktorej hlavným cieľom bola prijateľná cena. Spočiatku prebiehala na križovatkách hra „Hľadá sa neutrál“, no postupne som prišiel na to, že ho teba zaradiť buď ešte za jazdy alebo na mieste pomáha trik radiť nadol až kým tam nie je jednotka, potom zaradiť nahor dvojku až potom smerom dole neutrál. Sprevodovanie je užívateľsky veľmi priateľské a ani na jednotke pri plnom plyne sa nedvíha na zadné, nástup výkonu je lineárny a nepripraví neskúsenému jazdcovi nepríjemné prekvapenia. Najvyužívanejší je jednoznačne 5. prevodový stupeň, v ktorom sa odohráva väčšina (môjho) jazdenia, keďže zvláda bez problémov rýchlosť od 50 km/h až do maximálky. 4.stupeň je vhodný na predbiehanie a jazdu do kopca, ale ostatné rýchlosti používam len na rozbiehanie sa.

Výbava

Dominantné sú 2 klasické budíky, naľavo tachometer, napravo otáčkomer.

Tachometer je presný a premeriava maximálne o 3-5 km/h. Na tachometri sú dve počítadlá, celkové kilometre a denné počítadlo. Užitočný je palivomer, ktorý ukazuje presne a dá sa ním bez výhrad riadiť. Ďalej sú to tradične kontrolky diaľkových a zaradeného neutrálu. Ako veľké plus rátam bočný aj hlavný stojan a zadný nosič. Ľavý plastový kryt je uzamykateľný a je tam schovaný akumulátor a sada náradia pochybnej kvality. Nie je tam však žiadne zvyšné miesto na lekárničku alebo iné drobnosti, podobne ani pod sedadlom sa nenachádzajú žiadne odkladacie miesta. Štartér je elektrický, ale zostala aj nakopávačka.

Jazdné vlastnosti

V globále môžem jazdné vlastnosti zhodnotiť ako výborné, je malá, ľahká, obratná a dostatočne dimenzovaná na svoju konštrukčnú rýchlosť okolo 100 km/h. Rám sa nevlní, do zákrut ide už len pri pomyslení na zmenu smeru a odpustí aj začiatočnícke chyby. Jazda po diaľnici je pri jej maximálke dosť otravná a nudná, ale v prípade núdze sú diaľničné presuny možné. Na naše rozbité okresky je to ale vynikajúca motorka, ktorej najviac svedčia kľukaté cesty 2.triedy, typu Havran. Výborne sa ale cítí aj v meste. Je úzka, ľahká a veľmi obratná, takže si priam pýta prepletanie medzi autami. Pri štartoch z križovatky vidia všetci len moje pozadie, parkovanie je bezproblémové a vďaka pohodlnému odpruženiu výborne filtruje všetky výtlky, kanálové poklopy alebo obrubníky. Nebráni sa ani poľným a lesným cestám, vďaka dostatočnej svetlej výške, endurovitej stavbe a nízkej hmotnosti.

Žiadne skrutky ani nič podobné sa neuvoľňuje, plasty sú kvalitné a smerovky sú na gumených úchytoch. Limitom sú potom len cestné pneumatiky, ktoré logicky nedržia príliš dobre na hlinenom a tobôž nie na blatovom povrchu.

Zúčastnil som sa s ňou aj šprintov na Komoči, takže môžem aspoň amatérsky porovnať dynamické parametre s ostatnými 125-kami. Víťazná Honda NSR dosiahla čas 13,83s. O takmer 2s zaostali 4-taktné superšporty- Honda CBR 15,63s a Yamaha YZF 15,86. O ďalšie skoro 2 sekundy zaostala Honda XR s výkonom 17,78s a nakoniec moja Yamaha dosiahla výsledný čas 17,80s. Šprinty síce nie sú oblasť, na ktorú bola táto motorka konštruovaná, no dalo mi to aspoň niekoľko užitočných informácií a užil som si pri tom kopu zábavy.

Cestovanie jej ide každopádne lepšie ako naháňanie sa za čo najlepším časom. 150 km cestovania bez prestávky nerobí problém a za deň sa dá pri troche snahy 500 km zvládnuť. Sedlo aj posed sú pohodlné, no to je veľmi závislé od fyziológie jazdca. Mám 176cm a 77kg a do ideálneho stavu my chýba, keby bolo sedlo o 2cm širšie a 2cm vyššie, takže 16-ročný golemovia by sa mali poobzerať radšej po čopri alebo cestovnom endure. Jazda so spolujazdcom nie je nijak zvlášť príjemná, ale dá sa vydržať. Spravili sme raz so spolujazdcom 200 km s prestávkami po 50 km a bolo to pomerne v pohode, ale ten výkon na utiahnutie 2 osôb tam chýbal. Je to naháč, takže podľa očakávania pri jazde fúka. V sérii má zadný nosič, takže nie je problém nahodiť kufor. Po dokúpení tankvaku a bočných tašiek sa z nej stala pravá cestovateľská motorka, s ktorou som schopný vydať sa na niekoľkodňový výlet.

Motorka zaťažená batožinou navyše lepšie sedí na ceste a drží stopu.

Zadné koleso je odpružené dvomi 5 stupňovými nastaviteľnými pružinami. Vpredu je klasická, nenastaviteľná vidla, ktorá je ale dosť mäkká a ponára sa. Zato výborne filtruje nerovnosti a nebolia z nej ruky. Ja osobne však zbožňujem ten pocit, keď zastavím na križovatke na posledných 10 cm a váha motorky sa zotrvačnosťou nahrnie dopredu . Tým sa dostávam k brzdám. Predný kotúč funguje bez námietok ako má a bez väčšej snahy dokáže motorku bezpečne zastaviť na krátkom úseku. Vzadu kazí trochu dojem bubnová brzda. Nie, že by nezvládala odvádzať prácu, ktorá sa od nej očakáva, ale predsa len tam mohli japonskí inžinieri naordinovať kotúč. Do nádrže sa zmestí 13 litrov, čo pri mojej spotrebe dávalo dojazd 500! kilometrov. Rezervu nemá, preto si treba dať pozor buď na ukazovateľ paliva alebo na denné počítadlo.

Pneu sú dosť úzke, dizajnovo to ale tak nebije do očí, ako u malej Hondy CBR. Nasadené sú na pomerne veľkých, 18 palcových ráfikoch. V rámci zníženia nákladov sú originálne dodávané tchajwanské pneu značky Cheng-Shin. Trpia neduhami lacných pneu-tvrdá zmes, slabo držia na ceste a pri daždi je to úplná katastrofa. Pri podradení bolo obvykle cítiť jemné prekĺznutie. Na začiatku roku 2008 boli nahradené pneumatikami Metzeler ME-22, ktoré sú o triedu lepšie. Sada týchto pneu stále len 1600 Sk, vydržali 10 000 km a podľa môjho názoru ešte aspoň rovnaký počet km vydržia, takže táto investícia sa určite oplatí.

Nedostatky

Počas 10 000 km som sa nestretol so žiadnou zásadnou závadou, kvôli ktorej by som zostal niekde trčať, ale na niekoľko chýb, ktoré dokážu znepríjemniť život som narazil. Ako som už spomenul, veľmi obmedzujúce sú sériovo dodávané pneu, ktoré nestoja za veľa. Trochu mi chýbal ukazovateľ teploty motora, ako som zvyknutý z áut, aby som nemusel testovať rukou, či je už dostatočne zahriaty. Po asi 6000 km začal občas štrajkovať elektrický štartér. Stávalo sa to, ak bol motor teplý po dlhšj jazde a potom chvíľu vypnutý na bočnom stojane. Dávam to za vinu poistke bočného stojana, ktorá vypne motor, ak je vyklopený bočný stojan. Motor má našťastie aj nakopávačku, tak som si občas precvičil aj túto archaickú činnosť. Po čase tento problém zmizol tak isto ako sa objavil, pravdepodobne aj zásluhou pravidelného mazania poistného mechanizmu. Páka zadnej brzdy je príliš vysoko v porovnaní s pravou stupačkou, chodidlo je tak v neprirodzenej a nepohodlnej pozícii. Chýbal mi trochu aj ukazovateľ zaradeného rýchlostného stupňa. Keď ho môže mať Keeway, prečo nie o 24 000,- drahšia Yamaha? Vypálili sa zatiaľ len 2 žiarovky zadného svetla, prvá vydržala 10 000 km, druhá asi 100 km. Problém bol ale asi v tom, že tá druhá žiarovka mi spadla na zem keď som ju kupoval. Na druhej strane zo sumy 27,-Sk za žiarovku nezbankrotujem. Príliš nevyhovovali ani pôvodné späťáky, v ktorých som videl akurát svoje lakte, nahradené boli širšími za 800,-Sk.

Zhodnotenie

Môj definitívny verdikt znie, že môžem motorku odporúčať aj ďalším začínajúcim motorkárom, ktorý sa chcú naučiť jazdiť na poctivo poskladanom kuse železa. Vhodná je aj namiesto skútra do mestskej prevádzky alebo na dochádzanie do práce alebo do školy vďaka minimálnym prevádzkovým nákladom a spoľahlivosti. Dizajn je klasický, skôr konzervatívny bez nejakých výstrelkov, no aj vďaka tomu nevyjde za 5 rokov z módy. V súčasnosti mám na nej najazdené 12 700 km bez poruchy a príbeh pokračuje.