Májový víkend v Alpách - BMW Mountain Days 2008

V dňoch 22. - 25. 5. 2008 sa konal zraz milovníkov BMW motocyklov v rakúskom mestečku Kaprun. Akcia mala názov BMW Mountain Days 2008.

Vybrali sme sa teda spolu s Bobíkom a Sebkom (bez Bkeryho, ktorého manželka náhle ochorela) v piatok ráno pozrieť sa tam. Ubytko a stravu sme mali dopredu zabeštelovanú, obávali sme sa len zlého počasia. Predpoveď sa zmenila na priaznivú až v deň odchodu ráno, čo nám samozrejme prudko pozdvihlo náladu. Cestovali sme z Bratislavy - smer Linz, Salzburg, Zell am See.

Aj keď sa nad nami občas zmrákalo, nespadla ani kvapka. Trikrát sme obliekali regenkombi, spotili sa ako myši a nič... Aspoň za tú námahu na nás mohlo troška kvapnúť!:)))

Po príchode sme sa išli pozrieť na zraz, no boli sme veľmi sklamaní. Stánky pozatvárané (najviac som sa tešila na doplnky na moto), veľmi málo ľudí. Neviem, čo sa tam dialo cez deň, ale večer tam skapal pes. Tak sme sa aspoň najedli a išli na penzión zapiť sklamanie pohárikom whisky...

Na druhý deň ráno nám pán domáci pri raňajkách povedal, aby sme išli hore na Grossglockner. Moc sa mi teda nechcelo, ledva začalo byť teplo, mala som obavy ako to tam hore bude vyzerať. Nakoniec sme sa rozhodli, že pôjdeme a urobili sme to najlepšie, čo sme mohli. Nádherne čistá obloha, žiadne mraky na obzore. Slnko svietilo tak silno, ako na vrchole leta. Naplánovala som okruh cez Grossglockner dolu do Lienzu a potom spať hore cez Mittersill. Zaplatili sme za cestu na mýtnici, upozornili Sebka že tam hore v serpentínach nejak zabudli na zvodidlá a vyrazili sme.

Tak toto som naozaj nečakala. Oproti minulému roku, keď sme išli hore v strašnom lejaku, hmle a zime - bola táto cesta ako v rozprávke. Malé obláčiky sedeli na vrcholoch hôr ako vata. Vyzeralo to ako v nebi. V niektorých úsekoch bolo cítiť chlad, ale to sme ani poriadne nevnímali, kochali sme sa krásou okolo nás. Emócie prevládali nad pocitom zimy. Nádherné zákruty, vracáky, metre snehu, slniečko, dobrá cesta - čo viac by sme si mohli priať? Hore - dolu jazdilo neobvykle veľa motoriek, hlavne účastníci zrazu. Toľko baworákov sme ešte nikdy nikde nestretli. Na Edelweiss Spitze sme ani neodbáčali, bolo tam veľmi veľa ľudí. Oddýchli sme si až na výhliadke Kaiser Franz Josef Hohe pod Grossglocknerom.

Svište nesklamali, opäť tam boli, len sa mi zdali nejaké malé a pochudnuté. Buď boli mladé, alebo po zime ešte nevykŕmené turistami. Vlastne, veď sezóna ešte len začala - oni to dobehnú. Zvyknú stáť na zdných a pišťať na turistov, aby im niečo dobré hodili. Potom sa o to pobijú :)))

Po dostatočnom oddychu a sčervenaní pokožky tváre sme sa vydali na cestu ďalej. Zase paráda, len kúsok pred Lienzom sa zbiehali mraky. Ale bol to len planý poplach, nič z toho nebolo. Cestou na Mittersill, pred mýtnicou do tunela, sa nachádza reštaurácia s nádherným výhľadom. Sedeli sme na terase a zízali dolu do doliny, vykrúcali hlavy o 360° po okolí. Zo zákruty spoza skaly každú chvíľu vychádzali početné skupiny motoriek. Už sme mysleli, že tam za rohom majú hniezdo...

Po príchode na penzión Sebko navrhol zahájiť protestný spánok. Návrh bol okamžite odsúhlasený... Podvečer sme opäť išli pozrieť na zraz, ale nič nové. Stánky zatvorené, ľudia nikde - no "super" akcia. Jediný, kto tam normálne fungoval bol chlapík z Nemecka, ktorý robil airbrush na motorky, autá a všetko možné. Namaľoval nám naše motorky na tričká. To bola úplne skvelá a úžasná vec - pre nás najlepšia na celom zraze.

Možno sa tam znova dialo niečo cez deň, čo sme my prepásli. Nič však neľutujeme, ten výjazd na Grossglockner stál za to. Večer na izbe sme si pozreli fotky, video, pohrabali sa v Sebkovej TESCO igelitke plnej sladkostí a usmievali sa od ucha k uchu plní krásnych zážitkov.

V nedeľu po raňajkách sme naložili kufre a odfičali domov. Obloha na nás strúhala rôzne grimasy - celú cestu sa striedalo silné slnko a čierne mraky. Kúsok pred Viedňou na nás spadli asi štyri kvapky na každú ruku, ktoré v zápätí vyschli...a jeden pekný víkend je za nami...

Video: