Francúzsko-švajčiarska motorkovačka 2007 3/3

Deň desiaty: St. Tropez – St. Raphael – Cannes – Monaco – Eze (159 km)

Stalo sa presne to, čoho som sa bál: zápchy, ktoré nepovolili ani o dvanástej v noci (pre blaváka už nepredstaviteľné), boli aj ráno. Však posúďte sami: 50 km za 2 hodiny. Opäť v plnej poľnej, medzi autami, teplota už ráno cez 30. Pred Cannes túto pobrežnú tragédiu balíme a vrháme sa na diaľnicu. A fasa, až tak moc sme si nepolepšili: tri jazdné pruhy, všetky plné, v pravom boli čisto len kamióny. Upotení dorážame do Monaca, kde sa však po zorientovaní na informáciách otáčame do najbližšieho kempu vzdialeného asi 10 km v Eze, umiestneného na skale nad morom (nechcel by som sa z nej v spánku skotúľať). Potom hurá do mora a v podvečer na prehliadku Monaca až do noci.

Deň jedenásty: Eze – Monaco – Ventimiglia – Cuneo – Fossano – Asti – Alessandria – Piacenza – Cremona – Brescia (441 km)

Po troch dňoch bezoblačnej oblohy v noci trošku spŕchlo. Zbalení vyrážame v dusnom horkom slnečnom počasí cez Monaco po preplnenej pobrežnej ceste priemernou rýchlosťou 25 km/h až do Ventimiglia, kde stojíme takých 20-30 minút v zápche v tunely. Jemne sfetovaní z výfukových plynov nakoniec predsa len opúšťame rozpálené mestečko a už úplne prázdnou cestou vedúcou cez kopce a svieže lesy rýchlo postupujeme na sever, smerom domov. Za Fosanom sa napájame na diaľnicu a pred večerom po občasnom spŕchnutí zastavujeme na benzinke pri Brescia. Ochotných zamestnancov sa pýtame na lacné ubytovanie čo najbližšie k diaľnici a oni nám ochotne odporúčajú, ako sme o chvíľu zistili, štvorhviezdičkový motel. Vysmiata deva ma najprv schladila hláškou 128 euro na noc, keď však videla môj šok v tvári, hneď zľavila na 108, že za menšiu izbu. Po ďalšom odmietnutí cena klesla na 80, tak som sa teda otočil že odchádzam, ďakujem, ale pozrieme ešte do mesta, keď hlesla hlášku 60 euro s raňajkami. Tak tomu hovorím zľava! Dohodol som sa, že predsa len pozrieme to mesto a na hodinu nech nám tú cenu podrží. Do hodiny sme boli späť, môžete hádať prečo.

Deň dvanásty: Brescia – Verona – Trento – Bolzano – Bressanone – Bruneck – passo Stalle (2052 m.n.m.) – Huben – Mittersill (395 km)

Po mokrej a preplnenej diaľnici (pravý pruh opäť len kamióny, stredný pruh rýchlosť 100 km/h) sa postupne dostávame za občasného dažďa do Bressanone, kde diaľnicu celí šťastní opúšťame a vo Valdaora ďalej odbáčame na passo Stalle. Konečne sme opäť v Alpách. V polovici stúpania odstavujeme na obed a oddýchnutí po dvoch minútach jazdy prichádzame k semaforu. Chvíľu nám trvá, kým pochopíme, o čo ide. Cesta je tu taká úzka, že z nej spravili jednosmerku a striedavo púšťajú jeden a druhý smer. Zelená je medzi pol a tri štvrte a my sme, kvôli obedu, zelenú úplne tesne zmeškali! Po hodine sme konečne v Rakúsku a po prechode cez Felber Tauer Strasse, kde sme za 5 km tunel nechali 8 euro, parkujeme na priváte dôchodcovského páriku za 18 euro s raňajkami. Ostávame na dve noci.

Deň trinásty: Mittersill – Krimml – Mittersill (71 km)

V noci prší, je kosa a my sa tešíme teplej izbičke a konečne raňajkám, ako ma byť: syr, mäso, poriadne pečivo, proste nie jogurty a croasanty ako vo Francúzsku. Dnes plánujeme pozrieť plánované Krimmelské vodopády, ktoré sú najväčšie vodopády v Európe (380 m vysoké). Milá domáca s vnukom nás ide vyprevadiť, ale to si myslíme len my. Ona si totiž nepamätala, že ostávame na dve noci a myslela si, že odchádzame bez platenia. Chúďa teta. Vnúčik použil internacionálnu posunkovú reč a s pokrikom „Geld–Geld“ nám atakoval motorku, až kým sa to nevysvetlilo.

Celý deň bolo 18 stupňov, sem tam pomrholilo, ale pri tej obrovskej mase burácajúcej vody si to nikto ani nevšimol. Vzduch je tu diametrálne odlišný od toho morského a dobre sa vychutnáva počas celého dvojhodinového pochodu od spodku po vrchol vodopádov. Výborný relax po dvoch celých dňoch v sedle. Stretávame aj jedného nemeckého motorkára, ktorý vraj musel včera ostať na izbe, vraj tu bola príšerná prietrž mračien (domáca nám potom rozprávala, že tam mali pred týždňom krúpy, že sme počasie ešte dobre vystihli). Nakoniec sa ešte prebehneme po Gerlos Alpenstrasse a frčíme na izbu a nákupy.

Deň štrnásty: Mittersill – Kitzbühel – Salzburg – Linz (293 km)

Ráno nám na premočenú cestu svieti príjemné slniečko a my sa cez Kitzbühel, mestečko preslávené v rakúsku populárnym seriálom, dostávame asi na 20 km do Nemecka (nemohli sme ho vypustiť!) a hneď opäť do Rakúska. Zo Salzburgu po diaľnici do Linzu, kde sme sa rozhodli, že cestu domov rozdelíme na dve etapy a zvyšok potiahneme až zajtra. Aspoň si pozrieme ďalšie mesto, kde sme ešte neboli. To sme však netušili, čo príde v noci...

Deň pätnásty: Linz – Wien – Bratislava (236 km)

V noci prišiel dážď a ani ranné polihovanie ho neodplašilo, tak vykúkame zo stanu a je nám jasné, že toto tak skoro neskončí. Balíme mokrý stan, ale dnes je to všetko jedno, ideme domov. A dážď neprestáva, ba dokonca silnie. Diaľnica je miestami zaliata vodou, tie najrýchlejšie autá idú 80 km/h, stierače im nestíhajú, je 15 stupňov, no proste počasie „ideálne“ na motorku. Prvýkrát mi premoká tankvak a mapa, ale už je neskoro naťahovať igelit. Nakoniec predsa len zúfalí prichádzame do Viedne, kde dážď ustáva, už kúsok za Viedňou vykúka slnko a na Slovensku nás víta bezoblačná obloha. Ako sme sa dozvedeli, u nás nepadla ani kvapka a nikto nechápal, prečo sme takí naobliekaní a špinaví. Ale to je už jedno, hlavne konečne doma...

Záver

Na záver budem citovať Moniku: „Keď som si prečítala tento cestopis, pripomenulo mi to našu dovolenku. Žiadny cestopis však nikdy nevystihne to, čo sme tam vtedy prežili.“ A mala pravdu, ako vždy...

Súhrn

• Celková dĺžka trasy: 3203 km + 460 km vlak
• Skonzumovaný benzín: 176 litrov
• Cena za benzín celkom: 7500 Sk
• Priemerná spotreba: 5,5 litra na 100km
• Cestné poplatky (diaľnice, sedlá, tunely): 2 100 Sk
• Ubytovanie: 13 900 Sk
• Strava: 10 710 Sk
• Cena moto-vlaku s dvoma osobami: 4770 Sk
• Komplet výdavky za dve osoby a motorku vrátane suvenírov a vstupeniek: 43 309 Sk