Škótsko 2008 2/3

V Edinburgu sa nechcem dlho zdržať, idem na hrad. Chcú „iba“ 11 GBP, asi kvôli tým korunovačným klekotám, ktoré si za tie prachy nemôžete ani odfotiť. Všade veľa turistov, rýchlo preč. Ale výhľad je celkom fajn, tak aby som nemusel chodiť po meste zoomujem všetko čo vyzerá ako niečo, čo stojí za foto. Ďalej je na pláne Falkirk wheel, zaujímavo vyriešený riečny splav s 35 metrovým prevýšením, no nemám čas tak spravím jednu foto a idem pozrieť na Stirling castle, ktorý mi zavreli pred nosom. Už ma čaká iba nutný presun do Perthu po A9, kde mám ubytovanie. Zastavujem natankovať a zisťujem že vodotesne vrecká nie sú vodotesné. Od rána ešte neprestalo pršať a vždy keď zastavím ostávajú za mnou mláky vody. Pri platení odliepam od seba premočené peniaze a platím. Na podlahe za mnou bolo bez preháňania liter vody.

Po príchode do Perthu mám problém s nájdením ubytovania, ale po pol hodine a troch okružných jazdách po meste som to konečne našiel. Skladám všetko z motorky a keďže rameno sa nezlepšuje pýtam sa domácej na nemocnicu. Prezliekam sa do niečoho suchého, no bundu a čižmy mám iba jedny. V nemocnici čakacia doba dve hodiny na POHOTOVOSTI. Po dvoch hodinách mi letmo pozreli na rameno a poďme na roentgen. Dve foto, pol hodina čakania, nič mi nie je, je to iba obrazené, kameň spadol zo srdca. Toto sa stalo 10. 3. 2008, 14. 3. 2008 mi prišla SMS od NHS (úžasné UK zdravotníctvo) orig. Znenie „Martin, I am Dr Cross at De Montfort Surgery. I heard from Perth AaE that you fell off your mbike. They rang me to say your shoulder blade is fractured but this didnt show up on the Xray. No worries, just need to use a sling for a few wks. See Dr Heaton next week in the surgery.“ Preložím iba podstatné, mám roztrieskanú lopatku, čo nebolo vidieť na roentgenových snímkach, a pýtam sa sám seba, ako to zistili keď ja som sa flákal po Škótsku a oni tam mali IBA tie roentgenové snímky. Z nemocnice som prišiel 11:30, je mi zima a som zbitý ako pes ani neviem ako som zaspal.

11. 3. 2008 Perth – Dundee – Stonehaven – Aberdeen – Peterhead

Vonku je slnečno čo poteší keď si spomeniem na včerajšok. Čižmy sa neuschli, vyriešili a tak to igelitky zvnútra. Dnes mam iba jednu zastávku a to Dunnottar castle pri Stonehaven. Pohodový presun po A90, rovná cesta, miestami dvojprúdová. Obchádzam Dundee, po včerajšku nemám nejako na nič náladu. Po 65 m, schádzam k Dunnottaru, ten hrad nemá chybu, síce sa dovnútra nedostanete, ale je zadarmo.

Prechádzam cez Aberdeen, šedé mesto s obrovskou plážou a vrtnými vežami v diaľke, nezdržujem sa dlho. Asi 5 míľ pred Peterhead je pekná rovinka z kopčeka, tak som sa teda z toho kopčeka spustil. Ručička tachometra 90 mph, a za chvíľu vidím v zrkadle majáky. Nuž, na posraného aj hajzeľ spadne, a to som celú cestu dodržiaval rýchlosť až na malé výnimky. Zastavujem, skladám helmu, a starší policajt sa ma pýta, či viem koľko som šiel. Ja som mu odpovedal 90 mph (60 mph je povolená), poďakoval mi za úprimnú odpoveď, ale žiadne poľahčujúce okolnosti z toho zrejme nevyplývali. Takže sadáme do auta, on mi vysvetľuje z čoho som obvinený. Do dvoch mesiacov mi príde vyrozumenie, ešte sa ho opatrne pýtam či si môžem nechať vodičský. Takže vodičský mi ostáva, ale mastná pokuta ma asi neobíde, ešte že mám na to tie dva mesiace. Kontrolujú cestnú daň, poistku a čuduj sa svete lekárničku nechceli. Medzi časom mi povedali, že Peterhead je najväčší prístav pre lov rýb s bielym mäsom v UK, a že je tu veľa prisťahovalcov z Pobaltských krajín a Poľska, ktorý robia na rybárskych lodiach. No aj keď sme sa rozkecali, ani ma nenapadlo skúšať ich ukecať, bohužiaľ tu to nefunguje. Poprajú mi šťastnú cestu a ja pokračujem tých 5 míľ, čo mi ostalo.

Ubytujem sa, a idem do mesta na „fish n chips“, ale nie také obyčajné. Čerstvá ryba, ešte ani nepáchla rybacinou, šťavnaté biele mäso, lahoda. Ale bolo to také obrovské, že som to nemohol ani dojesť. Keby tam niekedy niekto zavítal je to Dolfin cafe, kde sa stravujú rybári, odporučil mi to domáci. Ak by niekoho zaujímal haggis, typické škótske jedlo, mal som ho každý deň na raňajky, až kým sa mi neprijedol, chutí ako naše jaternice.

12. 3. 2008 Peterhead – Huntly – Inverness – Hill of Fearn

Vonku prší, ale kým som sa naraňajkoval, prestalo, takže môžem vyraziť. Dnes ma čaká 150 m, idem naspäť po A90, odbočujem na A920 a tu sa začína moja ďalšia nočná mora. Fúka silný bočný vietor, prichádzam na A96 smer Inverness a čo čert nechcel cesta ide po hrebeňoch pahorkatín. Vietor si so mnou robí čo chce a tašky ešte k tomu pridávajú, slúžia ako malé plachty. Auta za mnou si držia odstup, so mnou to hádže zo strany na stranu. Prešiel som 8 m, ale zdá sa to ako večnosť. Schádzam k Hutley, fotím hrad, tie hrady sú všade. Vraciam sa na A96 a bojujem s vetrom ďalších 30 m, nemá to konca. Vietor ustal až pri Inverness, kde zastavujem a túlam sa po meste.

Aha, ďalší hrad, pár foto a ide sa cez most po A9 k môjmu ubytovaniu. Trvá mi asi pol hodinu kým nájdem ubytovanie, keďže som mal zlú adresu, vlastne hľadal som to v inej dedine. Ale nakoniec som to našiel, strávim tu dve noci. Potešila ma garáž, zhadzujem tašky, uťahujem reťaz, zajtra môžem pojazdiť bez batožiny.

13. 3. 2008 Bonar Bridge a okolie

Dnes mám na pláne iba Shin vodopády. Oddychový deň, pomalé tempo, vychutnávam si krajinu a túlam sa po A836 a okolitých cestičkách, niektoré sú iba jednoprúdové s miestami na vyhýbanie.

14. 3. 2008 Hill of Fearn – Inverness a okolie – Spean Bridge

Zamračené, ale neprší. Idem naspäť do Inverness a odtiaľ do Fort George, v minulosti pevnosť a dodnes slúži ako kasárne. Vstup 6,5 GBP, ale nič zaujímavé tam nebolo, delá a staré búdy nastúpené v rade. Ešte skočím ku Culloden viaduct, pozriem Clava Cairns, čo je iba kopa prehistorických kameňov na kope a ešte prebehnem Culloden bojisko ktoré pozostáva zo zarastenej lúky, starej chatrče a štyroch vlajok a patrí to do Škótskeho národného dedičstva.