Legenda menom Honda CB 750 Seven fifty

Nieeee že jemné cvak, ale poriadne chršt 1, pravá ruka potočí v protismere hodinových paprčiek a v hlave že: „Čo ti je.e?“. Prepáčte ten výraz, ale to bola s najväčšou pravdepodobnosťou prvá veta, čo mi moje nemé ja povedalo, keď som v 2005 po asi desiatich rokoch a predaji mojej starej Jawy 90 cross osedlal z krvi a potu umývača riadu nadobudnutú Hondu CB 750 Seven fifty. Fešanda v čiernom erotickom šate, ktorý viacej odhaľuje ako skrýva, mala vtedy osem rokov a vyzerala, že sa na nej jazdilo ako na panne, teda jemne s citom, ako s mladou ženou.

Po prvom cvaknutí, teda vlastne chrštnutí jednotky (áno, prevodovka je skutočne dosť hlučná ale osobne nepatrím do kategórie tých, ktorí by kvôli tomu nespávali a zas nie je až tak hlučná, aby sa dojčence trhali zo sna keď vo večerných hodinách človek na semaforoch zaradí...), nasledovali klasické byrokratické hlúposti ako státie dier v chodníku na Kopčianskej, vytočenie sa do červeného pola zeleným volom, vybavenie poistky, nové státie dier a konečne papierové nadobudnutie novej moto.

Ten, čo sa na nej odbavoval predo mnou, obul herečku do Dunlopiek a musím povedať, že mali grip neporovnateľný s Avonmi (btw. vzadu je 150 vpredu 120). Bla Bla Bla... Jedného krásneho dňa, cesta na Senec, veeeeeľký výhľad, diaľkové pre istotu zapnuté aj cez deň, feši vychádza zo slovnafťáckej pumpy, dáva prednosť, evidujem ho, dáva prednosť, ale hovno!!! NEDÁVA PREDNOSŤ!!! Brzdenie nemá význam, jediné čo mi ostáva pokúsiť sa ho obehnúť ešte zľava, aj keď do protismeru... Nevydalo... Pravá stupačka sa mi nejako dostala medzi blatník a zadné koleso, nasledoval katapult, za ktorý by sa ani KIT s Haselhofom nehanbil a už som sa váľal. Motorka ešte chvíľu po svojich a o pár metrov ďalej ľahla aj ona...

Znova byrokracia, ale tentokrát nepríjemnejšia. Nakoniec bola priznaná vina fešimu z konzervy, čo bol prvý úspech, aby mohlo začať naťahovanie sa s poisťovňami. (Kebyže mam teraz písať slovníkom, ktorý bežne pri spomenutí tohto boja s veternými mlynmi používam, článok by bol neuverejniteľný, a tak sa radšej zdržím.)

Každopádne podarilo sa, moju už teraz bývalú resuscitoval jeden zručný člen Motoridu a u mňa, ako čerstvo ovdovelého jedinca nastalo rozhodovanie na ktorej si zajazdím znova. Nakoľko som od prírody posadnutý nahotou, prichádzala do úvahy Inazuma a Seven fifty, (ostatne holáče na trhu mi už po CBčke pripadali príliš bicyklové čo sa rámu týka a živiť nudistu s objemom cez liter si ešte dovoliť nemôžem).

V prospech Inazumy hovoril šesťkvalt a výkon (86 koní tuším), v prospech CBčky hovorilo hydraulické vymedzovanie ventilovej vôle, spoľahlivosť, predošlá skúsenosť. Zuzka čo som bol pozrieť ako prvú, bola lopata so zváranou kyvkou meneným štartérom... (tieto fakty sa však dozvedel majiteľ až po našej návšteve a po odchode ostal smutný... Hmmm... Hold smola...).

Moje po nociach odriekané modlitby nevyliečeného nedobrovoľne abstinujúceho maniaka otec syna nejvyššího vyslyšal a zjavil sa inzerát na CB, ktorá podľa foto stala aj za obhliadku. (Nejsom totižto fanúšik nejakých pseudo-amatérsko-v po opičných stavoch v garážach vyprodukovaných prerábok). Stretnutie v Piešťanoch, obhliadka, dohodnutie sa, slovo dalo slovo a predošlý majiteľ získal príjemne vykurovanie pri srdci v podobe hotovosti, avšak nejaký ten smutný pohľad v tvári, keď videl svoju lásku odchádzať s iným (všetci to dôverne poznáme...). Ja zas o pár tisíc ľahší, ale s úsmevom na tvári takým, že kebyže nemám uši tak sa mi dostane dookola a polka hlavy mi upadne...

A znova to známe chršt, ktoré tak pohladí bubiebnok, kladivko, nákovku a následne tá zbrázdená vec v dutine lebečnej vyšle impulz ľavačke, pravačke až sa to celé dá do pohybu.

Ale čo to čo to??? Je to spôsobene vyše trojmesačným abstinovaním alebo táto ťahá nejako besnejšie??? Po pár dňoch a priamom porovnaní bývalej s terajšou som zhodnotil, že skutočne lepšie ťahá tá o rok mladšia (1998). Či je to spôsobené tým, že predošlá bola možno v Nemecku škrtená a následne tu otvorená, alebo terajšia je nejakým spôsobom pretryskovaná (čo mi tvrdil jeden feši na Babe, ktorý v nej vraj spoznal svoju bývalú...), je mi v podstate jedno... Hlavne, že to ťahá.

73 koníkov a 63 Nm, ktoré s prižmúrením ľavej očnej bulvy vlastnila už babička tejto znova čiernej fešandy, mi pri sólo jazde plne stačí, faktom ale ostáva že pokiaľ si za seba naložíte nejaké to vyhrievanie v podobe pre heterosexuála krajšej polovice populácie, prijal by som nejakého toho koňa aj s pánom Isacom Newtonom na metri navyše.

Áno áno, rozumeli ste dobre, aj ja by som tej prvej mohol vykať, keďže uzrela svetlo sveta o 12 rokov skôr ako ja, tzn. 1969. Vtedy mala ešte iba jeden vačkový hriadeľ, 4 výfukové tlmiče miesto dvoch... Ale ináč sa na celkovej nadčasovej konštrukcii toho zmenilo pramálo. Určite i preto sa umiestnil tento zázrak na tretej priečke v programe Discovery o 10 najlepších motocyklov sveta a právom ho nadšenci dnes nazývajú legendou.

Na moje telesné parametre 180 na 80 (nehovorím o dĺžke a šírke v mm, ale o výške v cm a hmotnosti v kg) je posed oko uliaty. Sedlo je dostatočne široké aj mäkké, takže dlhšie vzdialenosti prípadne nejaká ta turistika tomuto japonskému zázraku ani vašej zadnici problém robiť nebudú. Každopádne to miesto za vami je pre osobu ktorej ruky vám pri správnom držaní obveselujú svojou prítomnosťou rozkrok taktiež viac ako pohodlné a pokiaľ dotyčná osoba nemá vyslovene dôvod do vás rýpať kvôli malému počtu orgazmov z predošlej noci, tak si nesťažuje, kochá sa krajnou a pritom jej netrhá hlavou dozadu.

Poďme ale konečne aj niečo vytknúť, nech to nevyzerá iba ako do neba volajúci chválospev. Hmotnosť. Skutočne, čo sa týka prevádzky mi nič iné nenapadá. Fyzicky slabšie telesné konštrukcie sa môžu dostať do problémov pri manipulácii s týmto cca 235-kilovým monštrom. Po rozbehu (aspoň z môjho skromného pohľadu, keďže nemám s čím porovnávať) sa však stáva motorka prudko ovládateľná a v rukách človeka čo už má čo to odjazdené sa dá prehadzovať z ľavého náklonu do opačného a späť až podozrivo hravo. Mimo jazdenia ťažko niečo vytknúť, pretože stroj je maximálne bezporuchový, možno snáď iba toľko, že pri výmene olejového filtra sa človek nezaobíde bez toho, aby nemusel dávať dole zvody + výfuky, čo je dosť oštara hlavne pri nahadzovaní späť, pokiaľ človek nemá poblíž ďalší pár pomocných rúk. A snáď ešte jedno malé bezvýznamné mínus v podobe absentujúceho palivomeru.

Ináč jediná nie bežná investícia (bežná investícia rozumej olej, filter, sviečky prípadne batéria či nejaká tá žiarovka) bola kúpa tachometrového lanka, ktoré prdlo, keď som sa prevážal v mínusových teplotách v zime 2005.

Nakŕmiť žalúdok tejto slečny vás bude stáť 20 l 95 naturálu a kašlať začne po skonzumovaní sedemástich, kedy budete musieť prepnúť na trojlitrovú rezervu, vtedy by som odporúčal vyhľadať v dosahu 40 km nejakú tu pumpu. Prečo 40? No pretože pri mojom štýle jazdy (relatívne živom) som vyrátal pri ceste smer BA – Hodruša Hámre – BA spotrebu 6,37 litra na 100 km. Podotýkam ale, že šlo o skutočne svižnú jazdu niekde v okolí 6 a viac tisíc otáčok. (btw. červené pole začína niekde pri cca 9300 ot/min). Predošlý majiteľ hovoril o spotrebe 5,2 litra na 100 km pri kultivovanej jazde okolo 120 km/h (vtedy ukazuje ručička otáčkomera pri piatom kvalte presne na hodnotu 5000 ot/min) na ceste do Chorvátska a myslím že s pokojným svedomím mu tento fakt verím. Potencionálny majiteľ, ktorý sa nevyžíva v podraďovaní a „medziplynovaní“, bude tiež spokojný, motor svojou neúnavnosťou a nezničiteľnosťou nemá problém sa bez akéhokoľvek cukania rozbiehať z rýchlosti 55 km/h na najvyššom piatom stupni (samozrejme pri sólo jazde).

Občas treba aj zastaviť. Áno, bohužiaľ či už v meste alebo pri nečakanom nutkaní na cikpauzu treba občas aj zosadnúť. Aby sme to nemuseli riešiť za jazdy a cítiť sa potom ako dôchodca majúci problém s INKONTINENCIOU (rozumej únikom moču), bezpečne nás zastavia štvorpiestiky na dvoch kotúčoch vpredu a jeden piestik kúsajúci zadný kotúč. Vo všeobecnosti hodnotím brzdný účinok znamienkom + alebo 2x+ i keď musím povedať, že moja prvá bola citlivejšia a kúsala viac... Uvidíme, čo sa zmení po výmene brzdových obložení a brzdovej kvapaliny na tejto z roku 1998.

Jasne jasne, staré známe kto maže ten jede platí aj tu a možno dvojnásobne, keďže olej sa nám stará o to, aby sme nemuseli plniť vrecká mechanikom, ktorí nám skontrolujú ventilové vôle. štvorvalcový fešák pojme do seba 3 litre polosyntetiky a spotrebu má... Nečakajte odo mňa, že vám poviem koľko oleja zožere. Fakt netuším, ale mám pocit že žiaden. Pre istotu to však občas predsa len skontrolujem.

Takže suma sumárum - dnes sa dá kúpiť táto japonská trefa do čierneho od cca 70 tisíc až po cca 150 tisíc, závisí to samozrejme od dátumu narodenia a od ďalších faktorov, ktoré sa mi ozaj nechce menovať keďže ich poznáte. Čo za to získate? 235 kg kvalitne poskladaných a pracujúcich komponentov, maximálku okolo 200 km/h, kopec času stráveného na ceste miesto v garáži a v neposlednej rade kus histórie a časom preverenej legendy.