A zas Balkán, alebo motoBalkán po druhé 3/4

Rozhodujeme sa čo ďalej či zostať, alebo pokračovať v ceste, rozhodujeme sa pre cestu.

údolie Tary

Vraciame sa k mostu cez Taru, aby sme pokračovali popri rieke údolím, je tu pekne ale radosť nám kazí mrholenie, ktoré prechádza postupne do dažďa , na rad prichádzajú nepremoky. Leje, ako z krhle nič nevidím, tak pod vrchom Babin zub to strihneme do reštaurácie, pekne aj s motorkami medzi stoly, majiteľ nič nenamieta a núka chutný teľací guľášik, hmm je fakt chutný... Dážď trocha ustáva, tak pokračujeme v ceste, ale drží sa nás až po Podgoricu. Prechádzame zaujímavým údolím rieky Morača, ktoré sa líši od iných údolí, ale vďaka dažďu sa mi nechce zastavovať a vyťahovať foťák, za čo si teraz nadávam.

Morača

Hlavné mesto Čiernej hory prechádzame bez zastavenia, síce ma to mrzí, ale dažďa mám plne zuby, hoci už len jemne mrholí, dúfam, že pri mori bude pekne, a tak posledných 60 km cez most ponad záliv skradarskeho jazera. Je fakt obrovské toto jazero. Odbočujeme na nový úsek cesty s plateným tunelom (2,5 E) dlhým 5 kilometrov a sme pri mori. Stáčame to doprava a tým definitívne opúšťam úmysel isť až do Albánska, od ktorého ma kvôli zlým cestám odhovárali a je fakt že naše stroje nie sú žiadne endurá. Už za tmy sme v Petrovaci, ubytovanie nájdem hneď, penzión pekný, aj s reštauráciou, za 15 E aj s raňajkami a garážou pre motorky grátis, super.

Petrovac

Ráno je krásne, raňajky bohaté a chutne, navštívime umývárku, lebo motorky vyzerajú, ako keby sme s nimi boli niekde na stavbe, čistíme a mažeme reťaze po lejavici je všade piesok a cement a stroje sú ako nové. Dnes je na pláne len trasa do Tivatu, nájsť ubytovanie a naľahko okolo Boky Kotorskej. Ale plány sú jedna vec, skutočnosť iná, mestečko sa mi nepáči aj ľudia sú divní, vraj na jednu noc sa im neoplatí brať nocľažníkov?? To som ešte nezažil, asi sa tu dohodli, a tak naštvaní po treťom pokuse frčíme nabalení okolo Boky Kotorskej, ktorú som plánoval už vlani, ale nakoniec som sa sem nedostal.

Boka Kotorská

Ideme okolo prístaviska kompy, ktorá premáva v najužšom mieste, aby skrátila cestu tranzitujúcim. My ideme pekne dookola. Dýcha tu na nás história, pekne stavby, ale aj moderné hotely, okolo vysoké hory. Ako naschvál tam zas sedí ten náš privátny mráčik a halí ich vrcholky.

Mraky nad Kotorom