Potulky Slovinskom 2/2

Deň desať, 15. 8.

Cieľ: Bohinjsko jezero, Bled
Cesta: Soriška – Bohinjska Bistrica – Bohinjsko jezero – Bled - Lesce
Počasie: konečne slnečné

Ráno svieti slniečko a motivuje nás. Tak predsa zažijeme Bohinj a Bled, tak ako sme si vysnívali. Od Sorišky, šla cesta už len dolu kopcom, ale to sme nemohli včera tušiť. Prešli sme cez Bohinjsku Bistricu s rozbitou cestou a skončili v dedinke Ribčev Laz, kde sa ukrýva Bohinjsko jezero. Rozhodli sme sa ubytovať pri Blede a potom sa sem ešte vrátiť. Nevrátili sme sa.

Pôvodne plánované ubytko bolo v Radovljici, ale nakoniec sme skončili v kempe Šobec v Lesce, pretože sa nám pekne prihovoril: 20% zľava pre motorkárov  a ešte k tomuu bol bližšie k Bled. Stan sme roztiahli pri jazierku a uvarili obed, na ktorý Peťo doplatil. Ten kto nekuká nato, čo si na vidličku dáva, aj osu pochrúme. No bola to pohroma, keďže Peťovi ostalo žihadlo zapichnuté v ďasne. Vyzbrojená pinzetou som závadu odstránila a mohli sme zbehnúť do Bledu.

Toť čakalo nás prekvapenie, strašná zácpa smerom do Bledu. Ale výhody motorky sa nezapreli a pridali sme sa k ostatným motorkárom a predbiehali sme sa. Veď aj tak s nemeckou značkou sme Slovensku hanbu nerobili  Parkujeme pri hrade, z ktorého sme chceli urobiť výhľadovú fotku na ostrov s kostolom. No vstup bol drahý a chalan mi nechcel predať študentský lístok! Prechádzka okolo Bledu skončila nápadom previesť sa ako ostatní člnkom na ostrov. Prenajali sme si loďku a Peťo pádloval a pádloval a ja som povzbudzovala. Na ostrove síce bolo pekne, ale nejako príliš malinký na toľký húf ľudí. Našli sme si však svoje miesto, chcelo to len preskočiť múrik. Slnko zapadá, sranda sa končí. Keď sme dorazili na „hotel“ pozreli sme „DVD“ na Peťovom mobile a zaspinkali. V noci zase pršalo a bola mi strašná zima a už som toho mala po krk.

Náklady
Kemp: Šobec 4482 SIT/ 2 osoby, motorka, stan
Iné: prenájom loďky v Blede 2500 SIT/ 1 hodina, 1500 SIT/ ďalšie 2 hodiny

Deň jedenásť, 16. 8.

Cieľ: kdekoľvek na juhu
Cesta: Bled – Jesenice- Kranjska Gora – úlet do Villachu – Kranjska Gora – Trenta – Soča – Žaga – Kobarid - Kanal
Počasie: zatiahnuté a dážď

Peťovi hneď ráno o10:00 oznámila, že už mám po krk slovinských hôr a že sa môžem vykašlať na náš plán pozrieť si hory a kempovanie v Bovci. Peťo bol rovnakého názoru, že slovinské hory nie sú v noci také priateľské ako sa tvária. Tak sme sa rozhodli. Ideme na juh, no predtým kúpime Peťovi rukavice v neďalekom Villachu. Urobili sme 60km navyše, ale našli sme Luisa a dobre sme si pokecali - kúpili sme rukavice. Cestou plnou zákrut sme prechádzali cez hory Triglav, popri ruskej kapelnici (foto 34) až na vrch Vršič v nadmorskej výške 1611 m.n.m. (foto 35) Cieľ bol jasný, čo najviac na juh., už som nechcela spať v horách ani za nič. Kobarid, resp. dážď v ňom prekazil moje plány. Peťo odmietol ísť ďalej. Ja som len trucovito sedela na lavičke na benzínke a uprene hľadela do neba, nech už konečne prestane smokliť. Urobila som si výstižný zápisok „Nenávidím Slovinské hory!“ Peťo sa nadomnou zľutoval a šli sme ďalej. O pár kilákov dážď ustal, predbehli sme ho  Nocujeme v Kanáli – v meste nie pod zemou! A keďže nás nikto neprišiel privítať, rozhodli sme sa ráno zdrhnúť. Vyrovnáme si skóre za tie dve krízové ubytká.

Náklady: 0

Deň dvanásť, 17. 8.

Cieľ: Portorož
Cesta: Kanal – Deskle – Nova Gorica – Branik – Štanjel – Divača – Kozina – Dekani – Ankaran - Portorož
Počasie: slnečno zase? To už počasie preháňa

Ráno sme pochopili, prečo je kemp v Kanále taký opustený. Už o 6:00 nás zobudil vlak a potom každých 15 min.! zvonil kostol (mimochodom, celý čas bol v kempe postavený stan, ale myslíme si, že bol len provizórny, aby prilákal turistov). Celkom rýchlo sme sa pobalili a vypadli bez raňajok. Tie sme si dopriali na prvom stanovišti ešte v Kanáli pri cintoríne. Hygienu sme spáchali na benzínke v Deskle, cítila som sa celkom hlúpo, keď ma stretla obsluhovačka na záchode s kefkami v ústach.

Smer juh! Tešila som sa ako malé decko, žiadna zima sa ma netýka! Zastavili sme sa v mestečku Štanjel.

Dobre sa tu cítim, je to malinké mestečko, ale napriek tomu poskytuje nezvyčajné zákutia na oddych. Cestou fotím zaujímavý kostol v Šmarlje.

Obedujeme až pri mori v mestečku Ankaran. Všetko mi padalo na zem, aj môj obed. Chlebík so syrom a tuniakom skončil dolu hlavou. Trošku sme i športovali – pozerali sme sa na volejbalový zápas. V Portoroži sa chceme ubytovať v kempe Lucija. Recepčná dáva rady „máte možnosť si vybrať blok A, B, C.....“ Berieme najlacnejší, kde môžeme mať aj motorku pri sebe. „V bloku B je veľa mladých ľudí“ dodáva. Naša reakcia? „Takých mi radi“ ;) Slnili sme sa na pobreží Portoroža. Aj sme si dopriali prechádzku z Portorožu na Piraň (motorky a autá majú vstup od 23:00 do 5:00 zakázaný). Mestá sú hneď vedľa seba. Portorož je viac komerčným mestom plným obchodov, hotelov, reštík, platených pláží (3 EUR na osobu). Piraň síce nezaostáva v počete reštaurácií, ale pôsobí viac historicky a je popretkávaný uličkami pripominajúcich Taliansko alebo Španielsko.

Prechádzku sme prerušili pre moju urgentnú potrebu. Prvý prišiel do rany „Val Hostel“ na ulici Gregorčičeva 38. Prečo spomínam adresu? Je tam internet zadarmo s jedným počítačom, s pohľadnicami zadarmo (aj my sme ich využili).

Návrat do kempu. Stav tiaže v ušiach... z otvoreného auta od mladých vedľa na nás vrieska techno text „you are the wrong guys on the wrong place on the wrong time“. Po 10 min, keď tá istá pieseň neprestávala, chystali sme sa vraždiť. Mladí sa prišli ospravedlniť a oznámiť, že o 22:00 ten vreskot vypnú (asi bol vyhlásený nočný kľud). Peťov výraz bol výrečnejší ako moje „ok“ a vypli to hneď po pesničke čo hrala. Na dobrú noc som sa ochľastala gutalaxom. Stále mi to nejde.

Náklady
Kemp: Lucija 19,37 EUR/ 2 osoby, stan, motorka
Jedlo: 2905 SIT

Deň trinásť, 18. 8.

Cieľ: Sečovlje, Krk
Cesta: Portorož – Sečovlje – Rijeka – ostrov Krk - Baška
Počasie: slnkooooo

Vstávame o 7:00, nie pretože by sme nejako obľubovali ranný spev vtákov, ale preto, že taliani hučali tak, akoby mali hlavu v našom stane. Potom nám stavbári hrali do rytmu zubnej kefky. No aspoň máme o pár hodín na viac a stíhame aj Sečovlje- soľné polia.

Obzreli sme ich len tak zhora, pretože sa nám bez doprovodu dnu neoplatilo (doprovod s výkladom sa musel objednať deň dopredu) Už sa neviem dočkať cesty na Krk a vyrážame okolo obeda. Nudne teda cesta nezačala. Hneď prvá vec, ktorá nás vytočila bola platená cesta (2 EURá), na ktorú vás to vyhodilo hneď po prechode cez hranice. Aj benzín nám cestou platenou došiel. Dotankovali sme a na Peťovi sa zračila nervozita z Chorvátska. Cesta cez tunel „Učka“ nás vyšlo 4 EURá. A na mne sa ohlásili účinky gutalaxu. Ujo na benzínke ma z nedefinovaných dôvodov odmietol pustiť na záchod. Uľavila som si v reštike hneď vedľa. No a potom to prišlo aj v meste Rijeka. Avšak vo fastfoode bol full house a na radu som sa nedostala ani po 15 minútach. V infocentre sa zastavujem na skok, nech nám prezradia odchody trajektov na Krk. Ujo mi len anglicky oznámil „My máme informácie iba o našom meste“......no začína sa nám to čoraz viac „páčiť“. Krk neprekvapil tiež, platíme poplatok 4,5 EUR. To už sa Peťo s tetou pohádal, že prečo nám z EUR vydáva kuny a akým kurzom to vlastne rieši? „Kreténi“ Ešte sme len prišli na Krk a už sme toho mali po krk.

V prvom infocentre dostávame informácie o trajektoch. Vyráža z mesta Baška, tak sme sa rozhodli v ňom rozhodli ubytovať. Len zrazila jedna informácia nás zarazila. Na pevninu sa nedostaneme priamo a jedným trajektom, ale musíme prestúpiť na jednom ostrove (mrchy Chorváti) Našťastie spať môžeme hocikde, len si nesmieme rozložiť stan....toľko slobody zrazu. Aspoň ušetríme. V Baške parkujeme pri Dive centre, aspoň sa osprchujeme i keď voda bola iba studená. Nákup 2 minerálok a jedného chleba nás vyšiel draho, v prepočte na 100 Sk! Varíme stále na prvej karťuši.

Obávam sa, že berieme domov obe. Zaspávame s plnými bruškami nadivoko v spacákoch s hviezdami nad hlavou. Mne sa teda ťažšie zaspávalo, lebo sa mi zdalo, že nejako pričasto koluje okolo nás chlapík, ktorého som začala podozrievať z úchyláctva. Nakoniec som zaspala aj ja.

Náklady
Kemp: Caravan camp 12 EUR/ 2 osoby, motorka, stan
Iné: prejazdy spolu 10,5 EUR

Deň štrnásť 19. 8.

Cieľ: kemp pri Plitviciach (nerealizované)
Cesta: Baška (ostrov Krk) – ostrov Rab – Mišnjak – pevnina Jablanac – Senj - Sibinj
Počasie: slnečno

Vstávam pred východom slnka. Balíme nafukovačku skôr ako sa pláž naplní ľuďmi a nechceme byť nápadní. Keď už je pláž okolo 11tej takmer plná, my odchádzame. No došlo mi, že už dva dni chodíme okolo mora a ani raz sme sa nekúpali, len raz som si močila nohy. Nevadí, nebolo to v pláne také plážové kurírovanie.

Pred odjazdom sme si nechali napáliť fotky na CD v obchode, pretože nám došla pamäť a potrebovali sme nejaké voľné miesto na Plitvice. Pripiekli sme sa, keď sme čakali v dlhej rade. Všetky autá čo stáli v rade sa na trajekt nedostali, ale všetky motorky áno a bolo ich 10. Trajektujeme usmiati.

V Misňjak nás stretá asi 5-kilometrová zácpa, ale tá platila len pre autá. Vyloďujeme sa v meste Jablanac.

Na prvom rázcestí sa rozhodujeme kade ďalej na Plitvice. Peťo navrhol ísť cez národný park. Chyba. Zabočili sme doprava. Zle. Vrátili sme sa na rázcestie a zabočili sme doľava. Zle. Vrátili sme sa na rázcestie a nakoniec správne odbočili na Štirovača. Smrtiaca jazda číslo dva úzkou cestou bez zvodidiel a plnej zákrut a štrku. A potom sa asfaltka stratila. Napriek tomu, že bola cesta na mape označená ako nevhodná pre karavany, my ju neodporúčame ani terénnej motorke. Cesta sa zmenila na kamenie.

Zosadli sme po pár kilákoch a zamysleli. Bolo mi jasné, že sa vraciame a keďže sa večer blížil, dnes do Plitvíc nedorazíme. Navyše 32 kilometrov len tak, pre pekné čiary na mape. Prechádzame mestom Senj a parkujeme v druhom kempe, ktorý prišiel do cesty v Sibinj. Cena obyčajného kempu 3 EUR jedna osoba, tak za túto cenu sme v spali v Slovinsku v kúpeľoch!!! Vlažná voda v sprchách. Už ma na Chorvátsku nič neprekvapí.....Stanujeme vedľa susedov – sprava Maďari a zľava Česi. Prírodný úkaz – rodinka Maďarov strávila celý večer v žiguláku, kým sme nešli spať a aj sme super pokecali s tatom z Čiech, fajný chlapík.

Náklady
Kemp: v Sibinj 26 EUR/ 2 osoby, motorka, stan
Iné: Krk (Baška) – Rab (Lopar) 146 KN/ 2 osoby, motorka (chodí každé 3 hodiny, trvanie 1 hod) Rab (Mišnjak) – pevnina (Jablanac) 39 KN/ 2 osoby, motorka (chodí každých 30 min, trvanie do 10 min)

Deň pätnásť, 20. 8.

Cieľ: Plitvice a domov
Cesta: Sibinj – Otočac – Plitvička Jezera – Karlovac – Zagreb – Varaždin – Lendava (SLO) – Szombathely (HU) – Csorna – Mosonmagyaróvár – Blava ne :)
Počasie: slnečno, ale časom sme nevnímali okolie vôbec

Podarilo sa nám vsať o 7:00 a keď som ráno nenašla na záchode toaletný, už som sa nasrala na celé Chorvátsko. Tak len to zhrniem:

1. museli sme cez platenú cestu, pretože iná možnosť nebola
2. z EUR nám vydávali KUNY neviem podľa ako zvoleného kurzu
3. zle označenie cesty cez národný park na mape
4. nepustili ma na záchod na benzínke
5. kempové podmienky v Sibnj
6. povinnosť viesť sa trajektom cez dva ostrovy !!!

Odchádzame zo Sibinj o 9:00, pretože hygiena, raňajky a balenie. Po ceste do Plitvíc merali rýchlosť policajti, iba trošku sme pribrzdili. Správame sa na cestách slušne. Na Plitvice dorážame o 11:40. Ešte chvíľu obštrukcií, keď mi teta nechcela predať študentský lístok, ale potom sme už spokojne kráčali po parku. Áno je to stále tak krásne miesto, ako sme ho zažili pred dvoma rokmi.

Pred rokmi sme ale prebehli len pravú stranu a teraz sme to chceli absolvovať celé. Už v polovičke sme si to rozmysleli. Vláčikom sme sa zviezli dolu a odchádzame o 15:30. Depresívna cesta Chorvátskom zase raz, rozbité domy, novostavby, ktoré pripomínajú vojnu.

Do Zagrebu dorážame o 19hod., obedujeme na parkovisku pred nákupným centrom a potom tankujeme. Ale len minimum, zvyšok až v Slovinsku za lacnejšie. Zo Zagrebu sme to brali bočnými dedinkami (ako po väčšinu našej cesty), no taký istý nápad malo aj mrte ďalších Chorvátov a vytvorila sa obrovská kolóna áut. Okrem toho nás stretla aj jedna obchádzka. Predbiehali čo najslušnejšie a čo najviac, aj tak nás to zdržalo. V Lendave už v Slovinsku tankujeme o 22:30 a tiahneme ďalej cez Maďarsko. Strašné peklo sa nám urobilo nad hlavami a bolo nám jasné, že z tohto buď bude pršať, alebo nás to odfúkne. Rozfúkalo sa poriadne. Stojíme na benzínke, aby sme si pozreli predpoveď počasia na dnešnú noc v miestnych novinách. Peťo sa opýtal mňa, čo ďalej a ja som neváhala povedať „Podľa mňa sa to trhá“ ...neverila som tomu, ale dúfala som. Ako zázrakom nás dážď obchádzal, vždy sme natrafili len na mokré cesty, a naše bundy ostali suché. Až doma sme zistili, že len zázrakom sme ušli strašnej fujavici, ktorá sa prehnala Slovenskom a Maďarskom. My sme ju nestretli. Našťastie. Stáli sme za cesty domov asi len 3-krát, bez odpočívania, zastali sme, len aby sme si stŕpnuté zadky pomasírovali a ťahali sme domov. Obiehanie kamiónov nemalo konca, stretol nás akoby iný svet v noci... samé kamióny. O tretej ráno parkujeme pred barákom. Som unavená, zničená v mikrospánku a o postieľke sa mi snívalo už od Maďarska. Idem spať.

Náklady iné: Plitvické jazerá 70KN/1 osoba študent