Náš piatkový výjazd

Lenže piatkové „vegetenie“ sa zvrhlo na ešte geniálnejší nápad. Keďže Fulinka má brácha Daliho, Dali má Fazera, Fazer sa chystal celý piatok odpočívať v garáži, a navyše Dali (aj napriek tomu, že vie čo som za blázna) nám Fazera vždy ochotne požičia, rozhodli sme sa, že toto využijeme, a zoberieme Fejzríka na trošku dlhší výjazd, ako zvyčajne chodíme. Zámerne som napísal nám, lebo podmienka je, že musí za mnou sedieť môj osobný obmedzovač Fulinka.

Trasu som predbežne naplánoval: Šurany - Donovaly - Šturec - Kremnica - Šurany s tým, že ju zmeníme, ako sa nám bude chcieť. To som ešte netušil, že nám ju bude meniť počasie. Vo štvrtok bola taká búrka, že som myslel, že sa na to vykašleme úplne. Ale v piatok ráno bolo príjemne teplo a cesty suché, takže hor sa na výlet. Vyrazili sme o pol desiatej, smer Vráble, kde tankujeme doplna. Pokračujeme ďalej a napájame sa na Zlatomoraveckú „cestu smrti“. Na základe mojich predošlých skúseností a „vrelých“ odporúčaní motorajďákov nezastavujeme v motoreste Zubor, a navyše ešte ani nie sme hladní. Pokračujeme ďalej, smer BB. Zastavujeme za Žarnovicou v Revištskom Podzámčí pri známej Reštaurácii pod Hradom.

Vždy sa tam rád zastavím, či už najesť sa, alebo len tak, popozerať, oddýchnuť si. Varia tu dobre, zatiaľ som bol vždy spokojný a môžem len odporučiť. Je tam pekné a tiché prostredie s výhľadom na zrúcaninu hradu Revište.

Ako každý rok, aj teraz tu stanovali vodáci. Je to ich obľúbené miesto, keďže tadiaľ preteká rieka Hron.

A samozrejme, keďže mám so sebou babu, tak tu stojíme hlavne kvôli známej hygienickej potrebe, ktorá sa u báb podľa mojich doterajších skúseností pri cestovaní prejavuje veľmi často. A to som ešte netušil, koľko krát ešte ten deň zastavíme na „cikpauzu“. Hladní stále nie sme, takže sme sa tu ešte trochu poprechádzali, a navyše bryndzáky sme mali na pláne až po ceste domov. Ideme ďalej, celý čas pohodovým tempom do 100 km/h. Fulinka vôbec nemusela využívať svoju funkciu „obmedzovača“ a navyše sme ani nemali komplet motooblečenie. Plechovky nás predbiehajú a ja si obdivujem krásy Slovenska. Dokonca až natoľko, že po čase ma drgá zozadu Fulinka a hovorí: „Prečo prosím ťa nezdravíš oproti idúcich motorkárov?“ A ja jej na to: „Heeeej? A akých?“ Ešte dobre, že ich zdravila aspoň ona.

Je okolo 12.00 hod. a nasleduje zastávka v BB na „Mekáča“ a samozrejme cikpauza pre nežnejšiu časť našej „posádky“. Ideme ďalej, smer Donovaly. Cestou cez Staré Hory vysvetľujem Fulinke, že pred pár rokmi som tu bol na dovolenke a spomínam aj na minuloročnú lyžovačku na Krížnej. Míňame prvú policajnú hliadku. V ten deň sme dokopy minuli asi 4 hliadky chlpatých, z toho 2 aj s radarom. Nezastavili nás žiadni. Nasleduje stúpanie na Donovaly, ale tu počasie prvý krát prekazilo náš pôvodný plán, ktorý znel vyjsť na Donovaly a potom otočka a smer Šturec. Cesta bola zrazu mokrá a pršalo. Mohli sme ísť ďalej v daždi, alebo sa vrátiť a ísť po suchej ceste na Šturec. Tak sme to otočili. Ale to ešte pre mňa neznamenalo, že v ten deň Donovaly „nespravíme“. Vrátili sme sa pár kilometrov a hybaj ho na Šturec! Toto bol jeden z momentov, na ktoré som sa tešil najviac! Ale Fulinka nie. Išiel som hore pekne pomaly a pohodovo, žiadne riskovanie. Išiel som predsa „tam hore“ zapáliť sviečku tým, ktorí tu už nie sú a nie sebe.

Fulinka mala z pozície spolujazdca iný názor, ale zvládala to v pohode. Po ceste hore sme postáli na odpočívadle, ako inak, na cikpauzu. Keď sme stáli na odpočívadle, rúbal si to hore maník na jogurte, ktorý nás ale stihol aj odzdraviť. O chvíľu už sme boli na Šturci. Prišli sme ku krížu, ktorý tu stojí na pamiatku všetkých tých, ktorí už jazdia tam hore a chvíľu sme pri ňom so smutným pocitom pobudli. Zapálili sme každý po jednej sviečke a Fulinka sa za nich pekne aj pomodlila. Okrem nás tam práve vtedy prišla aj jedna teta na aute, pomodlila sa pri vedľajšom kríži a odišla.

Veľmi smutné je, že len pár metrov od kríža je doslova smetisko, kde je nahádzaná kopa odpadkov. Je pravda, že tam chýba kôš na odpadky, ale snáď si každý môže prázdnu fľašu alebo papier zobrať zo sebou a odhodiť niekde inde do koša. Na rozlúčku sme všetkým ešte zarachotili, a vybrali sme sa ďalej, pekným klesaním serpentínkami smerom na Turčianske Teplice. Pri motoreste Šturec odbáčame podľa plánu doľava smerom na Kremnicu, ale po pár kilometroch znova zaúradovalo počasie. A znova to bolo ako keby uťalo. Nič a zrazu dážď. Tak sme to zasa otočili a poďho smerom na Martin. Pôvodne som chcel, že zabehneme pozrieť „Allaininu“ chatu, no nevyšlo to. Ale nevadí, bol som spokojný, lebo týmto sme si náš výlet podstatne predĺžili a mali sme pred sebou naše staré známe Donovaly.

Po ceste do Martina som si spomenul na „kockatú“ cestu z Galanty do Senca, a začal som pomaly zisťovať, že „Fejzer“ je výborná mašinka, ale len na stredne dlhé túry do 300 km. Potom už to nie je sranda pre zadok a aj Fulinka sa začala nejako podozrivo vzadu mrviť. Za Martinom nasledovala odbočka na Ružomberok a zastávka v Turanoch. Tu je kemping menom ATC Trusalová, do ktorého sme odskočili pozrieť, trochu sa občerstviť kofolkou, a oddýchnuť si. V tomto kempingu sme kedysi boli s Fulinkou na dovolenke, a bolo tam celkom fajn. Chodia tam kempovať aj motorkári. Ja som tam bol s kamošmi kempovať niekedy v 1998-om ešte na Jawke 350, ktorú mi v deň návratu z tohoto výletu ukradli. Pokračujeme smer Ružomberok, míňame chlpatých, ktorí filmujú kamerou predbiehanie cez plnú. V Ružomberku odbočka, smer Donovaly. Donovaly boli pre nás v ten deň prekliate, pretože hneď ako sme odbočili na tento smer, znova dážď!!! Povedali sme si, že kašleme na to a ideme do toho. Po chvíli prestalo pršať a potom znova začalo. Po ceste sme stretávali športové vytunované plechovky so štartovnými číslami na dverách. O chvíľu už sme boli hore na Donovaloch, kde sme zastavili.

Bolo tam pekné počasie a výborný vzduch, tak sme si tam urobili prestávku a ja som sa už tešil, že konečne máme dážď za sebou a už nás čaká len pekné slnečné počasie. Mýlil som sa. Keď sme vyrazili z Donovalov, zasa začalo pršať. V Starých horách prečkáme najväčší dážď, Fulinka oblieka Daliho nepremok, v ktorom vyzerá ako astronaut, a keď sa to trochu ukľudnilo, pokračujeme smer Levice a tešíme sa na halušky. Za Banskou Bystricou konečne prestáva pršať. Pozdravujeme tetu s dvomi malými deťmi vo Fabii s Breznianskou éčévéčkou, ktorá sa nám snažila asi naznačiť, že motorky na cesty nepatria, pretože nás dvakrát skoro sundala a to raz dokonca v obci, kde bola 40-tka. V Leviciach odbočka na Margitu-Ilonu. Tam v Kolibe dávame bryndzové halušky. Vždy sa pobavím na tom, ako sú v jedálnom lístku v reštauráciách napísané názvy slovenských jedál v cudzích jazykoch. Tu som sa dočítal, že bryndzové halušky sú Slovak pasta with sheep cheese.

Po dobrej večeri, okolo 20.00 hod. sme sa dali na poslednú časť nášho výjazdu, smer Home Sweet Home. V Leviciach ešte dotankujeme.

Domov sme dorazili okolo pol deviatej večer. Ja spokojný, že som si dobre zajazdil, Fulinka spokojná, že sme celí a aj Dali spokojný, že motorka je celá. Z pôvodne plánovaných 322 km sa naša trasa mierne predĺžila na 458 km. Veru nezávidím tým, čo robia denne na výletoch 700-kilometrové etapy. Naša spotreba sa pohybovala do 5 l/100 km.