Honda XL 600 RM

Aj ja som „odchovaný“ na pinčli, tak viem, aké radosti a strasti malo obdobie zoznamovania sa s dvoma kolesami vtedy... Síce ako aj mnohé iné situácie, aj tie časy asi určitou mierou prispeli k formovaniu človeka a jeho poznatkov, preto som rád, že som mal možnosť zažiť „klasiku“. Neskôr som krátku dobu sedlal MZtu 250 - bola v mojich očiach malým zázrakom. Mal som ju asi rok a ani neviem ako a vlastne prečo som ju predal, ale rozhodnutie prišlo zo dňa na deň a ťažkých ...násť rokov som si ani nespomenul, že existuje niečo ako motorka. Až asi pred trištvrte rokom sa u mňa spontánne objavil nápad kúpy motorky a oživenia „starých čias“ a myšlienka vo mne rezonovala dovtedy, až som nevedel myslieť na nič iné... Nakoľko najväčšia časť môjho ja sa prikláňa k lúkam, hájom a „bahnu“ tak som prelistoval pár avíz a kúpil Kawu KLR 600. Predtým som nejazdil na ničom „väčšom“ tak si asi viete predstaviť dojmy z prvej jazdy – neopísateľný príval emócií a radosti... Zažil som s ňou za krátkych pár jesenných týždňov veľa pekného a nebyť faktu, že mi jedného dňa exla, tak by som ani nebol presedlával inam. Nemám však okolo seba nikoho, kto sa venuje podobnému motorkovaniu, preto som ju predal. Získal som však pomerne veľa základných informácií, ktoré mi radili pri ďalšom výbere. Cca mesiac dozadu som v očakávaní jari netrpezlivo listoval po všetkých dostupných médiách a lúskal inzeráty s vedomím, že už nikdy pešiakom ostať nechcem...

Udalosti nabrali rýchly spád a zo dňa na deň som sa dopracoval k ďalšiemu stroju – Honde XL 600 RM. Neviem, aké poslanie má mať motorka v mojom živote a nič si okrem „prevetrania hlavy“ po práci od nej ani nesľubujem, preto hrali pri výbere hlavný prím dve veci: cena a spoľahlivosť.

To je ona

Oproti KLRe má Honda automatický dekompresor, čo pri nakopávaní nie je žiadna zanedbateľná maličkosť. Ktorí to poznáte, viete o čom hovorím. Je dobre zoštelovaný, preto aj za studena nie je problém spolu so sýtičom po pár kopnutiach rozozvučať koníky. Predpokladám sériový výfuk, znie skutočne pekne. Stroj má aj štartér, čo síce prikladá na váhe, ale pri mojom vlažnom spôsobe jazdy (1, 2, + kotúlať sa) to ale vôbec nevadí. Ahá – zabudol som povedať, že som mal pri kúpe na nej pekne ligotavo ojazdené cesťáky, tak prvá cesta smerovala pre drapáky. Tak sú nju (pre slabších new).

Je päťrýchlostná, preto nie je problém tam za pár sekúnd nasáčkovať všetkých päť rýchlostí a potom pri nejakých cca 100 +- km/h fičať s vetrom opreteky (drapáky vtedy hučia ako zmyslov zbavené). Nemyslím si však že je to tým pravým orechovým, preto kolísavo v teréne je to fakt pocit na nezaplatenie. Občas pridať „kvapku“ plynu a užívať si vône jari, hmmm. Je dosť vysoká, však enduro néé?? Svetlá sú, smerovky a zrkadlá boli...

Predná brzda kotúč, vzadu bubon, spolu to dáva celkom dobrý brzdný účinok, až na to, že mi pri odvzdušňovaní došla brzdová kvapalina. Nemali v predajni DOT 4, tak mi dali sa slušný peniaz niečo iné (neviem ako sa to volá, v pamäti mi utkvelo iba číslo 51 a Shell), každopádne mám však vypustiť predošlú šťavu a nahradiť týmto. Aj som vypustil, a ďalšie štyri hodiny som penil pri snahe dostať vzduch stade von. Do budúcna však viem, že to už budem robiť nejak inak.

Nádrž má celkom ladné krivky, objemovo asi 12 – 13 litrov, spotrebu neviem odhadnúť, predpokladám asi 4, 5, 6, je to vlastne jedno, kto sa chce voziť, tak by tam mal niečo naliať...

Čo mi v posledných dňoch vŕta hlavou je, ako by sa to správalo s väčšou rozetou? Zatiaľ to však ale ostáva v teoretickej úrovni, chcem okúsiť predovšetkým tak ako je a budúcnosť ukáže či to bude vôbec potrebné.

Suma sumárum mám z Hondičky zatiaľ dobrý dojem. Verím v to, že si užijeme spolu pekného a okrem tankovania nebudeme po sebe dožadovať vecí. Nemôžem a ani nechem plnohodnotne súdiť na základe tej krátkej skúsenosti, ktorú s ňou mám, kto by však zvažoval kúpu, myslím si, že spraví dobre.