Dolomity, Benátky, Friaul a traja Janovia... 1/8

Čakali sme kedy budú hlavné faktory (voľný čas, financie, pekné počasie, ...) v rovnováhe, aby sme mohli vyraziť. Taká situácia nastala od 23. júla do 30. júla 2005. Výprava pozostávala z troch „kusov“, vekový priemer „tesne po puberte“ = 24 rokov:

• Jano VFR 01 alias kyvacka (nenechajte sa popliest SPZ-kou)
• Jano VFR 98 alias dzonyem
• Jano Hornet 01 alias kazo

Odpočívadlo v Dubnici

1. deň, sobota 23. júla

Trasa - Terchová, ZAragoza, BAngladéš, Viedeň, Linz, Mondsee (575km).

Odchod bol stanovený na 8.00 hod, v skutočnosti sme vyrazili o 10.30hod. Nič nové u nás, na to sme už zvyknutí. Len Kazo prišiel načas, ale spôsob upnutia jeho batožiny na Hornete bol síce srandovný, ale nestabilný. V našich končinách je bežné, že na moto sa batožina upína všelijakými home-made popruhmi a motúzikmi. My nie sme výnimkou. Len chceme upozorniť, že treba upnutie batožiny dobre premyslieť, najlepšie otestovať na nejakej kratšej túre. Nám sa napríklad stalo, že popruhy, ktoré viedli ponad koleso, a o ktorých sme si mysleli, že sú dostatočne od kolesa vzdialené, sa postupne ošúchavali o koleso, postupne sa pretrhávali.

Máme trochu obavy z počasia, lebo ráno je obloha ešte zatiahnutá. Počas dňa sa obáv postupne zbavujeme, smerom na západ sa obloha vyjasňuje a prináša so sebou uvolnenejší feeling. Časový sklz sa snažíme dobehnúť na diaľnici. Spočiatku sa nám to darí, no vo Viedni nás spomaľuje dosť veľká zápcha spôsobená rekonštrukciou cesty. Na opravy cesty a s tým súvisiacu jazdu na diaľnici len v jednom pruhu si treba v letných mesiacoch v Rakúsku zvyknúť. Takže celú Viedeň pomaly ale isto prechádzame obchádzkou striedavo na 2. a 3. prevodovom stupni. Po asi jeden a pol hodinovej jazde touto tlačenicou, pekne udusení vo „vlastnej šťave“, zastavujeme na prvom odpočívadle na diaľnici a meníme oblečenie za suché. Časový sklz sa stále zväčšuje a nám nezostáva nič iné len pekne „ukrajovať“ diaľnicou. Dnes chceme dôjsť aspoň po Salzburg. Nakoniec večer zastavujeme v Mondsee – pekné jazero vedľa diaľnice s mohutným skalným masívom v pozadí. Je to tesne pred Salzburgom, takže dennú etapu sme ako tak zvládli. Poučení z minuloročnej dovolenky sme si povedali, že prioritou cesty nebude najazdiť čo najviac km, ale každý deň si nechať dostatok času na hľadanie kempu, postavenie stanu, varenie a relax. Taktiež počas dňa dostatočne fotiť, pozerať prírodu alebo len tak posedávať. Ako sa nám to podarilo, to povieme nakoniec. Takže prvú noc trávime v kempe pri nádhernom jazere v Mondsee. Kemp: osoba 4,20€/noc, stan 2€/noc, motorka 1€/noc. Večer začalo na chvíľu pršať a objavujú sa problémy s novým stanom – Nie je až taký vodotesný, ako sľuboval prospekt. Nedoporučujeme preto kupovať stan Coleman. Jeho kvalita nezodpovedá cene. Počas výletu sa okrem premokania objavili i ďalšie nedostatky.

Ranná idyla v kempe pri jazere Mondsee

2. deň, nedeľa 24. júl

Trasa - Mondsee, Salzburg, Bad Reichenhall, Lofer, Zell am See, Grossglockner Hochalpenstrasse, Lienz, Sillian (260km).

Cieľ druhého dňa bolo prejsť Hochalpenstrasse. Prechádzame Salzburg a odbočujeme na Bad Reichnhall. Po únavnej diaľnici je to prvé a dosť pekné spestrenie jazdy. Cesty sú stále kľukatejšie a my ideme smerom na Lofer a neskôr na Zell am See. Za Bruckom začína konečne Grossglockner Hochalpenstrasse. Na mýtnici cvakáme každý 17€ za vstup na túto alpskú klasiku. Čoraz častejšie zastavujeme na fotenie a pozeranie prírody, ale počasie nám moc nepraje. Alpské končiare sú zahalené v oblakoch, takže z výhľadu veľký pôžitok nemáme. Stačí nám vedomie o tom, že sme stále vyššie a vyššie. Serpentíny nás vyvedú najprv na Fuschertörl (2430m). Odtiaľ vedie slepá cesta na Edelweisspitze (2571m) - najvyšší bod tohtoročného motovýletu.

Prvé serpentíny na Hochalpenstrasse

Pod Fuschertörlom, výhľad na balkón, pauza na desiatu

Fuschertörl, v pozadí slepá ulička na Edelweisspitze