Aj keď vonku zima zúri verím, že tento článok vám prinesie trochu tepla a pozdnoletnej pohody z expedície KoSa 2005 ako sme nazvali náš výlet na Korziku a Sardíniu. Po niekoľkých odkladoch sme zvolili deň odchodu na 2. septembra 2005.

1. deň Trnava (SK) - Berg (A) - Klagenfurt (A) - Udine(I) - Bibione(I) 686 km

Prípravy už boli tento rok jednoduchšie. Skúsenosti z predchádzajúcich rokov hovorili jasne čo má význam zobrať so sebou a čo nie. Balenie uľahčil sviatočný deň pred odchodom a ten umožnil aj odskúšať jazdu s ťažkou mašinou, prešiel som totiž z Hondy VT 600 C na VTX 1300 S.

Ráno sme bez problémov vyrazili s mojou ladvinkou Dani o 8:20 z Trnavy teda len 20 minút po dohodnutom termíne. Na hraničný prechod Jarovce - Kittsee nás odprevadili naši minuloroční spolucestujúci Katuš a Wampir. Tam nás už čakal Reno so svojou novou láskou Walkíriou. Posledné objatia a pozdravy a vchádzame na rakúske územie.

Počasie ako keby sme si ho vymodlili. Teplota 22°C slnečno jednoducho pohoda. Dohoda znie ešte dnes doraziť k moru preto volíme zrýchlený presun po diaľnici. Tankujeme ešte pred diaľnicou pri Wiener Neustadte za 1,218 €/liter kupujeme diaľničné známky 4,30 €/ 10 dní a po pár metroch sme na diaľnici smer Graz.

Cesta ubieha bez problémov. Teplota sa zvyšuje na 27°C avšak začína sa mračiť a občas kvapne nejaká tá kvapka . Druhá zastávka na Worther See . Tankujeme za 1,279 €/liter cena benzínu nenápadne stúpa. Stále viac hrozí dážď. Dočkali sme sa ho až na talianskom území cestou do Údine kde nás postupne chytili dve búrky. No zvládli sme to bez prestávky a bez prezliekania do regenkombi.

Rozhodujeme sa kde skloniť hlavu. Reno pozná Bibione a tak mierime rovno tam. Stanový tábor bez problémov 28 € za dve osoby stan a motoku je primeraná cena. Takže rozkladáme si veci večera z toho, čo sme si nabalili, dezinfekcia a spať, však zajtra nás čaká ďalších viac ako 400 kilometrov.

2. deň Bibione(I) - Benátky(I) - Bologna (I) - Firenze (I) - Marina di Pisa (I) 483 km

Ráno začína ľahkými raňajkami a nádejou, že dnes o 15:00 sme pri Pise. Už prvé kilometre z Bibione na diaľnicu nás vyvádzajú z omylu. Je sobota a tak to aj vyzerá. Všetci mieria domov veď končia prázdniny a tak aj keď využívame výhodu motorky a predbiehame čo sa dá prvých 20 km zvládame za neuveriteľný čas 1 hodinu a 20 minút.

Konečne sa rozbiehame na diaľnici no s nami sa rozbieha aj dážď. Je zamračené ako na tri roky. Blížime sa k Benátkam a opäť zápcha ale aká! Kašleme na predpisy a obiehame autá stojace v asi 5 kilometrovej rade na mýtnicu. Po ďalšej asi pol hodine čakania sa nám darí zaplatiť 3,10 € mýto a opäť sa rozbehnúť, našťastie už bez nepríjemných kvapiek dažďa.

Cestou na Bolognu ubúda mrakov a teplota stúpa na 30°C. Asi 50 km pred Bolognou si robíme prestávku na dotankovanie nás aj motoriek. Cena benzínu opäť stúpa a je už 1,307 €/ liter. Je už 14:30 a my máme z plánovaných 450 km za sebou iba 205 km a to za 4,5 hodiny takže napriek jazde po diaľnici náš jazdný priemer je 45 km/h!

Vyrážame svižne ďalej. Napriek obavám ako to bude vyzerať okolo Bologne prechádzame úplne hladko a mierime do kopcov na Firenze. Cesta sa kľukatí a mieri cez spústu tunelov. Dokonca sú prudké zákruty aj priamo v nich. Trochu nás zdržujú opravy na cestách, ale prispôsobujeme sa domácim, pre ktorých obmedzenie na 60 km/hod. znamená len spomaliť asi na stovku. Cez kopce s maximálkou okolo 500 m.n.m. sa prehupneme na druhú stranu Talianska a mierime k moru.

Pred Pisou ďalšie tankovanie tentokrát lacnejšie 1,259 €/liter. Malá porada ako ďalej. Po malých problémoch sa nám darí objaviť stanový tábor rovno pri mori na Mare di Pisa. Hneď po postavení stanov sa odchádzame okúpať do mora a ostávame rovno na pláži v bare, ktorý má perfektnú južanskú atmosféru plnú mladých ľudí a hudbu ako z filmu. Pivo síce stojí 4,50 € ale jedlo k nemu máte zadarmo. Úchvatný západ slnka, voskové sviece na stoloch, príjemná spoločnosť, alkohol a cigára urobili svoje. Odchádzame snívať o tomto rušnom dni.

3.deň Marina di Pisa (I) - Pisa (I) - Livorno (I) – Marina di Pisa (I) 76 km

Prišla nedeľa a tak sme sa rozhodli ju svätiť a dali sme si oddychovo-spoznávací deň. Odľahčili sme mašinky, vyzbrojili sme sa navigačným a vydali sme sa do Pisy. Pri jazde bočnými uličkami sme už prestávali veriť v pravý smer no zrazu sa pred nami objavila brána, cez ktorú sme uvideli katedrálu a za ňou slávnu šikmú vežu.

Všade vládne ruch, plno turistov, stánkov s upomienkovými predmetmi a predavačov jednoznačne pravých Rollexov ako vystrihnutých z reklamy na nemenovanú tyčinku. Slnečné počasie a teplota okolo 30°C jednoducho ideálne podmienky na turistiku. Fotíme a kupujeme upomienkové predmety. Ceny stúpajú s blížiacou sa stavbou ktorá nie a nie padnúť...

Po dôkladnej rekognoskácii terénu sa rozhodneme odísť. Pri odchode stretávame kamarátov z Rakúska na zvláštnych buginách. Nechávame si poradiť ako dostať takéto špeciálne stroje na značky a potom nasadáme na mašinky a smerujeme do prístavu v Livorne.

Cesta vedie okolo veľkej vojenskej základne s americkými vlajkami a potom cez mesto, kde bez navigačného určite skončíte niekde v nákladnom prístave… Osobný prístav nachádzame bez väčších problémov ale je nedeľa a predaj lístkov na trajekt otvárajú až o 17:00, naše hodinky však ukazujú iba 14:30. Nakoľko sme ešte neobedovali odchádzame do stanového tábora s tým, že sa večer vrátime do prístavu. Po obede však prišla búrka a tak sa naše plány zmenili, ostávame v tábore a kecáme o živote.

4. deň Marina di Pisa (I) - Livorno (I) - Bastia (F) – Ghisonaccia (F) 118 km

Po noci rušenej českými turistami, ktorí si o pol noci riešia svoje osobné problémy vedľa nášho stanu budíme sa do krásneho slnečného rána. Pri balení stanov sa s nami lúčia americké ťažké nákladné lietadla z neďalekej základne, ktoré nám lietajú rovno nad hlavami.

Z tábora sme vypadli až o 10:30. Za tábor sme zaplatili 21 € za osobu a noc. Vďaka navigačnému sme boli v prístave veľmi rýchlo. Ešte posledné dotankovanie, lebo na Korzike je vraj benzín šialene drahý. Tu stál ešte 1,3 €/ liter

Kupujeme si lístok na trajekt. Vybrali sme si spoločnosť Corsica Sardinia Ferries. Lístok pre jednu osobu a motorku 60 €, pre dve osoby a motorku 87 €. Čakanie na pražiacom slnku si skracujeme nakupovaním v klimatizovaných obchodoch – ceny sa dajú zjednávať. Pribúda aj motorkárov ale na 99% sú to nemci a z východnej Európy iba my.

Trajekt prichádza okolo dvanástej a keď otvára svoju obrovskú papulu uvažujeme čo to bude za plavbu. A už nasadáme, motorky dopredu, ku stene, priviazať o stenu za zadnú stupačku a už kráčame po schodoch na ôsmu palubu tohto 9 poschodového kolosu.

O 13:30 sa začína loď hýbať. Slnko nemilosrdne praží, teplota vysoko nad 30°C. Bazén na siedmej palube láka hodiť sa doň, alebo si aspoň dať ľadový nápoj v klimatizovanej reštaurácii. Fascinovaní krásnymi scenériami fotíme a natáčame. Prechádzame okolo ostrovov, rýchlosť podľa navigačného 35 km/hod. Žiaľ v uzloch to neviem. Ceny na trajekte sú ozaj primerané za dve capucina a dve tyčinky Bounty sme zaplatili 3,60 €.

Počasie sa začína meniť, mračí sa a z oparu sa vynára ostrov. Už podľa jeho veľkosti vidíme, že sa blížime na Korziku. K nášmu trajektu pripláva čln s nápisom “Pilot” a po jeho prirazení k trajektu preskakuje lodivod na trajekt a riadi ho ďalej do prístavu v Bastii. Mesto veľmi pripomína Monte Carlo svojou polohou na kopcoch nad prístavom. Je to moderné preľudnené mesto.

Po vylodení krátka prestávka na konzultáciu čo ďalej. Rozhodujeme sa ísť do stredu ostrova a odtiaľ vyrážať na výjazdy. Pretláčame sa hustou premávkou, čo nie je až taký problém ako u nás. Vodiči pred križovatkou keď vidia za sebou motorky radia sa ku stredu a nechávajá vľavo voľné miesto a tak sa dostávame rýchlo vpred.

Napriek tomu sa do Ghisonaccie vzdialenej 85 km od Bastie dostávame až o 19:45. Prichádzame do stanového tábora v čase keď starší pán – majiteľ zatvára bránu. Lámanou angličtinou nám vysvetľuje, že má voľno, len tu už nikto neni ubytovaný lebo začalo pršať a všetci zdvihli kotvy, reštaurácia je zatvorená … Začíname mať z toho zlý dojem a tak sa spytujeme na bungalovi. Zdá sa, že majiteľ nerozhoduje o všetkom, lebo volá svoje manželke a až po konzultácii s ňou nám ponúka bungalov pre 5 osôb za 35€ za noc. Nie za osobu za celý bungalov so sprchou, plynovým varičom jednoducho dobre vybavený. Berieme to všetkými piatimi, večeriame a tešíme sa ako sme to dobre vybavili…

5.deň Ghisonaccia (F) – „Mesto duchov“ 0 km

Ráno vstávame do mierne zamračeného dňa. Rozhodnutí ísť sa pozrieť po ostrove raňajkujeme a perieme si veci. Skôr ako by sme sa stihli zbaliť sa však zamračilo a z ničoho nič začína pršať, potom sa pridávajú blesky a hromy. Postupne chápeme, že z dnešného jazdenia nebude nič. Po niekoľkých hodinách začíname už zachraňovať motorky, jedna pod strechu a pod druhú dlžobná kocka. Majiteľ pobehuje v gumákoch a voda mu v niektorých miestach siaha až do výšky 10 cm pod kolená!

Okolo siedmej večer prestáva na chvíľu pršať. Ideme sa pozrieť k moru, Reno našiel odvahu vrhnúť sa do rozbúrených vĺn. Ale silne zatiahnuté nebo neveští nič dobrého. Prichádzame späť do bongalovu a v tej chvíli začína opäť pršať. V noci nás až nadhadzuje na posteliach, tak silné blesky a hromy sme ešte nezažili. Búrky končia až nad ránom po takmer 24 hodinách. Niet divu, že sme tento tábor nazvali „Mesto duchov“

6. deň Ghisonaccia (F) – Bonifacio (F) – Ajaccio (F) – Ghisonaccia (F) 347 km

Konečne neprší. Domáci vonku odstraňujú následky včerajších búrok, blato, polámané stromy, ucpaté žumpy a zhodené elektrické vedenia. O 11:00 sadáme na mašinky a mierime smerom do Bonifacia. Cesta je pomalá všade je blato, skaly, vetvičky nájde sa aj predzáhradka, ktorú vyplavilo rovno na cestu. Hlavne však treba zhlboka dýchať a zrazu sa cítite ako v grile, to vonia maccha, zmes rôznych bujne rastúcich bylín, ktoré husto rastú na ostrove. Niet divu, že niektorí turisti nazývajú tento ostrov voňavým.

Po necelých dvoch hodinách dorážame do Bonifacia zaliateho slnkom i keď tu fučí nepríjemný vietor od mora. Napriek tomu je počasie krásne a mesto ešte viac. Je to jeden z najčarovnejších kútov na zemi. Mesto na ozrutných pieskovcových útesoch s malebnými úzkymi uličkami, obchodíkmi a reštauráciami. Poschodové domy postavené na hrane útesu, keď vám niečo vypadne z okna môžete to hodnú chvíľu pozorovať, kým to dopadne na morskú hladinu, ale tiež sa s tým rozlúčte, odpláva to na večnosť. Kupujeme zopár upomienkových predmetov a kráčame späť k motorkám.

Naša cesta ďalej vedie po západnom pobreží do Ajacia, rodiska Napoleona de Bonaparte. Na naše prekvapenie západné pobrežie je omnoho krajšie ako východné. Skalné útesy pokryté nízkym porastom, skaly najúžasnejších tvarov, piesočnaté pláže s bielym pieskom sa zarývajú do skalnatých kopcov. Ak sa chcete ísť kúpať tak si to musíte odšlapať po svojich z parkoviska lebo cesta veidie vysoko nad pobrežím a je od neho vzdialená niekoľko sto metrov.

Zastavujeme sa na chvíľu v Pizzerii pri ceste. Pizza bola výborná, domáca, robená naozaj na ohni a z ozajstných rajčín. Cena 8€ za porciu nebola zlá ale mohli nám dať zľavu za stojné, lebo sme čakali celú večnosť.

Nasadáme na mašinky a po pár kilometroch musíme tankovať. Majú tu asi benzín s obsahom stopového zlata, lebo jeho cena je 1,46 € za liter !!! Do Ajaccia prichádzame o 18:45, klasické prímorské moderné mesto plné áut, obchodov a občerstvovacích zariadení. Prechádzame cez hlavnú avenue, ešte fotka pri Napoleonovej soche, jednej z desiatok iných, a odchod späť do stanového tábora, veď hodiny ukazujú 20:00.

A teraz nás čaká len 105 km do našej základne. Napriek tomu navigačný tvrdí, že to zvládneme za viac ako dve hodiny. Teda cesta asi nebude nič moc. Zo začiatku to šlo, lebo sme boli na hlavnej komunikácii do Bastie. Potom však prišla odbočka do lesa a tu to začalo. Serpentíny, cesta úzka tak na jeden a pol auta, žiadne zvodidlá ba ani pätníky a pritom stúpame z úrovne mora do výšky 1 450 m.n.m. Cestou stretávame celú zoologickú záhradu, kozu, psa, kravy čo pokojne stoja uprostred cesty a evidentne im je jedno, že nemáme kade prejsť. Okrem tohto zverinca sme stretli slovom tri autá… Jednoducho adrenalín a to ešte šťastie, že sme nevideli ponad aké priepasti sme išli.

Nakoniec prichádzame zdraví ale vysilení do “mesta duchov” až o 23:30 a sme ozaj radi, že to máme za sebou. Ešte večera zložená z melona a broskýň a ideme spať.

7. Ghisonaccia (F) – Bonifacio (F) – S. Teresa Gallura (I) – Sassari (I) 218 km

Včera sme sa tešili, že už konečne neprší no dnes to už neplatí. Ťažké mračná a kvapky dažďa nás presvedčili obliecť si regenkombi. Platíme za tri noci prespané v bungalove iba 105 € t.j. asi 12 € za osobu a noc. Sme radi, že sme včera videli Bonifacio zaliate slnkom, lebo dnes také usmoklené stráca trochu na kráse. Klesanie do prístavu stojí ozaj zato. Sledujeme malé autobusy, ktoré to na opačnú stranu berú spočiatku šmykom aby to do kopca vôbec zvládli..

Kupujeme si lístky na trajekt. Za osobu a moto je to 26 €, za dve osoby a moto 37,50 €. Dávame si kávičku a sledujeme krásnu plachetnicu nakladajúcu turistov vo veku niečo medzi 70 a smrťou. Trajekt je pochopiteľne menší ako ten z Livorna a podstatne slabšie vybavený. Na hornej palube dosť fučí, ale chceli sme vidieť ešte raz mesto na útesoch.

Po príchode na Sardíniu do mesta S. Teresa Gallura hneď tankujeme. Opäť talianska špecialita, automaty na tankovanie, dáš bankovku a tankuješ. Keď nemáš drobné máš smolu alebo necháš na stojane benzín pre ďalšieho zákazníka. A tak tankujeme za 10 € benzín, cena už zase klesá na 1,35 € za liter.

Pokračujeme smerom na Porto Tórres. Začína sa opäť mračiť a tak sa ledva stíhame obliecť do regenkombi a už aj leje. Pokrútenými cestami v kopcoch popri pobreží prekonávame vzdialenosť cca. 100 km do stanového tábora pri meste Sassari. Cestou sme stretli troch trojkolkárov, ktorí za sebou ťahali obytné prívesy. Teda videl som hocičo, ale toto ešte nie.

Ubytovávame sa vzhľadom k počasiu v bungalove. Stojí to síce 72 € na noc za celý bungalov, ale je to slušne vybavené. Večer zisťujeme, že nemáme dosť potravín a tak pred 20:00 vyrážame pod vedením navigačného do mesta Sassari. Keď nás ten fešák vedie do priemyselnej zóny chvíľu mu neveríme, no keď vidíme pred sebou Diskont tak sa ukľudňujeme. Za plný kôš nákupu platíme iba 14 € a tie ceny stoja za to, minerálka 1,5 l za 0,3 €, pivo 0,33 €, sedem bosniakov 0,96 €, jednoducho ako doma. A tak za vyprevádzania miestneho personálu slovami „Moto super“, naše „Gracie“ je ozaj úprimné. Večer končíme pri pivku a dobrej nálade.

8. deň odpočinkový stanový tábor Sassari (I) 0 km

Slnko praží ako divé a tak využívame deň na športovanie, vyleštenie mašiniek, vysušenie mokrých vecí a pravdaže kúpanie v mori a opalovanie sa. Zajtra pokračujeme na juh.

9. deň Sassari (I) – Iglesias (I) – S. Antioco (I) 335 km

Ráno sa povzbudení slniečkom vydávame na cestu po západnom pobreží . Ešte zaplatiť za chatku. Rozčarovaní zisťujeme, že nám zamlčali ešte akýsi turistický poplatok a tak sa cena za ubytovanie mení na 89 € za noc. Radšej mávneme rukou a odchádzame.

Hneď na to trochu problémy s tankovaním, opäť aotomat za 20 € 14,5 litra benzínu teda asi 1,38 € za liter. Cesta vedie chvíľu vnútrozemím no potom sa hadí po pobreží. Asfalt je perfektný, len si uvedomujem, že všade je plná čiara, no ani domáci si z nej nerobia žiaden problém a tak predbiehame aj my jedna radosť. Toto je tiež jeden rozdiel oproti Korzike kde naopak je len prerušovaná aj v neprehľadných zákrutách. Stretávame tu aj dlhú kolónu rôznych motoriek doprevádzanú policajtmi a sanitkou, asi nejaký miestny zraz.

Okolo obeda zastavujeme v jednom prímorskom mestečku. Chceme sa najesť v miestnej reštaurácii, ale jedlo je len v taliančine a rovnakou rečou hovorí aj čašníčka. Tak iba triafame, ale môžem povedať, že úspešne. Dávame si špagety s rozdrvenými rajčinami a syrom a kafé late všetko za 13 € na osobu.

Pokračujeme smerom na Iglesias. Cesty sú čisté a upravené, jedine v dedinkách ide človek rovno pod oknami domov. Asi 60 km pred Iglesias však prichádzajú serpentíny. Prechádzame cez dva horské priesmyky a máme toho dosť. Vyzerá to tu ako v Alpách až na tú vysokú teplotu vzduchu a kravské výkaly na cestách.

V Iglesias tankujeme benzín za 1,325 € za liter. Rozhodujeme sa ísť ďalej na ostrov S. Antioco, ktorý je spojený so Sardíniou cez most. Na ostrove sa už nechytá ani navigačný a tak ideme podľa značiek až na juhozápadné pobrežie ostrova. Práve dnes menia ceny ubytovanie a tak opäť spíme v bungalove za 48 € za noc. V sezóne stojí toto ubytovanie 145 € za noc.

10. deň odpočinkový stanový tábor S. Antioco (I) 0 km

Dnešný deň sme sa rozhodli stráviť na tomto čarovnom ostrove. Kúpali sme sa a slnili, zabehali sme si, ochutnali veľmi dobré miestne víno za 5 € fľaška a urobili sme program na nasledujúce dni.

11. deň S. Antioco (I) – Cagliari (I) – S. Antioco (I) 201 km

Po raňajkách sme sa vydali na cestu do Cagliari, významného centra hlavne lodnej dopravy. Z prístavu odchádzajú lode na taliansku pevninu, Sicíliu, či do Afriky..

Niečo cez 100 km sme absolvovali za 1,5 hodiny. Chvíľu diaľnica, chvíľu okreska vo veľmi dobrom stave vedúca medzi hornatou krajinou. Asfalt ozaj slušný, len si treba dávať bacha na vlnitosti, tie sú však vždy označené značkou, len ju treba brať vážne.

Počasie nám prialo, teplota príjemných 26°C a mierne pod mrakom. Z dôvodu lepšej ochrany sme chceli dať motorky na strážené parkovisko, na naše prekvapenie môžu tam byť len osobné autá. A tak nachádzame voľné miesto na parkovisku pred nákupným strediskom. Mašinky chytáme reťazami o zábradlie, zapíname bezpečnostný systém a odchádzame do mesta.

Mesto sa nám spočiatku zdalo malé, ale keď sme sa vyšplhali cez sloniu bránu na terasu nad mestom pochopili sme, že to vôbec neni pravda. Okolo nás sa rozkladá na každú stranu obrovské mesto s veľkým prístavom, rozložené po okolitých kopcoch. Keď ste v ňom, ťažko zistíte, či ste v Cagliari, v Ríme alebo v inej metropole. Zopár záberov, kecáme ešte s turistami z českej republiky a potom sa púšťame po schodoch, pripomínajúcich tie hradné z Pražského hradu, späť do mesta.

Žiaľ tak, ako väčšina veľkých miest aj toto sa borí s odpadkami nahádzanými na trávnikoch, ale celkový dojem je ozaj príjemný. Parky kde namiesto gaštanov rastú obrovské palmy sú pre suchozemca zaujímavé.

Vraciame sa k motorkám. V nákupnom stredisku sa okrem nákupov schladzujeme, lebo vonku stúpa teplota riadne nad 30°C. Po návrate na S. Antioco ľahký obed a šup sa ešte na chvíľu do mora.

12. deň S. Antioco (I) – Cagliari (I) – Dorgali (I) – S. Lucia (I) 376 km

Ráno platíme za tábor a odchádzame známou cestou do Cagliari kde prichádzame niečo po jedenástej. Napriek špičke prechádzame po dialničnom obchvate v pohode a cesta nás ďalej vedie do hôr. Napriek stále obmedzenej päťdesiatke prispôsobujeme sa domácim a ideme niečo medzi 70 a 80.

Krásne skalné scenérie a hlboké úvrate nás nútia niekoľkokrát zastaviť, kochať sa a fotiť. Opäť pribúdajú serpentíny, ale cesty sú ozaj kvalitné takže žiaden problém. Ďalšie Passo s výškou 1017 m.n.m. nás preverilo hlavne lejakom. Po prejdení asi desiatich tunelov sa zrazu zamračilo a začalo liať. V lejaku nám prebehla koza cez cestu, mne preplo na rezervu a teplota klesla na nepríjemných 16°C. Jednoducho paráda.

Po prekonaní toho najhoršieho klesáme nižšie a pomaly osycháme. Konečne sme sa dostali do mestečka Dorgali, kde tankujeme a dohadujeme sa, čo ďalej. Cesta vedie z opačnej strany mora a k moru vedie tunel a serpentíny. Nakoniec naše rozhodnutie znie ísť ďalej v smere na Olbiu, kde je prístav trajektu. Nakoniec zakotvujeme v S.Lucii, v stanovom tábore asi 50 km pred Olbiou.

13. deň S. Lucia (I) – Olbia (I) – S. Lucia (I) 144 km

Po raňajkách spočívajúcich v instantnej polievke, arabskom chlebe a káve sa vyberáme na cestu do Olbie. Cesta z časti vedie po pobreží a z časti medzi horami. Prístav nachádzame bez problémov, je hneď vedľa letiska. Zisťujeme, že cesta trajektom do Livorna stojí na jedneho človeka a motorku 78 € a na dvoch a moto 93 €. Hneď si kupujeme lístky na zajtrajšiu noc, šetríme tak náklady za prenocovanie a nočná preprava je lacnejšia.

Boli sme si obzrieť aj mesto, klasické ako aj ostatné na ostrove, úzke uličky a malé obchodíky. Konečne sa nám darí nájsť obchod s nášivkami Sardínie a tak spokojní odchádzame späť do stanového tábora.

Poobedie využívame na slnenie a kúpanie. Je tu čarovne krásny biely piesok, ktorý nasáva vodu a preto sa v mori nevíri. Teplota je okolo 27°C, hĺbka vody je ešte 90 metrov od brehu iba jeden a pol metra, ideálne aj pre rodiny s malými deťmi. Nad nami v horách počuť búrky ale tu na pobreží vládne ozajstný raj. Posledná noc na Sardínii bola čarovne romantická, mesačná a hviezdnatá.

14. deň S. Lucia (I) – Olbia (I) 62 km

Posedný deň pred odchodom na pevninu využívame na kúpanie, slnenie a zbieranie mušlí. Na rozdiel od severného pobrežia kde boli mušle tmavo hnedé, melírované tu sú úplne biele. More ako by vedelo, že už odchádzame začína sa búriť a my šantíme vo vlnách.

Z tábora odchádzame skôr , ako sme si naplánovali, už okolo devätnástej, čo sa nám neskôr potvrdzuje ako správne. Nalodzujeme sa o 20:00 a to je loď už vcelku plná, napriek jej odchodu až o dve hodiny. Chytáme si strategické miesto vedľa baru, lebo hore na vrchnej palube je fest chladno. Trajekt vyráža načas a hodinu po jeho odchode zatvárajú bar. Ukladáme sa na spánok na pohodlných sedadlách potiahnutých kožou. Čaká nás celá noc plavby a v Livorne by sme mali byť o 6:00 ráno.

15. deň Livorno (I) – Bologna (I) – Benátky (I) – Bibione (I) 449 km

Do Livorna vchádzame načas. Napriek tomu pokiaľ sa nám darí vylodiť a natankovať hodiny ukazujú ôsmu hodinu. Opúšťame slnkom zaliate Livorno a smerujeme na Bolognu. Už po 30 kilometroch zastavujeme. Je totiž hustá hmla a teplota klesá na 16°C. Na parkovisku za obdivných pohľadov nemeckých dôchodcov sa obliekame do Regenkombi. Niektorí sa aj pristavili a zaspomínali si na časy, keď sami jazdili. Odchádzame v pevnej viere, že sa naplní predpoveď počasia a ešte dnes vydrží počasie bez dažďa.

Po ďalších asi sto kilometroch vychádzame z jedného z 27 horských tunelov na dnešnej trase a akoby zázrakom nás zalieva slnko. Pod regenmi je už sauna a tak zastavujeme, vyzliekame sa a dávame si v miestnom bufete chlebíčky so šunkou a croasanty za 7,50 €.

Pokračujeme po diaľnici na Bolognu, Padovu a ďalej okolo Benátok smer Bibione. Premávka primeraná, žiadne veľké zdržanie na obzore. Pri odbočke z diaľnice nás síce zakrývajú čierne mraky, ale po príchode do Bibione je príjemne pod mrakom. Žiaľ musíme počkať, lebo je 14:00 a tu je obedná siesta. Opäť otvárajú o 15:30 a tak si čakanie skracujeme popíjaním piva a spomínaním na zážitky. Inak pivo tu vyvažujú zlatom. Pol litra stojí 4€.

Ubytovávame sa v maringotke vybavenej masážnou sprchou, klimatizáciou, vlastným bicyklom, kolesá to má asi len preto, aby nemuseli platiť vysoké dane..

16. deň Bibione(I) - Údine(I) - Klagenfurt (A) - Berg (A) - Trnava (SK) 701 km

Ráno som si privstal a išiel som nafotiť svitanie nad rozbúreným morom zahaleným hmlou. Je vidno, že sezóna už končí. V tábore je vekový priemer okolo sedemdesiat rokov, na kúpanie to tiež už moc nevyzerá.

A tak dojedáme posledné zásoby, cestoviny s bryndzou a kávu, platíme za ubytko 18 € za osobu a lúčime sa s vrátnikom, ktorý nás nazval Banditos, lebo po dvoch týždňoch sme už riadne zarastení.

Opakuje sa včerajší scénar. Po 30 km zastavujeme a preventívne sa dávame do regenkombi. Čierne mraky nad nami neveštia nič dobrého. Sprva sa nám zdá, že prezliekanie bolo zbytočné no po ďalších 70 km začínajú padať prvé kvapky dažďa. Sme pri Udine a dážď prechádza v lejak. Jedinou záchranou sú tunely a tých je tu požehnane, za túto trasu ich bolo 41. Na hraniciach opäť kupujeme dialničnú známku za 4,30 €. V topánkach už máme oceány vody, no regenkombi držia inak sucho.

Teplota, ktorá ešte v Bibione pri odchode bola 24°C sa pri Udine zmenila na 16°C a medzi horami na 12°C. Za Klagenfurtom aspoň na chvíľu prestáva pršať. Aby sme zahnali pocit chladu zastavujeme sa na kávu a niečo pod zub. Dani chytá zimnica tak ju dotankovávam slivovicou. Reno ide ďalej bez rukavíc, aj tak ich má úplne premočené.

Pri Grazi síce neprší, ale cesta stúpa prudko do kopca. Je tu stavenisko a voľný je len jeden jazdný pruh a tak to ide ako v lete na saniach. Doslova lebo teplota tu klesá na neuveriteľných 8°C..

Schádzame z kopca, teplota stúpa na 12 až 14°C, ale 90 km pred Viedňou začína opäť pršať. Posledná zastávka na natankovanie za 1.205 €/liter. Kecáme s kamošom z Wakirie klubu z Viedne. No len chvíľu, lebo už sa začína stmievať a domov ešte ďaleko.

O 18:00 prichádzame do Viedne a za 20 minút hu aj opúšťame. Na hraniciach bola pohoda, len pasy vytiahnuť cez regenkombi bol trochu problém. Na colníkovu otázku, či vezieme korenie odpovedáme krivým úsmevom. Lúčime sa s Renom, ktorý mieri domov na Záhorie a prechádzame večernou Bratislavou.

Netušíme, že to najhoršie nás ešte čaká. Za Blavou sa ku dažďu a zime pripája silný nárazový bočný vietor a hlavne slovenský šoféri. Nehnevajte sa na mňa, nebojím sa jazdiť po celej Európe, ale tu na Slovensku mám ozaj strach. A ako neskôr uznáte oprávnene.

Schádzame z diaľnice, domov máme už len štyri križovatky a necelé tri kilometre. Vchádzame do križovatky asi 30 km/hod, keď sa zrazu z vedľajšej cesty vyvalí Fábia s tmavými sklami asi tak 60 km/hod.. Uhýbam na krajnicu a našťastie sa mi darí na tom humuse udržať mašinku v priamom smere. Fábia bez brzdenia pokračuje ďalej len blikne smerovkami. A tak posledné metre našej cesty musím vypípať inak by sa tieto riadky nedali publikovať. Po 4.000 kilometroch skončiť pod kolesami auta pár metrov od domu, to by nebol dobrý koniec. Zatiaľ stál strážny anjel pri nás, dúfam, že to vydrží aj do budúcna.

Všetky trampoty unikajú do úzadia keď vstúpime do domu, vyzujeme si tie akvárijné topánky plné vody a povieme si, že to ozaj stálo zato a v hlave už plánujeme budúcoročnú dovolenku ako inak na motorkách.

Venované všetkým, ktorým učaroval život na dvoch kolesách a sloboda myslenia.

Celkové resumé:

1. Dĺžka trasy: 4196 km
2. Čas : 16 dní
3. Najnižší bod : Stredozemné more 0 m.n.m.
4. Najvyšší bod : Korzika 1 450 m.n.m.
5. Počet tunelov : cca 160 ks
6. Ekonomika :

8,50 € až 14,00 € / Stanovanie za osobu a noc

11,00 € až 31,00 € / Bungalov za osobu a noc

15,80 € Priemerný poplatok za ubytovanie za osobu a noc

4,30 € x 2 / Diaľničné poplatky v Rakúsku

31,80 € x 2 / Diaľničné poplatky v Taliansku od hraníc po Pisu

60,00 € / 87,00 € Trajekt Livorno ( I )– Bastia ( Korsika)

1 osoba + moto /2 osoby + moto

26,00 € / 37,50 € Trajekt Bonifacio (Kor.) – Santa Teresa ( Sardinia)

1 osoba + moto /2 osoby + moto

78,00 € / 93,00 € Trajekt Olbia (Sardinia) – Livorno ( I )

1 osoba + moto /2 osoby + moto

1,205 - 1,490 € / l / 95 oktan benzín(najlacnejší v Rakúsku, najdrahší Korzika)