Deň 1 21.7.2022 - 420km
Košice - Bratislava

Predstava vs Realita.

Ráno vstať, lahodné raňajky pri teleráne, vybaviť manželské "povinnosti", poukladať veci na draka ???? a môže sa vyraziť okolo 10tej. Nahodiť kľudne tempo a na pohodičku dôjsť do Bratislavy.

Realita:

Ráno nestihnem ani prd a utekám do práce. Okolo obeda je konečne všetko zameškané hotovo, cestou domov pre batožinu sa objaví na Vespe záhadný zvuk ... rýchla návšteva servisu a konzultácia. Domov prichádzam okolo 14tej, rýchlo dobaľujem veci a než sa nalodím sú 3.

Ay caramba !

Už tuším, že v Bratislave nestíham hot-dog v ikea. Kto si pamätá kultový film South Park a peklo ja zemi, tak toto je práve ono. Našťastie nemám teplomer (sladká nevedomosť), ale páli pekelne, aj napriek rozhodnutiu ustúpiť bezpečnosti som v kraťasoch mokrý za pár minút. Vodu z chladničky exujem asi na každej tretej benzínke.

Teda pijem,tankujem,odšťavujem celý zvysok cesty bez iných zastávok až po Nové Zámky, kde na mňa čaká bratranec s rodinkou. Hodujeme do neskorej tmy a zvyšok cesty sa musím spoľahnúť na konštruktérov Vespa a laser čo robí CT všetkému naproti. Klamem ????, ale iné než sa totálne sústrediť na každú dierku na ceste neostáva. 23:30 šťastne pristávam v Bratislave a idem sušiť veci, k ďalším členom rodiny kde má láskavo prichýlili. Posledná luxusná posteľ + sprcha, a za sebou mám kvalitný tréning na 40tky.

Ráno ma čaká skorý budíček, ideálne plánujem vyraziť čo najskôr než slnko nezačne dávať 40°C

* záhadný zvuk som vyriešil nakoniec jednoducho. Vierou ..... Vierou duševnou, že je všetko v poriadku.

---

Deň 2 22.7.2022 - 537km
Bratislava - Liezen - Zell am see - Junsberg

Bratislavu opúšťam o 7mej ráno, pohoda lahoda. Ten pocit výletu keď míňam hraničnú tabuľu je konečne tu. Srdcový kolaps mi zabezpečila hliadka polizei, lebo jediné čo človeku napadne, keď vidí v zrkadle ako sa policajti otočia z protismeru a zapnú majáky. Pfuuuuh,moje opálenie v sekunde vybledlo a kontrolujem rýchlo svetlo, myšlienky ťažko pracujú že se si kontrolujem ešte aj obočie. Žeby výfuk? Čítal som mnoho báji o kontrolách hlučnosti,no hlavou beží už kadejaká somarina. Keď sú v tesnej blízkosti za mnou,dávam smerovku na krajnicu,pribrzdujem ... obiehajú ma a - nič.Svištia to ďalej,voľajaký signorko ich nezaujíma a ranný stress test vybavený

Dobré skutky

Na čerpačke v Alland je jediný funkčný stojan na benzín (samoobslužný) keď sa po chvíľke čakania uvoľňuje, pani predomnou v rýchlosti nezavrela viečko nádrže, tak som priskočil k autu a nádrž zavrel. Stihla ešte poďakovať z okna vodiča, dal som jej palec hore a šiel potlačiť skúter k stojanu (v podstate som to považoval za samozrejmosť)

K stojanu sa oproti mne tlačí Vitara a pani mrochtová voľačo rozpráva,ukazujem že nerozumiem. Neprestáva šprechovat a pýtam sa anglicky čo sa deje. Na to mi bábrle vysvetľuje lámanou angličtinou,že ona tu už čakala. Vravím určite teda nie, stojím tu už dobrých 15 minút a videl som ako ste prišli na vedľajší pokazený stojan-obišli benzínku!a zaradili z druhej strany. Vespu teda tlačím pár krokov späť, aby si mohla "bábrle" natankovať. Slepá, hluchá pýta sa ma kde som stál, no tu celú dobu kde stojím aj teraz. "Ja som v práci a ty na dovolenke" , to už som vrel jak kuchta a píšem kamošom nemčinárom ako sa povie Rakúsky stará kur..... teda horizontálna pracovníčka. Ide o princíp - miesto ospravedlnenia, poďakovania keď som ju aj tak pustil,si dovolí takú poznámku. Dmonštratívne som na ňu celú dobu zazeral, nehovoriac o tom že mne treba 5 litrov, jej tak 10x toľko. Nakoniec som jej na odchode trochu dosť škodoradostne poprial pekný deň v práci heh, nebudem sa ja rozčuľovať, veď ona musí dnes robit.

Dnes sa mi šlo tak skvele, že som prehodnotil pôvodný kemp vo Werfene a potiahol to o 150km naviac, teda na zajtrajšie body záujmu bude viac času. Rakúsko je proste bomba, krásne cesty k tomu alpy na pozadí. Takmer každý kilometer je úplne dokonalý a znova vyťahujem stoličku a rozkladám ju bárz kde. Slunco na mňa nevyzraje, kolo obeda na svoju zamatovú pokožku inštalujem krémo SPF30, na nos si už dávam pozor a inštalujem pre istotu aj šatku. Fotiek s červenou bambuľkou mám už dosť z minulého roka. Bookujem nakoniec penzión s raňajkami v Junsbergu, s cenou len o 8€ viac ako kemp, čo mi nie len ušetrí čas, ale podvečernú búrku s krúpami si užívam pekne na postieľke v penzióne.

Heh to Rakúsko "to jsou panoramata"

---

Deň 3 23.7.2022 - 522km
Junsberg - Innsbruck - Reschen am See - St. Moritz - Corte / Lago di Como

Ráno na raňajkách u Junsera* preberáme s majiteľom počasie. Vysvetľujem, že dážď je nič moc ale môže aj snežiť. To som ešte nevedel že som veľmi blízko pravdy.

Teda obliekam vrch nepremoku, je čerstvo po daždi a jemne kropí. Mám túto po-dažďovú atmosféru rád a v Alpách je to neuveriteľný pocit. Všetko mi príde také čerstvé, zelená tráva sa snáď verne nedá ani odfotiť. Okolo 10tej som s prehľadom v Innsbrucku a dávam si prechádzku mestom keďže som si včera čas nadrobil (nebol pôvodne plánovaný) Neuveriteľnée krásne historické centrum mesta, a samotné mesto som si taktiež predstavoval menšie. Tesne za sa pristavujem na parkovisku predajcu Ford, pretože už od cesty ma ako vyznávača klasiky uchváti legenda ???? GT350. Tirol je úžasný a kvalitné hlavné cesty striedajú také tie menej frekventované klukate horské prechody a ja zistujem že ak je pravda a Factory Moto Guzzi múzeum zatvára o 18tej, budem to mať tesné... Gugla ukazuje príchod 17:05 a to sa zastavujem na Lago di Resia a fotím legendu. Vstup do švajčiarska bol trochu rozpačitý, ale pochopil som že je tu ozajstná hranica aj keď na mňa len mávli strážnici rukou.

Švajčiarsko ma nenávidí.....

Len niekoľko kilometrov za hrnaicou začne liať, doslova liať čo vlastne trvá až do St. Moritz. Keďže ma cestou pekne vymlátili aj krúpy, do open helmy je to kvalitná masáž. Príchod mi altualizuje mapa na 17:30. Vravím si signorko, to dáš... akurát to presne stihneš, len prestaň zastavovať v každej rici a fotiť. To som ešte netušil, že Malojapass* je tak úžasne miesto, no keď lapíte autobusy je koniec. Autobus točí zákrutu, všetci stoja a vytvárajú koridor aby sa vedel vytočiť. Cesta vedie dolu do doliny pomedzi neskutočné obrie hory a v tom scifi, úplne medzi vrcholmi, možno výškový kilometr nadomnou vidím priehradu Diga dell'Albigna. V Chiavenna ma už míňajú naproti motorkári v kraťasoch a ja sa v neprmoku už kvalitne parím, pár kilometrov ale tu dole je aspon 30°C. Kúsok na to ďalej zastavujem a rozhodujem sa s ťažkým srdcom upustiť od Moto Guzzi, na hodinkách asi 15:50 a gps mi ukazuje príchod na 17:55. Aj keby som zhodil záťaž, nadbehnem si tak maximálne pri dobrej konštalacií 5-10 minút, možno. Vydychujem alz rýchleho tempa, nahadzujem na seba letné veci, vyzliekam sa pri Vespe do treniek a obliekam letné veci. Všetko mokré suším ako sa len dá za jazdy. Veľmi ma mrzelo celú tú krásu od Malojapassu len preletieť, preto sa vraciam naspäť asi 40km až pod neho - tentokrát kľudným tempom, fotím a motám sa aj po dedinkách uličkami ????

Keďže som pendloval hranice CH vs IT hore dole, pri druhom návrate som si nevypol dáta. (uvedomil som si to až neskôr, ale neviem či som to stihol ešte pred výmenou siete)

Som teda zvedavý čo príde, dúfam že nebudem musieť na to vziať hypotéku ????

Do kempu Piona Colico prichádzam už k súmraku, stan mám bleskovo za 15 minút rozložený a utekám hodiť placáka do "kóma"

Inak, traktoristi sa naozaj tvárili ako na výlete ???? to bude nejaký bláznivý nápad asi cestovať traktorom.

---

Deň 4 24.7.2022 - 502km
Lago di Como - Novara - Turín - Susa - Lac du Serre Poncon

Ráno som vstal na parádu podľa plánu, pripravený už pred 8mou vyraziť. Pred odchodom som mal návštevu, zastavil sa teraz už kamarát Pipacs žijúci v ????????, popriať mi šťastnú cestu a spoločné raňajky, škoda že sa nám nepodarilo spojiť skôr. Ešte raz ti veľmi pekne ďakujem. Naše cesty sa rozdelil a ja som smeroval na hrad Castello di Vezio.Na parkovisku som sa vytešoval, aký krásny fofer pásik mám vzadu,lebo tie alpské priesmyky mi dali zabrať a je naozaj široký, povedal by som takmer na limit,to som ešte nevedel čo príde. Bol som úplne prvý kukač hradu, keďže otvarali až o 10:00 (vstupné je 5€). Vedel som že to bude ťažký deň, čakalo ma niečo cez 500km a gugla ukazovala 9:30 času do cieľa. Na Vespe je to tak koeficient 1.1-1.3 podľa tempa, terénu a zastávok. Ďalší stop je legendárne Mandello del Lario (výroba legendy Moto Guzzi) takže fotka nesmela chýbať. Cesta smerovala okolo Milána, ale plánoval som to bez zastávok (to by som sa zdržal totálne, teda do Milana a Turína musím(e) inokedy)

Práca ako práca....

Milióny malých aj väčších kruháčov na predmestí tejto metropoly. Pri jednom z nich sedela slečna na stoličke vedľa auta, tak si vravím chudák sa jej pokazilo. Aj som na chvíľu váhal, či sa nepristavim (lebo ak je očividná situácia hodná ponúknutia pomoci, rád sa vždy prístavím) No o jeden kruháč ďalej boli v podobnej situácii ďalšie dve a to mi už prišlo podozrivé, no posed jednej z nich ma vyviedol z omylu. Sedí na pol zadku a druhá polka smerom na cestu (ak to bol vôbec spodný diel plaviek) Tak okej, ešte že som sa nezastavil u tej prvej, lebo pomoc by som možno nakoniec potreboval ja. Tak som premýšľal, že vlastne tie stoličky sú niečo ako office do ktorého prídu normálne autom.

Od Milána ma čakalo nekonečno ktoré trochu poznám, dlhé dlhočizné cesty a nič okolo. Niekedy pusté bývalé hospodárstva, niektoré ešte funkčné. Takmer všade okolo len ryžové polia a kukurica. Toto mi dalo zabrať, praženica,volské oko,smažáčik,hranolky .... proste všetko vyprážané, to som presne bol.

Tento presun mi prišiel ako nekonečno, trval cca 5hodin, spásou prišiel Turín a následná zmena prostredia pred Alpami. Tak ako vždy boli úchvatné a cestaou naproti mi prešli, nebojím sa povedať stovky, možno aj k tisícke motorkárov. Je nedeľa a míňam kolóny áut s IT ŠPZ v protismere. Zdravím sa už len motorkárom ktorý maju bagle alebo kufre, tí väčšinou odzdravili. Tesne pred hranicami míňam veľkolepú pevnosť Forte di Exilles. Niečo som o tom čítal a tieto miesta sú plné vojenských pamiatok, vrátane starých vojenských ciest a priesmykov (bez asfaltu) a preto sú vyhľadávané offroad milovníkmi. (napr. Colle Sommellier, Colle delle Finestre,Col de Tende,Col du Parpalion...)

Klovs

Konečne hraničná tabuľa a pózujem Vespího na fotku. Niekoľko km ďalej, v Montgenevre je policajná búdka, na stoličke sedí pani a každý kľučkuje pomedzi rozložené kuželky. Ako ma zbadala vyskočila jak klokan, a začala niečo na mňa rečou ktorej totálne nerozumiem (Francúzsky) ale ani kontext sa nedá veľmi odvodiť. Vravím jej "magyarol", maďarsky neviem ani prd, ale prišlo mi to vtipné. "english" yes mesié, tak konečne niečo, vraví "klovs". Čo kurna aký klovs? Z kontextu som pochopil že myslí "gloves" teda rukavice. Ach maríjo, vravím (anglicky) že v taške lebo mi bolo celý deň pekelne horúco až tu v Alpách je lepšie. Tá začala, nie milo ale fest prísne že to je na pokutu,a keď niekam idem mám si naštudovať pravidlá. Nefungoval ani môj šarm,pot na čele a ani poctivo vybudované feromony po celodenej makačke na slnku. Našťastie, to dopadlo dobre a pre istotu mi ich ochytala či majú chrániče. takže motorkári, bacha na to vo Francúzsku su klovs na rukách povinné. Pádim čo to dá čo najďalej do kempu, ale po 22 ma sotva niekto v kempe vybaví,tak mi ostal penzión pri jazere za 37€ (najlacnejšie čo sa dalo)

Odpadája

Dôvod prečo trochu meškám je jednoduchý, niekedy okolo 23 som normálne zaspal pri písaní textu s mobilom v ruke. Predsa od 9 do 22 jazdiť, len s prestávkami na vodu je masaker a až teraz si uvedomujem že som cestou všetko vypité len vypotil.

Zistil som: krém s faktorom SPF30 je funkčný len určitú dobu, niekde okolo 16tej keď ma začali páliť ruky, som si uvedomil že tá vrstva z 8:00 už nebude funkčná.

---

Deň 5 25.7.2022 - 265km
Lac du Serre Poncon - Séderon - Sault - Avignon - Arles

Keďže som odpadol ako odpadol, zobudil som sa prirodzenou cestou .... žiaden budík, normálne sám od seba. Pozriem na telefón ... tma. Hneď čo som ho v nabíjačke prebral k životu ukázal 8:30. Oh! Merde! .. tak som začal okamžite hobliť a baliť, za pár minút pobaleno. K vespe sa pristavil pán z partie sediacej v bistre, evidentne Francúz, sympaťák a pýtal sa niečo. Nemám šajn o čom hovoril, ale domyslel som si, že sa zaujíma o moju cestu. Tak som mu ukázal mapku, jeho citoslovce boli: "oooooo", "uuuuuuiiii". Poprial mi šťastnú cestu "bonvuajáž" a cestou k stolu kde sedela jeho partia nabuchaných bmw-čkárov im už vysvetľoval čo zistil. Dnes ma čakalo provensálsko, na ktoré som sa veľmi tešil. Krásne kvalitné cesty, od širokých až po kľukaté a úzke hadíky široké sotva na jedno auto. Konečne to prišlo, jemný závan levanduľových polí. V jeden moment, aj keď som ako motorkár drsňák, dokázal som sa rozľútostiť. Prišla na mňa emočná vlna šťastia. Uvedomil som si situáciu - moja dovolenka vlastne práve začala. Celý presun až do týchto miest som plánoval s čo najrýchlejším presunom. Cieľom bolo čo najviac km potiahnúť za deň a bola to fest makačka. Ten pocit eufórie sa ťažko popisuje textom, keď na námestí v malej malebnej dedinke Séderon som si v potravinách kúpil niečo pod zub a vychutnal si to priamo na mini námestí s kruhovým objazdom :D Áno, je to tá "bodka" namaľovaná na zemi pred kostolom. Ten pokoj a kľud niekde uprostred ničoho, v obchode pár dôchodcov. Celé to pôsobilo ukľudňujúcim dojmom na dušu.

Avignon

Turistická mega destinácia, najprv som sa dostal cez rampu hradieb starého centra, a keď vpúštačka zbadala že sa fotím, veľmi ochotne sa ponúkla sama od seba a spravila mi fotku. V centre sa dialo niečo výnimočné, všade viseli reklamné plagáty na divadelné predstavenia, skupinky ľudí pochodovali mestom a lákali ľudí do ich divadla, reštaurácií, kaviarní .... proste divadlo bolo všade. Totálne teplotné peklo ma prinútilo obliecť predposledné suché čerstvé tričko. Centrum mesta je prekrásne a rušné, spravil som niekoľko fotiek a na moje prekvapenie, aj keď boli všade divné tabule, motorkári a autá smeli aj do niektorých uličiek. Vzal som si do hlavy, že si spravím fotku priamo pred Palais des Papes. Vynechal som všetky vstupy, aj keď ma veľmi berie história. Mal som v hlave už ďalší bod a to kúpanie pri Pont du Grad.

9€

Na moje prekvapenie je to seriózna turistická destinácia. Myslel som si, že to pichnem niekde na lúke, pešo prejdem a kúpem sa. Prd, mega parkovisko, autobusy a jednotné parkovné 9€. Taký trt, prešiel som pomedzi rampy na pakrovisko vyčlenené pre busy a o niekoľko minút dorazil párik francúzov, čo ma zbadal. Pár minút na to dobehol strážnik a začali niečo riešiť, evidentne ma spomenuli páč začul som niečo "Slovaq". Pani (z páru) s ktorou sme komunikovali anglicky mi vraví, že tu nemôžme ostať, ale výhodou je, že tých 9€ parkovné mi platí celoročne. Tak sme sa pobavili a spoločne to preparkovali mimo areál a bol pokoj. Je pravda, že je v areáli parkoviska vybudované bezplatné mini kino a múzeum. Krásne čistá rieka bola presne to lahodné, čo som potreboval. Veci som nechal na brehu na dohľad a strávil vo vode asi hodinu. Úplne schladenie a pokoj celému telu. Most určite odporúčam navštíviť, je to perfektná pamiatka a naozaj si berte aj plavky.

Inak, na mieste kde som vošiel pomedzi rampy, pri mojom odchode už bola improvizovana zákazová značka ????

Houston, we have a ........

Pri prezliekaní mokrého do suchého a prebaľovaní vecí som si tak obzrel vespu, či je všetko ok. No nebolo. Zadná guma úplne na blato. Stred behúňa úplne bez dezénu, pravdepodobne prehustená pneumatika a 1000km po 2 dňoch pekelného tepla. Teoreticky by to bolo ešte pojazdné, no v daždi a pri náhodnej kontrole "žandárov" by to bol prúser. O 17 som sa nedovolal do servisu v Nimesi ani Arles. Vnútorne som sa rozhodol situáciu riešiť hneď ráno, pokiaľ by som gumu nezohnal, skúsil bych to až v Barcelone.

Thirtín

Volám do vytipovaného kempu v Arles: "oui one person, one tent thirtín juros". Potešil som sa, lebo kemp ma bazén (cena mi prišla okej, napríklad za tieto peniaze som zohnal kemp kúsok od St. Tropez, alebo Lago di como).

Mastím teda do Arles, na recepcií sa vybavujem a pani pýta 30.69€. Spätne premýšľam a nie som si istý, či sme sa pochopili správne a bolo to za jednu, alebo 2 noci.

Zaujímam sa o otváracie hodiny bazénu, dostávam info 19:00. Cítil som, že nemám veľa času. Je okolo 18:30, a tak som vyletel behom, pohádzal veci na fleku len aby som sa prezliekol a davaj ho placáka. O 19:10 nás slušne vyprevadili a pri stavaní stanu sa mi začalo zdať, že ma obletujú komáre. V takom teple ? Noooo, lenže nezdalo a presne v tomto momente som napočítal asi 38 štípancov, takže žiadne posedávanie na stoličke pred stanom sa večer konať nebude. Zbehol som ešte do centra na západ slnka a nočný život. Len tak sa prechádzať uličkami, ale tie malé pijavice boli aj tam. Eh!

Za deň som vypil xxx litrov vody v kombinácii 1 sladká + 1 čistá, ozaj je to masaker. Cestou naspäť do kempu, keď sa zatiahla konečne obloha mrakom a mal som pocit že prestalo piecť, na reklamnom pútači z lekárne prebehla info 35°C

Takže, napísať zameškané a ráno sa ide naháňať gumka.

---

Deň 6 26.7.2022 - 195km
Arles - Saintes Marie sde pa Mer - Nimes - Arles

Zalamovanie rukami je vizuálne veľmi efektné, ale situáciu nevyrieši. Je čas byť mužom činu, ale až hneď po tom čo som ručne vypral tričká a zavesil na improvizovanej šnúre spojenej z gumicukou ktoré držia batožinu.

Cez gugel som mal vytipovaného predajcu motoriek a skútrov, zrejme jediného v meste (tria Honda, Piaggio,Yamaha) no na Francúzky spôsob až od 9:30. Napočítal som 4 osoby, z toho len jedna vyzerala ako mechanik. Ujal sa ma ten menej anglicky hovoriaci pán, ktorému som ukázal kde je môj problém. Doniesol na moje šťastie krásnu novú Pirelku a hlavou mi bežali dve veci: yeah, problém vyriešený a kto to zaplatí bal som sa že cena pneumatiky prevýši cenu Vespiho.

Po dobrej chvíli hľadania v systéme, na mňa otočil monitor baf: 40€ bola potešujúca správa. Paráda, z omylu ma vyviedol hneď pretože mechanik nemá čas. Okej, nemusí to byť hneď môže aj v priebehu dňa. Mechanik nemá čas a je vyťažený. Toľko som pochopil z jeho reakcie a poslal ma o 3 ulice ďalej do Midas-u, že tam mi ju prezujú.

V Midase (vyslovene prezúvači gúm), bol problém nájsť niekoho anglicky nie že hovoriaceho, ale rozumiaceho z asi 6 ľudí čo som postrehol. Ukazujem mu môj racing slick, a pánko: oui eéé ejt dejs order. Gumu ja mám mladý muž, treba mi len čejndž. No no no, a z posunkovej reči som porozumel že mi prezujú len gumu u nich zakúpenú a príde o 8 dní. Pohode počkám aj 15 dní než príde, začal som mať z Francúzov zvláštny pocit k anglicky hovoriacim ľuďom a ich ochotou pomôcť. Vrátil som sa do piagiho, tentokrát sa ma ujal ten anglicky hovoriaci ktorému som vysvetlil o čo ide, zdvihol telefón niekam zavolal a oznámil že kamarát v Lee Roy Moto mi ju prezuje ihneď a nech pozdravujem od Oliviého (či ako to meno povedal)

Týpek Harleyák v Lee Roy hneď vybehol von, na moje šťastie vedek dobre angličtinu a Vespiho poriešil. Ešte pred výmenou sa opýtal 40€ oukej ? .... tak som smutne pokrčil ramená že oukej. Myslím že je to cena len o niečo málo vyššia ako pýtajú u nás za prezutie kolesa. Pri platbe mu vravím musím kartou, lebo mám len 30€. Než to ťukal do pokladne, pýtal sa koľko? Hovorím 30€ a vylovil som ešte 4€ v minciach. Oukej máj frend, a boli sme oukej obaja.

Bolo už po 11tej tak som si do kempu šiel hodiť placáka a nasmeroval to do prírodnej rezervácie Camaruge. Plameniaky, miestnú odrodu býkov aj koní na jednom mieste. Zlákala ma reklama na ornitopark, spätne vyhodnocujem 7.5€ za fotku plameniaka z blízka a hodinu na slnku ako raj pre milovníka vtákov, ale nie úplne top atrakciu pre mňa. Áno, sú to Plameniaky - Flamengo ..... moja signorina totiž vždy povie ako prvé slovo Pelikán.

Na vstupe som sa slečny pýtal kde môžem najlepšie fotit tie ich kone, "no frí horsis". Nasmerovala ma k rančom, ktorých je tu všade neúrekom. Jazdy na koňoch, tradične predstavenia s ubytovaním. Nič v zlom, ale žiadne bujaré cválanie stáda som nikde nevidel. Stáli tam ako somárik hľadiace do nikam. Proste len tak stáli a kukali, a to nehovorím o ohradkách, ale obrovských výbehoch. Celá oblasť mi prišla skor ako malé Španielsko, býky, kone a všetky domčeky v mestečku alebo mimo na rančoch (aj architektúra) úplne biele.

Pri mori som cvakol prvú tohto výletnú fotku mora a nasmeroval to do Aigues Mortes. Môžem povedať a to doslova, až mi spadla sánka šéfe. Takmer dokonale zachované hradby mesa, ktoré z 3 vonkajších strán niesú v zástavbe. Naozaj unikát, môžu sa tu rovno natáčať historické filmy, čo verím že aj. Vnútri hradieb som si dal spanilú jazdu, všetky domky obývané a krásne udržiavané.

V Nimesi fotím historické budovy a taktiež koloseum, myslím že krajšie je to naše v Arles. Dávam si spanilú jazdu mestom a zdržím sa tak, aby som stihol bazén do 19tej. Celých 10 minút kúpania, ale pomohlo aj to. Údajne podľa netu 35-36°C aj keď mi to prišlo na slnku ako 40. Dnes som vymenil len 3 tričká.

Boj s lietajúcimi pijavicami som rovno vzdal, či v kempe alebo centre mesta a volím McDonald's. Klíma bez komárov je úplná lahoda,kvasím tu na wifi než ma o 22:30 vyhodia. V noci sa slušne rozfúkalo, jediná starosť bola o Vespu nech ju nevyvráti, ale obavy boli zbytočné.

* až teraz mi to celé docvaklo, prečo je tu toľko komárov. Celé to Camargue sú močiare a práve ma totiž obehol týpek na motorke z moto klubu Mosquitos Camargue. To bude ono.

---

Deň 7 27.7.2022 - 325km
Arles - Abbaye de Valmagne - Carcassonne - Ussat

Keďže ma neprefúklo na susednú parcelu v kempe, ráno na 8:00 som bol vzorne prípravný vyraziť. Prvý stop boli raňajky u pekárnika, kde som chvíľu pozoroval zvyklosti. Celé to bolo také iné ako poznáme u nás doma. Prišla partia chlapov v montérkach,posadali si, napchávali sa buchtami - do toho k nim prisadli ďalší dvaja, zdravili sa okoloidúcim a mal som pocit že sa s každým poznajú. Vystriedalo sa za tú hodinku okolo mňa niekoľko rôznych ľudí, aj čudákov. Na chvíľu som s croissantom zapadol ako čudák aj ja.

V Arles ešte navštevujem jednu pamiatku, jedná sa o objekt ktorý zvečnil istý umelec ktorý sa sebapoškodil. Poznáte jeho meno ?

Na pláne bol veľký stop v Carcassonne, pomenovaný podľa ten známej doskovej hry Asi to bolo ale naopak.

Príroda sa vzdialenosťou od pobrežia mení a zelenie. Suché kamenisté polička sa menia na vinice a obrovské polia ako z rozprávky, cesty stále perfektné udržiavané.

Cestou ma vcuclo do kláštora Abbey de Valmagne. Tu som vstupné neplatil a môžem povedať že to bol zážitok. Zaujímavostou je, že historicky prestal plniť funkciu kláštora a slúžil na zrenie vína v obrovských sudoch. Vína je možné na mieste aj degustovať a zakúpiť čo turisti využívali. Mrzí ma že žiadne neberiem, ale cestu by v tej smaženici neprežilo.

Puichéric

Tesne pred Carcassonne, na pohľad malebná dedinka ktorou som prechádzal ma zlákala na fotku z blízka. Veža ktorú bolo vidno už z diaľky patrila malému hradu v censte dediny. Napisu Café som sa tak potešil a zlákal tak, že som o pár minút sedel na malinkom námestí hradu s nápojmi a omeletou. Hrad slúži ako malý skromný hotel, ktorý si postupne zveľaďuje manželský pár z Rakuska.

Carcassonne

Hlavný bod dnešného programu mi odpálil dekel. Celé hradby sú zachovalé a čiastočne renovované, vnútri samotných hradieb je malé mestečko. Remeselníci, trhovníci dokonca aj exkluzívny hotel, ale všetko tak zladené že sa ocitnete takmer v stredoveku. Áno, je to jedna z top turistických atrakcií a porcia zmrzliny stojí okolo 5€. Platená je len časť samotného hlavného hradu a hradieb. Vstupné je 9.5€, ale myslím že je to vzhľadom k hodnote atrakcie primerané. Priamo v mestečku je možné sa pohybovať voľné bez vstupného. Efektne a dobovo pôsobil kostol v mestečku (voľné prístupný) kde v intervaloch na orgáne "stredoveký DJ" púšťal dobové melódie a znova opakujem, na chvíľu ako v stredoveku. Prechádzkou sa mi motalo okolo neskutočne veľa detí v helmách s mečmi v ruke, ich to pochytilo a predajci suvenírov majú žne Ale tak to má byť. Fotky tohto úžasného miesta napovedia viac než text. Všetko mám zachytené a zdržal som sa tak 2.5 hodiny, ale dokázal by som určite aj viac. Ponúknuť má čo aj blizke okolie,park a novsia časť mesta.

Z hradieb bolo taktiež počuť predstavenie rytierov spoza hradu, ale hneď som pochopil že to nieje v cene vstupného. Totižto všetky výrezy v hradbách boli z tohto dôvodu zabednené. Ešte že mi stačí na pár fotiek aj úzka strielna hradu.

Príroda sa rapídne zmenila a ocitám sa už priamo v horách, ochladilo sa hádam aj o 15°C

Nocľah som mal tentokrát zabezpečený pod Pyrenejami u známych, za čo im veľmi pekne ďakujem. Do partie mi pribudol nový kamoš Jimmy, malý rozkošný 50kg psík. Sedíme do noci a kecáme, som prvá návšteva z domoviny.

Ráno som odhodlaný zdolať aj Pyreneje a potom Vamos a la Playa ! ????

---

Deň 8 28.7.2022 - 302km
Arles - Andorra - Montserrat - El Barcelonas

Dnes nadisiel deň B ako Barcelona, jeden z top bodov výletu.

Ráno budíček, balenie vecí a lúčenie sa s hostiteľmi. Začal som špekulovať ako sa obliecť, keďže je vysoká pravdepodobnosť že hore bude kosa. Takže rifle, triko a mikina - po ruke termo veci. Neuveriteľne krásna kľukatá stále stúpajúca cesta do hôr dávala zabrať, miestami bola rýchlosť okolo 40kmh. Čo už,bolo viac času na "Vy ste se zase kochal že jo"

Ja to mám proste nikedy tak, prejdem za zákrutu a hovorím si oh, aká pekná fotka bude tak to odstavím a cvakám. Za ďalšou, eh odtiaľ to bude ešte lepšie, a tak ďalej a ďalej a to je dôvod prečo mi napríklad 300km trvá 8-9 aj 10 hodín cesty.

Andorra

Na hraniciach bola menšia čakačka, vmiešal som sa do gangu motorkárov ale žiadna kontrola nebola, len na nás mávli rukou. Hneď na začiatku je vybudované menšie stredisko Pas de la Casa, kde je nespočetné veľa obchodov. Hlavne cigarety, alkohol, parfémy a to v takej miere že ku kartónu je napríklad pribalené tričko či fľaša Martini. Lanovky, McDonald's, hotely takže stredisko ako sa patrí. Najlacnejšie cigarety čo som videl stáli 2.6€ krabička a to je už slušná cena. Myslím ešte že lacnejšie ako pašované linglong či ako to má meno ???? Kupujem v alko shope prvé Andorské magnetky a sledujem ceny v regáloch. Myslim že na tunajšie pomery sú ceny potravín veľmi prijateľné, mám pocit že niektoré len o niečo málo drahšie ako u nás. Hlavne šunečky a syrky, ale zas je to úplne iný druh než sme zvyknutí. Míňam mega benzínku ktorá ma azda 20 stojanov a neskutočné rady, vysvetľuje to cena benzínu okolo 1.65€ a špekulujem že mi to vydrží a snáď bude po ceste do hlavného mesta Andorra ešte jedna. Obavy sa úplne rozprášili, benzínka je tu na každom rohu a ceny takmer rovnaké. Zatiaľ tankujem najlacnejšie na celom tripe práve tu, počítal som pôvodne s cenami benzínu 2.2€, ale takúto cenu som tankoval len raz vo Francúzsku. Rakúsko, Taliansko, Francúzsko a neskôr aj Španielsko s cenami aktuálne okolo 1.75-1.85 (taký priemer) Švajčiarsko je skôr okolo 2€ ak som dobre počítal.

Je možnosť použiť tunel, ale volím jazdu serpentínami a hore sa kochám. Hej, je tu ozaj chladnejšie a striedavo sa zaťahuje.

V celej Andorre vládne čulý stavebný ruch, neustále ma míňajú nákladiaky, ale neohrozujú. Vodiči sú vlastne slušní, ale to mám pocit celú cestu už od Rakúska (až na tú babu). Čo naozaj veľmi uznávam je charakter aký stavbám dávajú, pretože všetky su zladené a nie príliš výrazné a takmer vôbec to nekazí vizuál prírody. Stavby su pohodené hoc kde v skalách a premýšľam ako je tak možné niečo postaviť, keď tu vidím vrtuľník a ako správny zvedavec turista som to odstavil a chvíľu ho sledoval. Prosím, bol to vrtuľník ktorý od miešačky pri ceste prevážal na lane v obrovskej kadi betón na útes na stavbu. Mám pocit že peniaze je tu vidno na každom rohu a miesto si v svojom rebríčku radím hneď za Monako. V hlavnom meste dávam prechádzku promenádou a kupujem ďalšie magnetky Myslím že som jediný koho poznám čo bol v Andorre. Ozaj pozor na internet, keďže tu je to klasický roaming v pásme 2, takže využívam wifi pred McDonald's. Z ľudí začínam mať trochu iný pocit, taký viac otvorený ako francúzi, lebo cestou do hlavného mesta ma už 2-3x zdravili vodiči aj turisti pri ceste. Páčila sa im asi kamera umiestnená na helme , najviac kamionistovi ktorý mi z prostismeru trúbil, blikol a vystrčil ruku ja pozdrav. Na moju smolu to nemám natočené. Andorru opúšťam ako krajinu plnú turistov, a duty free shopperov čo sa nečudujem keďže len u nás stoja cigarety okolo 4€ a viac. Nekupujem kamošom žiadne (prepáč Janči), šanujem miesto radšej na iné suveníry. Andorru teda uzatváram ako krásnu krajinu, kdeže im z môjho pohladu život tak trochu závidím.

España

Hraničný prechod akoby ani neexistoval, teda žiadna kontrola len šťastne prechádzam hranicu a robím fotku s tabuľou. Konečne, na tento moment som sa tešil a ďalší bude víťazná fotka pred Sagradou. Objavuje sa búrkový mrak ktorý trocha dobieham a špekulujem nad nepremokom. Kašlem naňho, uvarím sa pretože akonáhle som zišiel z hôr sa teplota zdvihla hádam aj o 10°C

Väčšiu časť cesty teda idem po morkom, a sledujem mega mrak ktorý som nedobehol, nejak to zázrakom vyšlo. Príroda sa mení znovu zo zelene na žltú travu, žlté polia a kamenistú pôdu. Na fotky to perfektne ladí a fotím takmer každý kút, niekedy mám problém vybrať fotky ktoré sem dám aby ich nebolo nad rámec prehnane.

Next stop tesne pred Barcelonou je Kláštor Montserat kdesi v horách. Stavba je to ozaj parádna, vedie k nemu krásna kľukatá cesta. Fotka pred kláštorom je takmer povinnosť, vyhodou skútru je že naozaj vyzeráte ako miestny, je malý a veľmi obratný preto sa dá naozaj dostať myslím na viacero miest kam by som s veľkou motorkou mal problém. Hlavne je oveľa užšia než moto s kuframi. Zastavuje sa pri mne smetiarske auto a už si chystám výhovorku prečo stojím kde stojím. Španiel, akože je pravda že tak už vyzerám aj ja, len si nesmiem dať dolu tričko (som takmer ako black or white od M.J. ruky od trička,nohy kraťasov a krk detto) Rozprával mi po španielsky a ja som normálne precitol, neviem ako je to možné a takmer všetko som mu rozumel. Ak si pamätáte na scénu z filmu Vikingovia s Banderasom, v jeden moment na lodi zrazu vikingštine rozumel aj on,proste precitol. Takto nejak to bolo, vyrozumel som že je taktiež motorkár a pôvodne si myslel že som Francúz, ale keď zistil odkiaľ idem tak mi dal palec hore a zhodli sme sa na tom že idem síce poko, ale viac toho vidím. Popriali sme si pekný deň a potľapkal ma po ramene. Áno, myslím že je úplný rozdiel mentality ľudí v Španielsku, Takianskou ako vo Francúzsku či Rakúsku. Toto sa mi tam myslím nestalo (nepočítam turistov ako ja,alebo ľudí od ubytovania ale miestnych náhodných ľudí) Nie som veľmi duchovne založený, ale zaujíma ma stavba ako taká. Priamo v časti kostola je nejaká soška, ktorej sa už ľudia podľa tabuľky kôli covidu nesmeli dotýkať. No babky predomnou si tu loptu v jej ruke aj tak ošahali.

El Barcelonas

Takto znela tabuľka mesta,no dostal som sa omylom na diaľničný privádzač a tam som určite zastavovať nechcel. Snáď pri odchode, doprava je v meste niečo úplne iné. Dva pruhy sa pripoja, tri odpoja a takto rôzne sa to opakuje. Je to ozajstné megamesto a zatial jediné kolízie som si spôsobil sám nesprávnym odbočením,nakoniec sa to podarilo a slávnostne si fotím Sagradu s Vespou. Cítil som neskutočne vnútorné šťastie, vlastne celú Andorru a Španielsko. To má neuveriteľne napĺňa, objavovať nepoznané a na miesta ktoré objavujem by som dokázal stráviť hodiny, ale to bohužiaľ technický možné nieje. Nepozornosťou a nedočkavosťou som spôsobil Vespimu škrabanec, bohužiaľ na tom najviditeľnejšom mieste. V strede buclatej prdele na pravej strane mám šrám, čo už vymyslím tam nálepku, alebo to navždy ostane ako pamiatka na Barcelonu a fotku pred Sagradou. Ubytovanie sa mi podarilo rezervovať neďaleko letiska za úplne úžasných 57€ dve noci, keďže je stred sezóny a Barc je na ubytovanie naozaj drahá. Okej, sú síce spoločné sprchy, pekne udrziavane ale vlastná posteľ je niekedy na nezaplatenie. Zajtra chystám oddychový, prd oddychový turistický deň Barcelonou.

Takže za dnes nepodstatný krôčik pre ľudstvo, ale obrovský pre mňa.

Deň 9 29.7.2022 - Vespa 45km Pešo 22km
El Barcelonas

Dnes som naplno využil prednosti skútra v meste. Nič lepšie na prepravu snáď nieje, mozno ešte metro. Dajú sa samozrejme požičiat zdieľané bycikle, malé elektro autá (kolobežky som si nevšimol). Taký dovolenkový deň, prechádzky po pamiatkach, suveníry a fotenie. Je to ozajstné megamesto, centrum je preplnené turistami a zoženiete tu snáď úplne všetko na čo si len spomeniete.

Svetové značky, ale aj miestne špeciality proste všetko. Ak ste v Barcelone ako chlap,bude Vás bolieť krk a ak na výlete s partnerkou, možno aj hlava . Je to taká obrovská nákupná zóna. Ľudia ktorých vizuál určite nieje bežný, tak tu to proste bežné je. Nemohol som si nechať ujsť ani prístav kde kotvili obrovské výletné lode. (napríklad MSC Seaview ktorá prepraví 5100 osob + 1400 posádka)

Je tu toho toľko že jeden deň určite nestačí,dopravu som zatiaľ prežil a myslím že na Vespe som v tak obrovskom meste ešte nikdy nebol. Aklimatizáca na dopravu chvíľku trvá, ale je to úplne v poriadku. Napriek chaosu z môjho pohľadu vodiči rešpektujú každého účastníka dopravy a hlavne veľmi často používajú zrkadlá, lebo každú chvíľu Vás môže obehnúť auto, skúter či cyklista. Skútristi nejazdia až tak pomedzi autá ako napr. v Taliansku, dá sa to zvládnuť. Najviac mi dal asi zabrať asi kruháč na Plaça d'Espanya ktorý má tak 6 pruhov.

Dávam nástup fotiek, dnešok som si užil ako ozajstný dovolenkár.

---

Deň 10 30.7.2022 - 437 km
El Barcelonas - Tarragona - Valencia

Ráno som sľúbil niečo ešte kamošovi na poslednú chvíľu zohnať v Barcelone, no bezúspešne. Tak som ešte zapózoval s Vespou na Plaça d'Espanya.

Opúšťam ju so skvelým pocitom, je to miesto kde sa človek naozaj nenudí. Možnosti sú neskutočné od nič nerobenia na plážach, história, nákupy .... proste čokoľvek. Všimol som si už od Francúzska, ľudia tu žijú aj po zotmení. Čo poznáme z dovoleniek, tu to reálne žijú každý deň a doma mi to niekedy aj chýba. Košice sú druhé najväčšie mesto a po 22 Vám okrem McDonald's už nikde nenavaria.

Tarragona

Je pod mrakom a to dnes lahodí jazde.Cestu sem, som si nechtiac hackol trochu diaľnicou. Stacilo sa pomotat v Barcelone a v gúgloch nezaznacit trasu bez diaľnic. Než som sa spamätal už nebolo návratu. Čo som čítal, spoplatnené mytom sú len niektoré úseky, teda malo by to byť v poriadku. Snáď mi žiadna známka nechýbala. Niekto na mňa zatrúbil, a už som premýšľal aké nadávky poznám po španielsky, bola to nakoniec rodinka Talianov a dávali mi palce hore.

Tarragona je krásne mesto, ktoré ma dlhociznu hlavnú promenádu Rambla Nova, ktorá končí utesom a prekrásnym výhľadom na more a pláže. Cvakol som ešte rímske divadlo a hornsa na viadukt: The Ferreres Aqueduct

Cieľ cesty bola na dnes Valenica a popravde cesta mi prišla smutná a opustená, ale aspoň lemovaná hradmi na kopcoch. Nemyslím kvalitu, ta je na moje počudovanie veľmi dobrá. Skôr prostredie, myslím že voľakedy pred diaľnicou toto bola hlavná tepna a keď sa ruch presunul život okolo cesty ustál. Často opustené hotely, benzínky ktoré niekedy fungovali na oboch stranách cesty l, fungujú už len an jednej. Pri ceste, booi zas stoličky a nechápal som na čo. Na jednej z nich sedela deva, ale asi som sa zapozeral pri prepočítavaní na to čo vidím dlhšie a vyplazila jazyk. Tak som to uzavrel, že to bola prerastená jašterica a nič nieje na prvý pohľad také ako sa zdá.

Valencia

Vygóglil som kemp s bazénom a užil si v nom zas do záverečnej. Prišiel som totiž o 19tej a bazén sa zatváral o 20tej. Teda stan postavený, okúpaný a ide sa na nočný to život.

Ako prvé ma úplne odrovnal: Ciudad de las Artes y las Ciencias / teda Mesto umenia a vied. Niečo tak veľkolepé sa naozaj nevidí. Úplne naj boo nápad zapracovať na tú vodu okolo celého komplexu člnky a vodné bicykle.

Mesto bolo plné a obchody ešte otvorené aj v čase keď som odchádzal po 23. Rodiny s deťmi ktoré sa naháňajú na veľkom námestí Plaça de la Reina. Pamiatky teda pofotené, ráno ešte pôjdem dať koleno a pretek na Circuit Ricardo Tormo.

Život v kempe je zvláštny, sú tu rodiny ktoré tu asi žijú celoročne. Niektoré karavany tu sú upravené ako letné sídla, ale je tu aj žena s troma takmer teenagermi a všimol som si že noc prespali v aute, najskôr sa pohádali s mužom lebo ten spal v stane. No jo, už to nieje 3* kemp ako v Arles a Španielsko ma evidentné aj temné stránky.

Valenciu hodnotím ako nádherné mesto, ktoré sa určite oplatí navštíviť.

(pridávam ešte jednu extra fotku, to keď mi cesta pripomenula aby som dodržiaval pitný režim )

---

Deň 11 31.7.2022 - 437 km
Valencia - Alicante - Puerto rey

Po rannej malej technickej kontrole, sa potvrdzuje to čo som si myslel už skôr. Predná pneumatika sa pomaly chystá za zadnou, rozhodol som sa ju pracovne nazvať "zub času". Tak uvidíme kam to s nami potiahne, ja verím že domov.

Ráno teda cesta smerovala na okruh "Circuit de la Comunitat Valenciana Ricardo Tormo" niet divu že si názov všetci skracujú. Na moje šťastie aj nešťastie sa na okruhu konali 24h cyklo preteky a po dohode som sa mohol dostať až priamo cez boxy na dráhu. V hlave som mal myšlienku fotk Vespy na dráhe, ale to samozrejme pre pretek nebolo možné. Takže som len na okruhu dal "koleno"

Smerom na Alicante, ešte pred Port de la Carrasqueta nadomnou úplne tesne preletelo malé hasičské lietadlo. Neskôr som zistil že záber nemám ani na kamere, pretože mi v tej chvíli došla baterka a než som ju vymenil bolo preč. Požiar bol hneď za kopcom pri ceste, no nebolo ho vidieť už len jemne cítiť v ovzduší. Už sa zdalo že pilot spláchne aj cestu, ale má to evidentne namakané.

Gracias Amigo

Takže už nie signor ale amigo Na kruhovom objadze som vpustil pelotón cyklistov, ktorých je tu neskutočné veľa. Obvykle sú cesty tak široké, že maju krajnicu vyhradenú ako cyklistický pruh. Chlapci ďakovali, gracias amiho čo ma potešilo. Kruhový objazdov je tu neskutočné veľa, niekedy sa zdá že dediny sa vzájomne pretekajú kto ich má viac.

Myslel som si že cesta bude dnes nudná, ale nakoniec to bola skvelá jazda. Kopec Port de la Carrasqueta je vyhľadávaný motorkármi z oblasti Alicante a tých tu teda bolo. Perfektný výhľad a krásny asfalt som si užil snáď na hranicu možností. V Alicante som vyliezol až hore na hrad Santa Bárbara Castle, odkiaľ by bol nádherný výhľad. Bol, strážnik ma poslal z hradu na parkovisko dolu a nedal sa zlomiť ani na minútu než si spravím fotku. Že si to mám vyšlapať ako všetci, čo som duševne odmietol. Bolo okolo 15tej a slnko šlo na maximum. Letivosko je to veľmi známe, vyhľadávané a rušné. Takže iba zastávka na plážach a hajde ďalej smerom na Cartagenu.

Našiel som asi tajn haciendu George-ho Lucasa :) kto má rád SW spozná to hneď.

Prostredie a krajina sa totálne mení, letoviská sú rušné a lemuje ich sieť hotelov, villa parky a iné projekty. Na okrajoch letovísk často nachádzam opustené stanovište jašteričej hliadky. Stačí zájsť len 20-40km do vnútrozemia a miestami je to ako vyprahnutá mesačná krajina. Kaňon ako z westernu priamo v dedine, pod skalami kde sú postavené domy. Niekedy sú to ozaj zmiešané pocity, keď kilometer za obrovským luxusným rančom stoja rozpadnuté, ale stále funkčné obývané farmy. Často sa tu už miestami napriek prostrediu pestuje, akurát ešte neviem čo, sadenice sú prekryté stanmi.

Cartagenu obchádzam, rozhodol som sa to potiahnuť až na hranicu Andalúzie do mestečka Vera a Puerto Rey. (našiel som hotelík za 26€ noc) Neskutočne nádherná cesta od Cala Panizo až po Villaricos. Tak fotogenická, že sa tu môžu natáčať reklamy pre automobilky.

V Puerto Rey ľudia pláž neopúšťajú ani okolo 20tej, skôr naopak prichádzajú. Slnko ešte svieti no už nemá takú silu. Vlny sú ale pre vietor slušné, na stupnici majú silnu strhnúť pánske kraťasy Videl som to nechtiac na vlastné buľvy, nuž šnúrku treba uzliť na doraz.

Ako bábätko

Po konzultácii s riadiacim centrom sa ale napriek odhodlaniu dnes nekúpem. Od včera pozorujem na vnutornej strane lakťov dosť podráždenú pokožku, keďže som si celú dobu pot utieral presne tam. K tomu to slnko a na problém zarobeno. Riešenie je teda od rána púdrovať a naozaj nebolo ľahké ten púder identifikovať a kúpiť. Všetko na produktoch je snáď španielsky a ja som precitol len hovorenému slovu

Vtip na záver

Stretne sa Slovák a Ír v Španielsku, nie to vlastne nieje vtip, ale parkovisko pred hotelom.

---

Deň 12 1.8.2022 - 244 km
Puerto rey - Tabernas desert - Sierra Nevada - Granada / Alhambra

Rolety na oknách sú celkom zradné, prebudím sa len tak samovoľne a je okolo 6tej. No paráda, vytiahnem rolety a kua vonku je tma. Normálne bola ešte tma, podľa Googlu ma svitať o 7:20 a je to fakt pravda. Do dnešného rána som si to neuvedomil, ale západ slnka okolo 21:30 registrujem. Vespu sedlám niečo po 8mej a prvý stop je jasný - Púšť Tabernas Desert a Sierra Nevada.

Niekde sa uvádza že je to jediná púšť v Európe, neviem nakoľko je to pravda, ale určite pripomína prostredie divokého západu. Úplne že sánka dolu šéfe. Hlavné cesty sú stále kvalitné a široké, no vedľajšie k domom a polosamotám mimo sa menia často na piesočné a kamenisté. Po krátkom offroad výlete (chcel som ten piesok skúsiť) bádam že je zradný. Takže na dvoch kolesách bacha na to, ešte že vespa je malá a ľahká.

Keďže stále sa niekde motám a fotím, pred obedom prichádzam do westernoveho mestečka mini Hollywood (natáčalo sa tu aj niekoľko filmov). Toto púštne prostredie láka filmárov, napriklad legendárne Dobrý, zlý a škaredý (áno presne ten s Clintom Eastwoodom) alebo dokonca aj časti z Indyho a poslednej krížovej výpravy.

Mestečiek je viac, vyberám si to najznámejšie, najväčšie a asi najdrahšie s 22€ vstupom, ale je spojené so zoo. Tam len nahliadnem(je celkom veľká), ale radšej trávim čas v "meste". Dokonalý stroj času, a tak vytvorená jedinečná atmosféra mi pripomína detské časy keď som tieto filmy doslova hltal. Vlastne mi to ostalo aj doteraz V saloone si dávam drink, radím chlapom ako narábať so zbraňou a v kartách som vyhral divokú Mary. (súčasťou vstupného je aj show, taká trochu amatérska, ale je)

Po opustení mestečka sa flákam na divokom západe so záprahom 10 koní. Premýšľam kto tu žije a hlavne prečo, často je vidieť aj osamelé usadlosti niekde úplne mimo. Bežne v mestečkách vidieť dom lenivcov čo si vydlabali izby v červených šutrákoch a pristavali len priečelie domu. Hobitci .......

Cestu si skracujem čiastočne popod pohorie Sierra Nevada, podľa názvu už len hľadám Area 51. Mimo v najväčšom teple stretávam minimum áut. Diaľnice sú v ES prakticky zdarma a spoplatnených je len pár úsekov.

Bočný prostredník

Na benzínke v mestečku Guadix tankujem a slopem. Vždy mám aspoň jednu politrovku vody (keby náhodou) a ďalšie si kupujem a mením cestou za studené. Veľká fľaša nemá zmysel,v tom teple sa aj schovaná voda ohreje za chvíľu. Zastavujem sa obvykle aj 4-5 krát za deň (radšej mám menšie potraviny samozrejme kôli cene) Minimálne 0.5 vody a sem tam dopoing vo forme energydrinku. No, ale poďme k úkazu. Vyberám si redbull, vodu + tankovanie keď mi pani niečo po Španielsky. Zopakuje znovu a ukáže mi prostredník, ale vodorovne. Pochopil som že mi ponúkla a pípla vernostnú kartu na zľavu, čo vidím aj na bločku . Len ten prostredník ...... a to gesto sa mi nepodarilo ani vyhľadať. Budem sa musieť niekoho opýtať v angličtine.

Niekde v kopcoch na kľukaticiach merčím periférne pohyb. Kua ....."Satan ďábol" vyskočil na cestu ...... Kľud, nejaká dobrá steroidná koza. Normálne obrovské zviera kozieho typu, taký fakt väčší kamzík čo má obrovské točené rohy. (podľa googlu a zvierat čo tu žijú) to bola asi ovca hruborohá.

Alhambra

Červený hrad je otvorený do 20:00 takže som sa flákal cestou zámerne. Mne prehliadka trvala vyše 3 hodiny a vykopli ma až o 20tej.

Naozaj niečo nevídané a excelentné, vstupné je 14€ na celý komplex ktorý je naozaj obrovský. 4 samostatné paláce + záhrady a naozaj odporúčam vyhradiť si viac času, prejsť ho celý. Lístky si ideálne kúpiť dopredu cez net, prvý pocit som mal dosť chaotický. Jedna rada na lístky, druhá rada na vstup a to ešte musíte stáť v správnej rade a nie pre skupiny. Je to údajne podľa netu jedna z najnavštevovanejších pamiatok v celom španielsku. Po hrade začínam riešiť nocľah, znovu voľba: za 15€ kempingu alebo RBnB za 21€ priamo v centre mesta, asi len 5 minút zo samotného hradu s klímou a samostatnou sprchou. Volím pohodlie, za tých 6€ naviac to stojí a hneď čo zložím veci idem na prehliadku mesta. Je tu cítiť dotyk orientu, šiša barov a predajcov kadečoho je tu neúrekom.....

Takže Clint Eastwood ľahká do postele okolo polnoci a jediné čo ma "proklate nízko" je dno prázdnej peňaženky. Je 12ty deň a na rozpočte to už je poznať. O tom ale inokedy.

---

Deň 13 2.8.2022 - 359 km
Granada / Alhambra - Caminito del rey - Ronda - Gibraltar

Mal som sen o kvapkách, ktoré dopadali na zem. Nakoniec to sen nebol, bohužiaľ pravdepodobne kondenz z klímy vytopil kúpeľňu. Čo už, vypol som ju a pokračoval ďalej v snoch o novej prednej pneumatike. Hej, zub času je zatiaľ ochotný spolupracovať.

Risk je ......

Caminito del rey je atrakcia, ktorá je podobná rebríkom v Slovenskom Raji. Vstupné je potrebné objednať vopred na dátum a čas. Čo bolo pre mňa veľmi ťažko predpokladať. Rozhodol som sa riskovať, vynechať Malagu a ísť tam a skúsiť.

Skratky

Milujem skratky, poznáte to. Je to síce ďalej, ale o to horšia cesta Na moje šťastie rovnakú skratku používajú aj stavbári z diaľnice. Niečo ako navozený piesok, neviem z akého dôvodu, polievali (asi prašnosť, ale je to mimo miest, jedine kvôli poliam a sadeniciam). Výsledok je jazda takmer ako na ľade s nohami pri zemi v 20km/h, keby ma náhodou šlisklo. Teda konečne som mal správny vizuálny efekt saharského beduína. Okrem tohto dobrodružstva bola scenéria nádherná, žlté polia a malé kopečky lemovali krásnu kľukatú cestu.

Na mieste vstupu panoval úplne lahodný chaos. Asi 3 skupinky ľudí nedočkavo čakali na vstup, alebo fasovanie heliem. Na otázku francúzskeho páru, či je možný vstup len tak, sme dostali odpoveď: vajt hír. Tak sme čakali než sa situácia stabilizuje, neskôr som pochopil, že zdržanie jednej skupinky zapríčinilo posun ďalších. Takže nastal moment rozuzlenia. Na neplánovaný vstup nás čakalo 7 (6 francúzi a ja). Najprv teda informácia: či si prosia zaradiť do španielskej alebo anglickej skupinky s výkladom, pretože francúzsku nemajú (pre vysvetlenie lístok stál 10€, s výkladom 18€)

Španielská vyrážala až o hodinu a francúzi krivili nosom, že to vzdajú a nebudú čakať. V tom ako jediný anglicky hovoriaci (francúzi anglicky nevedeli a už sme to preberali, že neako s tým niesú asi ok a dohovárali sa takmer len posunkami) sa pýtam na anglickú, ja si teda zaplatím (čo už, 8€ rozdiel ešte zvládnem, o to menej zjem).

"English starts in fajv minits", paráda, beriem a to sa zháčili už aj francúzi, že oni sa pridajú do anglickej. Malé víťazstvo a zároveň mi krivilo trochu jemne škodoradostne ústa, taký ten pocit, keď je na smiech ale nedá sa to verejne.

Po 10 minútach čakania mi nakoniec pani na pokladni hovorí, že pôjdeme sólo. Ešte lepšie, francúzom tlmočím posunkovou rečou, že ideme sólo.

Takže úplne víťazstvo, caminito sa podarilo prejsť sólo. Samotná trasa je perfektná, rebríky chýbajú a celá cestička je vlastne chodníček pripevnený o skalu (prikladám veľmi dobrý článok). Top z trasy je most, ktorý nakoniec priesmyk spája, našťastie som mal všetko pevne pripevnené o seba - neskutočný náporový vietor.

Kauza shuttle bus

Shuttle bus, podľa informácie od pracovníčky na vstupe, nás mal prepraviť naspäť k parkoviskám. Nikto nás nepripravil na to, že len za cash 2.50€ a ľudia si vzájomne požičiavali. Áno, je dobré mať stále nejakú hotovosť. O tom, že značenie miesta daného busu bolo totálne na prd a ľudia rôzne pobehovali medzi autobusmi pripravenými cestovkami pomlčím. Samozrejmosťou bolo povinné rúško v autobuse, a keďže som svoje nenašiel v batohu, niekto mi ho pred autobusom daroval (nakoniec som ho v batohu našiel, ale už darované a použité som si drzo nechal a nevrátil).

Ronda

Top v mestečku ronda je Puente Nuevo. Najlepšie sa fotí samozrejme z dola a teda podstivo som zliezol prudkú kamenistú cestu strmým svahom na Vespe. Jemný výšľap a výhľad ako na dlani. Na vyhliadku je možné dôjsť aj pešo priamo z mestečka, a práve tadiaľ šľapali úplne z dola od vodopádu pod mostom dve skupinky policajtov. O niekoľko minút sa vracali dolu so záchranármi a nemali naponáhlo. Myšlienka sa mi vnukla len jedna, čo sa neskôr potvrdilo a na parkovisku strmým svahom stáli hasiči, policajci, sanitka. Každé jedno skvelé dobrodružstvo sa môže kedykoľvek premeniť na nešťastie. Preto prosím buďte vždy opatrní a zbytočne neriskujte, x krát som si povedal že radšej nie .... vymyslím inú fotku, ale toto je risk. Za chyby sa platí a bohužiaľ niekedy cena najvyššia. Napriek tomu zážitku, Rondo je krásne mesto plné turistov, taverien a obchodíkov.

Cieľ

Moja myšlienka bola už jasná, dnes to príde. Bod, na ktorý sa teším najviac z celého výletu a vlastne toto bol moj point. No maroko je za rohom a škoda by bolo nevyužiť tento moment, takže som vlastne cieľ preplánoval až tam. Pre mňa nejak duševne je to už práve Gibraltar, o ktorom som niekoľko krát čítal a hlavne sa začal zaujímať po bondovke The Living Daylights.

Na miesto činu som dorazil večer a nocľah ešte nemal zabezpečený, tak som overoval ceny v kempoch. Zlákal som sa na ten najlacnejší (20.56€). Na otázku, či majú bazén som dostal odpoveď "áno, najväčší na svete". Kemp nieje síce podľa mojich predstáv, ale je asi 3 minúty od pláže na ktorej práve sedím a píšem text na mojej milovanej stoličke a užívam si konečne pocit dovolenky.

Večer po zabezpečení kempu som sa rozhodol ísť pod skalu priamo a prejsť hraničnú kontrolu. Easy :D na skútri je všetko easy a všade Vás pustia dopredu, žiadna rada, ani kolóna sa ma netýka a kontrolou prechádzam za pár minút. Obrovská zaujímavosť je, že hneď za hranicou je závora, ktorá križuje pristávaciu dráhu vojenského letiska. Sranda, u nás vlak tu lietadlo.

Konečne sa dostavil pocit víťazstva, na 13. deň cesty. Slávnostná fotka spravená, rýchlo rozložiť stan (ešte že je naozaj do 22 vidno). Jedinú zlosť som mal, keď som zistil, že podložie v kempe je piesok. Utlačený, ale piesok. Ach, úplne mi to znechutilo celý deň, keď po návrate zo sprchy riešim zasra.... teda zababrané mokré šľapky plné piesku a problém, ako si ľahnem do stanu. Ach, pocit tohto chvíľkového zúfalstva ma dnes ráno našťastie prešiel, nahodil som si regge hippies náladu a idem si užiť pár dní dovolenky a oddychu pred trajektom do cieľa afrického kontinentu.

Veľmi sa mi páči Cañada .... Bernardín s rohami

---

Deň 14 3.8.2022 -
Vespa 43KM Pešo 16KM
Gibraltar

"Byl jsem okraden"

Počas fotenia som si všimol že nápis na boku Vespa voľajako nesedí. Pri pohľade z blízka ma skoro vystrelo, napis je pri V odtrhnutý a celý posunutý. Neviem presne identifikovať čas, ale veľmi pravdepodobne sa to udialo v Granade na verejnom parkovisku priamo v centre. Na večernej fotke bol ešte v poriadku, ale neskôr behom nasledujúceho dňa už nie. Niekto sa ho pokúsil ukradnúť, je to vlastne taká "kovová" nálepka a keď sa v slabom mieste zlomila, vykašľal sa na to. Miestny ? turista ? opitá hlava ? kto vie ....... čo už. Voľajako som to opravil a neostáva nič ine, len si nápis objednať.

Kemp

Moj kemp v ktorom bývam sa nakoniec ukázal v tom najlepšom svetle. Ráno cestou na hygienu sa mi zdravilo viacero zamestnancov, ktorí pôsobili tak trochu inak. Pri kúpeľniach sedelo na lavičke viacero dospelých a vtedy mi to cvaklo. V kempe je taktiež sociálne zariadenie, kde sa starajú o ľudí pravdepodobne prevažne s mentálnym hendikepom. Časť z nich teda asi pracuje pre správu kempu, strihaju kríky, kvety a polievajú stromčeky. Myslím že je to perfektná idea. Pri jednom karavane som zahliadol rodinku, ktorá je na dovolenke s ležiacim chlapcom na špeciálnom lehátku, obdivuhodné..... To si človek tak uvedomí, aké má vlastne šťastie.

Nič, podme niečo veselšie.

Ráno teda "prvý" dovolenkový deň beriem vyvetrat stoličku k moru. Rozložím sa a píšem príbeh na blog, počúvam hudbu a len tak ťukám do mobilu, proste si to tak užívam po svojom. Myslím že som to spomínal, nie veľmi obľubujem slanú vodu. Z princípu vojdem do mora aspoň po kratasy. Samozrejme kauza piesok pokračuje, keďže na mokré nohy a šľapky sa lepí úplne excelentne. Neviem to celkom vysvetliť, ale vadí mi ten pocit nalepeného piesku na nohách o tele ani nehovorím.

Okolo obeda sa vyberám skúmať Gibraltar.

Španielska časť, mi za bieleho dna pripomína geto. Nič v zlom, ale v jednej časti mesta sú malé kockaté prízemné domčeky ktoré majú zamrežované okná. Takto to pôsobí a nasleduje hranica, prechádzam bez kontroly. Takto nejak si predstavujem asi hranicu medzi USA a Mexikom. Akurát tu, sem tam niekoho skontrolujú, ale skutristov a cyklistov nerieši nik. Na moje šťastie tesne po prechode sa rampy zatvárajú (ako som spomínal hneď za hranicou, sa nachádza plne funkčná Letisková dráha ktorú križuje jediná príjazdová cesta na Gibraltar) Perfektná atrakcia, hneď je vidieť kto už len rutinne znudene čaká a kto je turista. Odlieta vojenský Hercules (aspoň myslím) než spracujem tento zážitok a odchadaam o niekoľko minút odlieta linka British airways a neskôr pri obede s výhľadom na dráhu odlieta easyjet. Obed som si zaobstaral anglicky v morrisons a spomínam na časy keď som chvíľu fungoval v UK.

Je to naozaj kultúrny mix, a stretnúť môžte v celom meste ľudí na kolobežke v oblekoch, alebo robotníkov v montérkach. Stavebný boom tu beží na plné obrátky a zo samotného mesta mám pocit akoby z bývalej vojenskej pevnosti vyrástlo turistické centrum. Čo je v podstate aj pravda, pretože mám dojem že tu žije veľa majetných Angličanov a ceny ponúk unytovania a hotelov to len potvrdzujú. Než som sem prišiel, veril som že nájdem v bočnej uličke inda ktorý bude mať magnetky za euro ( takto to totiž niekde býva, napr. Florencia, Pisa dokonca aj vo Valencii či Barcelone) no tu som u inda v bočnej uličke za 1x monster, 1x 0.5l vodu a magnetku platil 8.50£.(magnetky od 2.50£ tie škaredé až po 4£ za tie pekné) Uf, teda lacné to tu nebude a mením názor že tu pracujúci a žijúci Angličania sú za trest, to skôr so šťastím za odmenu. Pochodil a pojazdil som takmer všetko a zisťujem že samotný šutrák je spoplatnený vstupom do "prírodného parku" 16£. Je možné sa dostať doňho pešo, samozrejme je potrebné zdolať prudké stúpanie, alebo lanovkou za 34£ (tam aj späť, v cene je aj vstupenka)

Dobré skutky

Pri pokladni lanovky som si všimol, že pánovi z rodinky vypadol z vrecka lístok na lanovku. Zdvihol som ho, no za ním som už nemohol pretože odišli do budovy za pokladňami. Pani z pokladne vyšla von a lístok im ochotne zaniesla, za čo mi poďakovala. No ja si lístok zatiaľ nekupujem, idem skúsiť vstup pri Moorish Castle. Tam mi chlapík prezradí, že lístky predáva do 18:30 a ten čas aj zatvárajú rôzne prehliadky (bunkrov, jaskyňu atď) ale mimo času 9:30-18:30 je možné vstúpiť bez lístka. Keďže môj budget sa neplánovane vyčerpal na pneumatiku (80€) a na magnetky som už minul taktiež značnú časť rozpočtu, krotím svoje vášne a plánujem teda ranný výstup na skalu. Atrakcie oželiem, ale určite bude hora ráno bez más turistov.

Prikladám aj záznam z Google máp, skúter je tu proste úplná paráda. Totálny mix kultúry Anglicka a Španielska, daňové výhody umožňujú lacno tankovať a napokon som sa dočítal že je tu už asi registrovaných viac firiem ako obyvateľov. Prikladám link na článok ktorý ma celkom zaujal a čo to vysvetlil o pomeroch.

Večer sa teda vraciam do kempu a na pláž užiť si koniec dňa. Keď prichádzam tesne pred zotmením, veľké rodinky odchádzajú a tak tu ostávam sám s hudbou v ušiach až do zotmenia. Už len znova vyriešiť ten nešťastný piesok, ale mám trik. Na rozkladacej stoličke, proste počkať na chodníku až nohy vyschnú a tak skočiť rybku z chodníka do stanu Len ten skok mi ešte nevyšiel .....

Ráno teda skorý budíček a ide sa zdolať šuter

---

Deň 15 4.8.2022 -
121KM Vespa 21KM Pešo
Gibraltar - Tarifa - Gibraltar

7:00 budíček - 7:40 už pod kopcom. Zaparkoval som to pred rampami pod Moorish Castle a okolo vrátnika do parku prešiel akoby nič. Výzbroj bolo odhodlanie a šľapky s ponožkami.

To keby ma náhodou pristihli že nemám lístok, zahrám to na Čecha nech nám nerobím hanbu. Nie nie, situácia ma prinútila, keďže moje botasky ešte schli. V kempe, ktorý je fakt asi len 3 minúty pešo od mora je počas dna celkom vysoká vlhkosť a ráno rosa. Vyprané tričká ani poriadne neschnú, čo je horšie že mám o to väčšiu spotrebu 3-4 za deň.

(ponožky: po jednej letnej skúsenost, keď mi nie že opálilo, ale prepálilo nárty - sú ponožky v šľapkách nevzhľadná, ale ozaj praktická voľba)

Výstup na kopec mi trval niečo jemne cez hodinku, na skywalk gibraltar (vyhliadka) som bol toho dňa prvý turista. Teda podľa informácií chlapíka ktorý pred príchodom návštevníkov umýval sklenené zabradlia. Umýval ich iba z vnútornej strany, takže to podľa mňa dosť flákal

Ako turista sa nedostanete všade, skala má stále množstvo funkčnej vojenskej techniky ktoré sú ohradené plotom a bránou, no aj tak je to fajn prechádzka. Prudké kopce nemusíte zdolať, ako som minule písal - lanovka Vás vyvezie až hore, alebo je možné pri lanovke v meste využiť turistické mikrobusy.

Opice

Najviac sa zdržujú na Charles wall, na ktorého konci (hornom) je bod kde im dávajú jedlo. Teda opičí ristorante. Nekŕmiť, nedotýkať, nehladkať a žiaden očný kontakt sú jedné z mnohých upozornení na tabuliach. Nedbám na upozornenie a očný kontakt udržujem, dosť ťažko sa fotí živý objekt keď pozeráte do blba. Všetko dopadlo úplne perfektne, naozaj sa oplatí byť prvý a nerušene bez davu fotiť. Výhľad som bohužiaľ nemal úplne skvelý, zaútočil na mňa mrak a rozhodol som sa nečakať viac než ustúpi a dal sa na ústup ja. Ako som spomínal, neplatiaci turista sa na všetky "atrakcie" nedostane teda jaskyňa, O'Hara's Battery (ktoré je aj tak pre rekonštrukciu zatvorená) a podobné, čo mi ale až tak nevadilo. Niektoré bunkre sú ale voľné prístupné. Cestou dole už turizmus bežal naplno a mikrobusy vytvárajú na uzkej spleti chodníkov zápchy. Keďže som si zle vyrátal vodu, potešil sa kaviarni pri Jaskyni (bola zatvorená) takže stačil aj suvenír shop. Kdeže predávajúca suvenírov plašila opice palicou, akože regulérne od pokladne keď mi blokovala vodu, vzala s pod putlunoalicu a hodila junk stojanu s naramkami po opici. Akože nie že moment, vybavím si niečo. Proste len tak z ničoho nič, vytiahla, šmarila a život ide dalej. Na chvíľu som si presne takto predstavil exotickú Indiu

Dôveruj ale preveruj

Na wécku si chlapík pri umyvadle nabral mydlo, stlačil kohútik aááá nič. Ďalšie umývadlo aáááá nič, tak sme spoločne zistili že nejde voda a zišli schodami nižšie na dámske, kde sme už od dverí videli nápis a prekryté umývadlá: nejde voda. Chudák chlapík, dlane plné mydla a ešte ich tak aj mal spojené celú dobu, aby mu ani kvapka nevytiekla V tom ako hrdina vyberám antibakteriálne vlhčené obrúsky, ktoré sa snažím mať vždy pri sebe. Niekoľko krát mi už pomohli v podobných problémoch.

Takže spokojnosť na dušičke a ešte som aj ušetril na vstupe a lanovke. Ďalší point dňa bolo mestečko Tarifa, kde sa spája more a oceán.

Priamo k majáku, kde sa nachádza najjužnejší bod kontinentálnej Európy sa bohužiaľ dostať nedá. Teda legálne určite nie, priamo na malom polostvove je bývalá vojenská pevnosť uzatvorená.Parkol som to do klanu Vespa a na moje veľké potešenie sa na ľavej strane nachádza malá mestská pláž. Sú tam nie len že sociále na prezlečenie a wécka, ale aj sprchy. Takže to znamená jediné, kúpanie ..... poprosil som starší manželský pár či mi ošéfujú veci a šiel okúsiť more. Mal som predstavu že bude teplejšie uorostred lena, ale buď som bol extrémne rozhorčený mne toto schladenie prišlo vhod. Rovnaká situácia sa opakovala na strane pravej, teda Atlantiku. Tu je ale pláž obrovská, rozľahlá s naporom vetra a na sprchu teda utekám naspäť na mestskú.

Výhľad na cieľovú destináciu bol perfektný, Afriku - Maroko bolo vidno z takmer celého pobrežia.

Tesne pred kempom v La linea de la Concepcion (susediace mestečko s Gibraltarom) si dávam poslednú kráľovskú Španielsku večeru ..... Kebab menu za 5.50€ a vlastne trénujem na veľké finále

---

Deň 16 5.8.2022 -
145KM Vespa 65KM Trajekt
Algeciras - Tanger med - Chefchaouen

Poznáte tú scénu z filmu, keď vojde chlapík do baru a tam všetci stíchnu, hudba prestane hrať a každý pozerá len naňho ? Aj o tom to bude dnes, ale poďme pekne od začiatku.

Ráno teda padlo definitívne rozhodnutie, prejsť na druhú stranu. Našťastie len fyzicky, k čomu som potreboval trajekt. Možností je viacero a teda trajekt Algeciras - Tanger med, alebo Ceúta (čo je malá oblasť patriaca Španielsku, rovnako ako Mellila - áno, ani ja som nemal šajn, že Španielom patrí aj malé uzemie v Maroku. 2x)

Trajekt Algeciras - Ceuta je lacnejší (cca 55€), ale na hraniciach je údajne omnoho väčšia fronta a čakačka. Voľba teda padla na trajekt priamo do Tanger - med, čo je prístav ďalej od samotného mesta. Pasovú kontrolu je možné absolvovať priamo na lodi, čo ušetrí čas na hranici. Lístok teda 77€, na výber je viacero spoločností. Je možné že pri kúpe vopred, určite v závislosti aj od dátumu je cena rôzna. Ja som to ale predpokladať vopred nevedel. Jediné čo som riešil v období keď sa mi podarilo dostať už na Gibraltar, bola cesta naspäť. Časovo to domov stihnúť včas a ešte si aj pár dní voľna "užiť", nieje už takmer určite možné. Možnosti boli v podstate dve. Gibraltar, hneď Maroko a rovno to otočiť domov takmer v jeden deň, alebo skrátiť si cestu trajektom. Nebol som myšlienke trajektu úplne naklonený, je to používanie tak trochu skratiek a nie oddrená cesta (samozrejme neodsudzujem to,len som proste chcel celú cestu pôvodne absolvovať tam aj späť po vlastných). Matematika nepustí a najlepšia možnosť je použiť trajekt z Tangeru do Janova. (prípadne je možnosť využiť trajekt z/do francúzskeho Séte, alebo Barcelona) Cenu sa mi podarilo najlepšiu dohľadať na 8.8 23:59 za 198€ do Janova, čo je určite lacnejšie ako trajekt do Španielska+ palivo, kemp...... a ušetrí to 5 až 6 dní rovnakej cesty ktorú som už absolvoval (samozrejme existujú aj iné, ale časovo bez šance zvládnuteľné v danom termíne) To sú presne tie dni ktoré môžem stráviť na Gibraltare, a Maroku ..... okej, lákavá je plavba veľkou loďou na akej som sa ešte nikdy neplavil. Cesta by mala potrvať 2 dni a v Janove sa vylodit, ako starý morský vlk 11.8 z rána. Neskôr si zmením meno na kapitán, kapitán Signor

Lístok som si teda kúpil cez dirrectferries na 12:30. Trajekt poznám z Chorvátska, ale toto bolo niečo úplne, úplne iné. Obrovské doky, kamióny, 4 aj 5 pruhov a tabule kto má kam smerovať. Neskôr nás označila na prvom stanovišti slečna podľa lístka lodnej spoločnosti (netrebalo ho tlačiť vopred, ale bolo by to rýchlejšie) Neskôr nás triedili na parkovisku pracovníci lodnej spoločnosti, a ten môj ktorému som ukázal číslo rezervácie v mobile mi doniesol vytlačený lístok, odniekiaľ. Na oplátku som mu strážil kolobežku, keďže to bol chyták a pohyboval sa po obrovskom pakrovisku na elektrokolobežke. Konečne prišiel ten moment nalodenia, pracovníci ma popohnali dopredu. Úplne dole teda smerovali kamióny a ja, moje obavy hneď vyriešil šéfik ktorý povedal, nechaj motorku tu a my sa postaráme. Hneď na to nabehol pracovník a prigurtnoval Vespu o podlahu. Cestou ma zastavil ešte lodník, ktorý sa pýtal či som fakt došiel zo Slovenska až sem. Taktiež má Vespu, nechápavo krútil hlavou a potľapkal ma po rameni. V ten moment, som precitol a vošla do mňa emócia a myšlienka, ono sa to fakt deje. Nedávno to boli ešte len plány na papieroch a srandovné reči o tom či a ako donesiem domov opicu.

Plavba bola fajn, prvá skúsenosť s ozajstným trajektom. Je tam bufet, malá reštaurácia a dokonca aj malá komôrka na modlenie. V celej oblasti Gibraltáru sa ponúkajú vyhliadkové plavby, ktoré sľubujú delfíny,kosatky, veľryby a dokonca aj nejakú v anglickom mene sperm-whale. (lístky stoja podľa dĺžky myslím 45€-65€) Tak som dúfal že sa možno z trajektu niečo podarí a veru. Priamo pri lodi som na jeden moment zachytil aj na videu delfíny. Malý roj, kŕdeľ ? Nenapadne mi v momente ako sa pomenúva toto zoskupenie.

Kultúrny šok

Z trajektu som vychádzal ako prvý, k údivu ma ešte priviedla dvojica Francúzok, žien ktoré kamiónom prevážali kone. Áno, dve ženy... jedna šoférovala von ten kamión z trajektu do ktorého predtým nacúvala. Takže smerové tabule v angličtine zatiaľ okej a vymotať sa z prístavu bolo jednoduché až po hraničnú kontrolu. Colník ma smeroval do samostatného pruhu, kde sa ma pýtal či mám malú bielu kartičku. Ktorú som teda nemal, volajme to nejaká doložka. Skontroloval pečiatku v pase, vypýtal si techničák a odovzdal ho niekde vnútri. Zatiaľ zisťoval rôzne veci, ako napríklad či mám dron, aké veci mám v taškách a podobne. Pýtal sa kam idem, na čo mi odpovedal že fajčiť a užívať si drogy. No chcem vidieť frajera, čo by mu odpovedal že héj. Mal som síce malý technický problém, ktorý mi pomohol veľmi ochotne vyriešiť iný colník keď mi požičal jeho súkromný mobil s internetom. Doložka vybavená a mohlo sa raziť. Na hranicu som stretol ešte dvojicu mirai, muž a žena z Talianska sú na ceste na Piaggiom Ciao, niečo ako naša babeta po trase Paríž - Dakar až do senegalu a že ja som blázon.

Prvý a jediný stop na dnes bolo mestečko Chefchaouen (mestečko ktoré je známe, že ho obyvatelia maľujú na modro) ktoré som vyslovoval ako sa píše. Neskôr som prijal názov hovorovo šefšuen. Cestu som plánoval skratkou, nie po hlavnej ceste naokolo ale priamo krížom k Tetouan-u dedinami. Pre istotu som pri prvej možnosti chcel natankovať, ale bol to boj. Práve sa skončila nejaká motlitba a húfy ľudí v dedine sa vyvalili všade okolo z mešity, ako mravce z mraveniska. Zrazu nastal na ceste v dedine chaoz a ja som nevedel čo mám robiť. Miestny vytrubovali, hulákali na seba. Ále toto si chcél predsa, ........ to je tá pravá atmosféra tu to máš a buď šťastný. No ozaj som nevedel či sa mám drať dopredu ako skúter, alebo čakať. Nakoniec som to predral a smeroval na benzínku kde ma čakal húf detí a chlapík čo pobehoval od stojanu k stojanu s bundžou peňazí v ruke. Aha, karta mi je k prdu takže naspäť do centra dediny do zmenárne. Našťastie sa situácia už ukľudnila, takže to šlo raz dva. Výdavok v drobnom som chlapíkovi naznačil, aby rozdal pri mne stojacemu davu detí a niečo si nechal. Matematika je celkom jasná, stačí len pri cenách posunúť desatinu čiarku. Kurz je 1€ k 10 dirhamom. Bohužiaľ to nemám na kamere keďže, sa odporúča pýtať súhlas ľudí a nejak som na to v šoku udalostí aj zabudol.

Vyvrheľ

Presne takto som sa cítil celú cestu skratkou. Úplne naj moment považujem dedinu, ktorou som prechádzal - nepamätám si jej meno. Pamätám si len tie pohľady, na hlavnej ceste davy stojacich ľudí, hlavne mužov prevažne odetých v pyžamách (alebo ako sa ten úbor volá) Pristavil som pri obchode o veľkosti našej panelákovej obývačky, vybral dve plechovky colaloka. Šéfik ktorému v obchode pomáhal malý syn niečo povedal. Tak som ukázal hrsť drobných a vybral si. Chvíľu mu trvalo než sa namna pozrel a obslúžil ma. Myslím že trocha pohŕdavo. Čo ale neplatilo o zvyšku dediny, deti ktoré sa z ulice zbehli k obchodu ... pohľady osôb stojacich na ulici. Prial som si byť čo najskôr preč a colu som si radšej vypil za mestom. Pfuuuuuu , v ten moment som mal pocit, ak to bude celú dobu takéto. Našťastie, pri Tetouane som sa napojil na hlavnú cestu a všetko už bolo iné. Na vstupe do mesta stála hkiadka, ktorá sa ma len opýtala odkiaľ som a či je všetko v poriadku. Skôr zo záujmu, ako kontrole.

Chefchaouen

Okolo piatej som dorazil na miesto činu a zistujem že hotel je priamo v medine, kam sa neviem dostať skútrom. Bol som poučený, že ma budú lákať rôzny sprievodci za poplatok a pdobne. No nechal som sa aj tak zlákať, predavač ovocia Ahmed sa ma ujal a pomohol mi s batožinou a nájsť hotel. Ukázal mi aj cestu ako sa dostanem k motorke, ktorá bola pri jeho dome a jeho sused mi sľúbil že na nu dohliadne. Priamo pred jeho dverami, samozrejme za poplatok. Takže nosič batožiny 50 a 50 za stráženie. Poučenie, drobné po vreckách mať pripravené pre takéto účely.

Hotelík veľmi odporúčam, 18€ noc s raňajkami priamo v samotnom centre. Fotky asi napovedia viac. Všetko ako to poznáme z filmov, úzke uličky, hudba a predávajúci kade čoho. V meste to žilo minimálne ešte po 23 ked som si šiel ľahnúť zo strechy, kde ma hotelík sedenie a výhľad na celé mesto pod horami......

Sedel som tam asi 3 hodiny a len tak sa kochal, čakal či miestny kebab ktorý som zjedol nebude mať následky .......

Deň 17 6.8.2022 -
117KM
Chefchaouen - Tanger

Moja krásna komnata na prízemí, jednolôžková cimrička sa nachádza hneď vedľa recepcie malého hotela. Priamo na recepcii za závesom spal majiteľ, teda jeho ranné chrápanie a 2x vypnutý budík som akceptoval s porozumením.

Verím, že pečivo nebol nakúpiť u chlapíkov z ulice čo všetko ohmatávali na pulte rukami a vozili na vozíkoch taktiež bez akéhokoľvek obalu. Teda je asi jasné že hygienické predpisy a naše domáce štandardy tu niesú vítané. Je to ozaj totálne iný svet. Kúpiť si miestnu pochúťku, ktorú pred Vami šmudlí Ahmed špinavými rukami je síce dobrodružné, ale podľa mna trochu riziko. Kráľovské raňajky teda vychutnávam na streche bez predstavy pôvodu jedla.

Jú lajk smouk

Behom včerajšieho večera ma s ponukou na voľajaké lakocinky oslovili asi 3 či 4 krát. Slušne som túto lákavú ponuku odmietol. Už rozumiem, na čo colník narážal. Maroko je drogové douopě.

Jazda v Maroku

Ehm ..... nejaká Florencia, či Pisa sa naozaj nechytá. Kruhové objazdy absolútne bez rešpektu prednosti, teda kto sa vie drať sa derie vpred. Niekde tomu napomáha policajt s píšťalkou, ale poväčšine si šoféri "poradia" po svojom. Ako skúter mám obrovskú výhodu v mestách a zápchy sa ma dotknú len tak okrajovo. Snažím sa čo najbezpečnejšie predrať mestom. Helmy na skútroch, ale aj motorkách sa tu veľmi nenosia, teda som ľahko identifikovaný ako turista. Na križovatke pomedzi autá pobehujú deti, žobrajúce ženy, umývači skiel, alebo vlastne ktokoľvek čo chce niečo predať. Bágle mám pripútané lankom, aspoň pre pocit bezpečia že mi počas rušnej premávky niekto nezdrapne batoh a neutečie preč. Asfalt je ozaj veľmi hladký, tak pozor aby neušla noha, alebo koleso na ceste. Moju vymenenú pneumatiku by som tu ešte vedel speňažiť, autá a skútre často jazdia len v takom stave aby boli pojazdné. Uvedomil som si, že u nás takmer vôbec nevyužívame potenciál strechy. Naozaj, od pneumatík, batožiny, postelí, kresiel som asi videl na strechách všetko. Na skútri ako spolujazdca medzi vodičom a volantom aj kozu. Okej, možno to bola ovca. Napriek všetkému ma mimo mesta autá rešpektovali a zatiaľ som nemal pocit ohrozenia. V meste je to trochu iné, priložím neskôr video z kamery. Tie kruhové sú fakt džungľa a pri tom ak by sa vodiči správali ako u nás, šlo by to bez problému. Možno je to taká tradícia, stáť a nervózne trúbiť aj keď to určite ničomu nepomôže. Neviem si predstaviť, že zrazu niekto precitne a problém v predu pôjde vyriešiť. Srandovné je, že často konaním vodiči sami sebe spôsobujú problémy - proste sa narve tam kde neprejde a zablokuje ďalšieho čo križovatku môže uvoľniť. Také cestné perpetuum mobile.

Rozprávka v Chefchaouen končí a je čas vybrať sa do Tangeru kde mám rezervovaný nocľah 2x celkom za 47€. Hotel Fuentes je funkčný od roku 1913. Cesta ubehla úplne na pohodku, využil som možnosť civilizácie v meste Tetouan. Zatiaľ jediná benzínka, ktorá mala štandard ako poznáme doma. Shell , teda tankovanie a platba kartou. Krajina na severe maroka je veľmi podobná tej Španielskej z juhu, teda až na ten totálny neporiadok a bordel okolo ciest. Z väčšej časti vyprahnutá, miestami zeleň znamená aloe, či kaktus. Jediné čo mi zatiaľ vyslovene prekáža je špecifický smrad, ktorý sa s jemnou vôňou ihličia v Španielsku, alebo levanduľový závan Francúzska nedá porovnať. Na Tetouan-skej skládke okolo ktorej cesta prechádza, som videl na tej obrovskej hromade kravy,ovce,psy, bociany - teda asi všetky možné zvery aké tu voľné žijú.

Tu konkrétne žijú na skládke, na smetisku. To asi charakterizuje prostredie, ktoré je totálna zmes bohatstva ale prevažne chudoby. Na jednom z mnohých kruhových, mimo mesto dával prednosť vodič kamiónu oslíkom, ktoré mali naložené seno. Jeden sa chudák splašil tak, že náklad vyhodil a zatiaľ čo druhý poslušne kráčal ďalej niekam domov čo majiteľia ratovali toho splašeného.

Tanger

Pfuuuu, tak to je v miestnom ponímaní metropola. Predmestie modernej architektúry, zatiaľ čo ja smerujem do starobylého centra. Hotel je vzhľadom na cenu priaznivý, bez klimatizácie. No za danú cenu som rád, že spím v hoteli. Ceny sú nastavené na pomery pre turistov,nie miestnych. Na prízemí a prvom poschodí sa nachádza kaviareň, ktorej atmosféru počujem až na izbu. Ešte pred hotelom sa ma ujal miestny sprevádzač , nepamätám si presne meno. Zatiaľ mu neplatím nič, chce ma sprevádzať večer a pýta sa kedy ma môže vyzdvihnúť. Slušne mu vysvetľujem že to zvládnem sám. Recepcia vyzerá jednoducho, drevený pult a recepčný starký na moje prekvapenie ovláda angličtinu na slušnej úrovni. Karta, yes .... za ubytovanie platím kartou 470dih. Skúter nemôžem parkovať pred hotelom, smerujú ma na hlavné parkovisko pod centrom. S majiteľom parkoviska sa dohadujem na cene za stráženie 100dih na dva dni. Tvrdí že sa nemusím báť, v búdke kde vyberá parkovné je niekto 24h a nechávam ho priamo na očiach. Áj hév tventy kameras, teda budem spať o čosi lepšie. Smerujem na hotel kde padám po ľadovej sprche na posteľ a budím sa okolo 19tej. Čas tu máme posunutý o hodinu späť. Teda podľa hodiniek, ale podľa prostredia by som povedal že aj o 50 či 150 rokov späť. Teda vyberám sa na nákup suvenírov a nachádzam reštauráciu na streche kde sa dá platiť kartou. Paráda, západ slnka a romantika s kuskusom to istí. Znovu celkom unavený si púšťam na izbe 31 sériu the Simosons z USB ktoré sebou nesiem už z domova, presne pre túto príležitosť. Nejak prehlušujem kaviareň, ale len do pol noci. Potom mi je vlastne jedno čo sa deje od dverí ďalej, doľahla na mňa únava a dnešok som pomernú časť dňa prespal.

Zajtra sa teda chystám na expedíciu centrom Tangeru.

---

Deň 18 7.8.2022 -
4km Pešo Tanger

Na miestne pomery, luxusné raňajky v kaviarni hotela. Ja, miestni kunšafti a začínam rozumieť spôsobu života miestnych mužov, čo celé dni presedia proste len tak v kaviarňach, podnikoch a bufetoch, alebo ako to nazvať. Často stretávam zariadenia, ktoré sú veľké tak 4x4 metre, niekedy menšie či väčšie. Kúpite tam chladený drink, slakosti, predavač Vám spraví obloženú žemľu, kávu, čaj .. proste áno volajme to bufet. Teda celé dní od včasného rána až do neskorej polnoci, sa miestny zdržujú v týchto bufetoch.

Na potulkách mestom ma odchytil známy, môj aladin ubytovávač. Predstavil mi brata v klobúku a jamajskej košeli. Ten ma chcel sprevádzať mestom, ukázať trh a pdobne. Ponuku som znova zdvorilo odmietol a vysvetlil že len nakupujem suveníry, idem pozrieť hrad a podobne. Chvíľu trvalo než sme sa rozišli, zatiaľ bez bakšišu. Prechodil som teda starú medinu mesta, hradby a podarilo sa mi natrafiť aj na zaklínača hadov, takže zážitok ako má byť. Velmi populárna je píšťalka, ktorú tu používa polícia, alebo usmerňovač aj správca parkovného. Ešte som si všimol, že hliadky ktorých je v meste dostatok majú pripnuté záznamové kamery. Neviem či funkčné, ale majú. Čo na tom, keď vlastne pod nosom sa im predáva kopu drog, podľa mna je to taká čiastočne tolerovaná symbióza.

On je snad všade

Včera som sa sľúbil do predajne kávy, zastavím sa ak vyberiem peniaze, ktoré mi už došli. Nájsť funkčný bankomat, čo mal peniaze sa mi podarilo až na tretí pokus. Je treba si dávať pozor na doterné indivíduá, ktoré ich často okupujú. Predajcu kávy som hľadal v jednej uličke, na čo ma znovu zastavul brat v klobúku. Pýtal sa či už môžme ísť na trh. Vysvetľujem hľadám predajcu kávy, ja poznám lepšieho a už ma niekam ťahal. Sľúbil som sa mu včera že prídem, okej máj frend a porozumel že to teda áno, keď som sa sľúbil slovo platí. Nóóóó lenže to nebol ten obchod a klobučník ma odchytil zas zo slovami čo sa deje. Hovorím, to nieje on - ten môj mal viac kávy na výber. Jasné jasné, kom kom a už sme šli. Takže nakoniec on bol šťastný že mi pomohol, počkal až nakúpim a ukázal mi smer kadiaľ naspäť. Tú jurós, vravím mám 10tku a ostatné drobné si vezmi a nechám si 5tku na limonádu. Oukej okej, dú jú vont hašiš, znova som ponuku odmietol a vtedy som pochopil. Nesmiete vyzerať že niečo hľadáte, inak sa Vás hneď niekto ujme. Niekto je doterny viac, niekto menej a záleží od Vašej schopnosti sa vyhovárať. Áno, môže to samozrejme pomôcť pretože medina je zákerná a často je veľmi obtiažne nájsť cestu hoc aj späť, ale je toho veľa. Mám rád svoj kľud pri objavovaní mesta.

Bezpečnosť

Nemôžem samozrejme hovoriť s určitosťou, ale situáciu ja vnímam takto. Je určite lepšie, ak sa tu nachádzate aspoň ako dvojica. Nemôžem povedať, že som zažil veľmi stiesnený pocit, ale bol by som si istejší hlavne v uličkách. Ľudí a tvári je tu mnoho, naozaj arabského turistu poznáte hneď, často v pároch, alebo aj samotné ženy v skupinkách. No z miestnych mám niekedy zvláštny pocit, možno je to vopred vsugerovaná predstava. Často krát, to boli milý ľudia ktorí ma v obchode pustili pred seba a pozdravili sa, ale napriek tomu môžte stretnúť tváre ktoré proste vľúdne nepôsobia.

Dú jú vont ....

Na námestí Grand socco, sa namna nalepil ďalší ponukáč a našťastie šiel okolo ten môj ktorý mu niečo vysvetlil po arabsky. Nový ma znova dobehol o niekoľko minút a ponúkal mi v sáčku marijuanu, hašiš a tentokrát aj Marokian gŕls. Táto nová ponuka ma prekvapila, ale po rýchlej úvahe som otázky typu či je Alah okej v tomto biznise zadrzal v sebe. Takže sme sa rozišli bez lakociniek aj marókian gŕrls.

Po návrate na hotel recepčný, predpokladám majiteľ (striedali sa tam pri pulte dvaja a regulovali hostí hotela na 3. poschodie, takže dohliadali na to kto ide do kaviarne a kto na hotelovú časť) Tentokrát bol nejaký zmohnutý a driemal, to mi pripomenulo naozaj filmové scény. Bolo to také milé a aj keď ma to veľmi lákalo, rozhodol som sa nefotiť.

Dal som si v mojej obľúbenej reštaurácii, kde sa dá platiť kartou na streche ľahkú obedovečeru. Šalát a lahodne dochuteny citrónový juice korením, toto menu ma stálo 4€ a pred večernou vychádzku som sa odobral už po 4. krát do sprchy v tento deň.

Nakúpené mám suveníry všakovaké orechy, oleje, magnetky a tuhý parfém. Ani sa to nezdá a ďalších 25€ na suveníry pošlo ako nič. Nechávam si ešte pár peňazí na zajtra. Ozaj, výber z bankomatu ma stál na poplatku 3€ co nieje až tak tragické.

Na izbe zisťujem, že som si odchoval kolóniu mravenečkou na plechovkách od nápojov položené vedľa koša. Veľmi mi chutia jemné bublinkový džúsy, zajtra sa ešte určite zastavím vo veľkom obchodnom centre na nákup suvenírov a jedla na loď, aby som mohol platiť kartou. Na wifi nachádzam email, že moja loď sa oneskorí a odchod bude až o 03:00 9.8, teda check in sa posúva na čas medzi 18:00-23:00. Bude teda o niečo viac času na poznačené záujmové body v okolí.

Áaaaaa zabudol som, ten telefón z ktorého volaju často ani podľa mňa nepotrebujú. Dokričia sa aj bez neho

Hotel Fuentes , naozaj skvelý personál a prijateľná cena

---

Deň 19 8.8.2022 -
102km
Tanger - Cap Spartel - Tanger med

To bol deň!

Ranná motlitba o 5:51 bola rýchlejšia, ako nastavený budík. Do raňajok teda hygiena a baliť. 9:30 lahodné raňajky, jediné čo som bol neistý je žĺtko, ktoré nie je žlté ale také osmahnuté. Neviem či je to dobré, alebo zlé a pre istotu si ho nedávam, objem len bielko.

Recepčný mi ochotne všetky veci uzamkne do kumbálu, takže spokojne idem loviť velblouda. Vybral som sa teda smerom na známy maják Cap Spartel a fotiť vespu na miestach, ktoré som si vytipoval na pešej prechádzke mestom. No asi 100x som zle odbočil, vošiel, no proste motanica. Google mapy offline strácajú svoj náskok oproti klasickej navigácií a je to o to ťažšie, že ich počúvam iba cez sluchátko. Na periférií mesta sa potvrdzuje, smotánka býva na kopci pri oceáne. Všade takmer dokonalá zeleň, vysoké ploty a strážne búdky pri bránkach a pozdĺž plotov. Väčšinou ozbrojená stráž v uniformách, alebo maskáčoch a seriózne samopal. Pri jednej vile dokonca aj obrnený africký humvee, ja predpokladám, že je to preventívne opatrenie proti pošahancom teroristom. V tejto štvrti sa nachádzajú aj lepšie hotelové komplexy, golf kluby a podobne. Keďže tu sa zrejme dobre lovia turisti, na takmer prázdnom parkovisku merčím malé stádo pripravené pre rekreantov.

Toto je moja šanca!

Teda otáčam sa za nimi a pýtam sa majiteľa či ich môžem fotiť. Na moje šťastie, strážca parkoviska aj ťaví veliteľ vedeli slušne anglicky a najprv vyzvedajú odkiaľ som a tak. Ken áj tač it ? Jes jes a už hladkám ťavu, teda jednu z gangu. Je pravda, že ju to po xx minútach omrzelo, raz sa po mne zahnala spoločne sme sa zasmiali a chlapci si šli vybavovať nejaké veci k strážnej búdke a mňa nechali v kľude fotit a kamarátiť sa. Strávili sme spolu asi pol hodiny, srdečne sme sa s ťavami aj chlapcami rozlúčili a smeroval som ďalej.

V tento moment môžem povedať najdôležitejšie sa práve splnilo. No, dôležitá bola samozrejme celá doterajšia cesta a všetky body, ale toto tomu dodalo také to mňam na záver.

Cap spartel

Je krásne miesto, vstupné bolo vyššie než v múzeách doteraz 50 teda 5€. Prostredie je naozaj krásne, na prízemí majáku sa nachádza malé múzeum o histórii. Kto sa výšok nebojí, je možnosť vyšliapať si to hore. Neľutujem, bolo to pekné. Pred majákom som stretol gang marockých cestovateľov, ukázali na mape odkiaľ cestujú, a tak v rámci znalostí ich angličtiny sme pokecali. Vedľa bola aj veľká BMW GS, na ktorú si chlapci sadli a pofotil sa, na čo sa spustil motoalarm. Vlastne si spomínam, priamo z majáku som taktiež videl ako nejaké dieťa posadili na moju Vespu a fotili sa. Áno, aj napriek drobným nedokonalostiam je stále krásna. Stále mladá a parádne zabehnutá. Snáď k nej raz pribudne aj väčší brat z Thermopyl .... (ak pamätáte na názov filmu: "300" )

Pláže smerom na juh su obrovské, plné ľudí a bez spŕch. Teda z kúpania nič, len fotím. Tu je asi taktiež dobrý lov turistov, stretávam teda ďalšie stáda "velbloudu" a fotím len obďaleč. Beduín mal turistov, tak sa tvárim akoby som tam ani nebol a fotím len kraj stáda.

Poobede to otáčam smer Tanger, nájsť nejaké nákupné centrum. No, je dosť podobné ako u nás. Ceny sa dajú porovnávať, okrem elektroniky, teda Nintendo Switch 390€ a Playstation 5 majú skaldom bodaj by nie, cena: 790€.

Dávam si na obedík tacos a míňam ešte na nejaké drobnosti a jedlo na palubu. Ťažko vybrať niečo, čo sa neuvarí, nepokazí, teda kupujem hlavne vody a croissanty. Zarazili ma dve veci. Vedľa wecka sa nachádzala motlitebna a pár ľudí tam teda bolo. Najviac ma ale zarazilo, totálna nepochopenosť dosky na wc. Každá jedna, na všetkých 4 záchodoch v OC, bola doska dole a totálne oš.... Ach, teda asi to zrejme robia presne naopak. Dosku dávajú hore len ak si sadajú, inak si to nedokážem vysvetliť. Zastavím sa v hoteli teda pre batožinu, pokecáme s majiteľom tak, že mi pomôže odniesť veci a zaujíma sa o Vespu. Ako sa u nás pohybujú ceny a podobne. Konštatoval, že Vespa je v Maroku drahá oproti iným skútrom. Nuž, takmer umelecké dielo. V Tangeri ich vidím viacero, väčšinou 50tky LX.

Toto nebolo podľa predstáv

Chcel som mať už formality za sebou, tak sa vyberám na trajekt. Čo ma zaráža je technický postup. Ako úplne prvé ma smerujú na check-in. Vlastne krok, ktorý za mňa vybavil v Španielsku kolobežkár - teda podľa čísla rezervácie mi doniesol palubnú vstupenku. Masaker, totálny masaker. 4 okná, klasická tlačenica telo na telo a fronta že uf, počkal som si teda pekne necelé dve hodiny, aby mi pracovník podal papier s lístkami na podpis, celý v taliančine. Vravím mu, english? No english, ship at six. Čo ? no 24? no 3? ..... at six. Ja som nechápal, na lístku čo mi dáva mám 03:00. Pýta sa či rozumiem a vravím že nie. Why six ? Bez odpovede a znova sa pýta či rozumiem a z papiera v IT/ES jazyku vyrozumievam zaškrtávacie políčka. Zrušenia a vrátenia peňazí, alebo zmeny iného termínu. Tak som si domyslel, že som mal možnosti dve a obe naprd. Nezaškrtol som nič. Okej, dal mi nejaký kupón na bagetu a uvidíme čo bude. Odchádzajúci z rady si kľudne púšťam hubu po slovensky na špacír a trochu to v hlave vrie. Pomstil som sa celej fronte za 2 hodiny prekrikujúcich sa Marokáncov.

Idem teda do info stánku a pýtam sa na angličtinu. Yes yes , paráda a vysvetľujem situáciu. Pani sa dušuje, že loď odchádza o 03:00 (vlastne už zmenený čas z 23:59) a rovnaký svieti na tabuli. Aááá jú hév tiket, ju ken gou. Tak teda nie six, ale three. Okej, a odchádzam smerom na pasovú kontrolu.

Tragédia...

Prvý panáčik v uniforme chce vidieť lístok, tak ukazujem. Po 50-100 metroch, druhý uniformovaný panáčik chce vidieť lístok a znova ho ukazujem.

Niekam ma smeruje a vidím nápis POLICE.

Panáčikovi v búdke ukazujem len pas, iné si totižto nežiadal. Zaujímal ho len názov posledného hotela. Sedí a púšťa ma ďalej. Vravím si, aké easy - raz dva vybavené. Taký trt .....

Ďalšia búdka je už fronta a myslím si aj chaos. Chlapík autá zamnou smeruje a ukazuje im chlievik číslo 5, na čo tam asi 3-4 autá prešli. Úplne naprd, z 5tky museli cúvať a šli na 6tku, lebo si niekto sadol do kukane v pruhu číslo 6.

V mojej búdke sa teda informujem, čo si chlapíci ktorých je asi 5 prosia.

Passport and document from motrbike

Na čo odpovedám, okej bikoz (because - pretože).... okej a hľadám v kapsičke potrebné.

Bikoz what ? Pýta sa jeho kolega na moju nedokončenú vetu, no bikoz tvoj kamarát v búdke pred tebou ho už videl a som zmätený teraz. Tak to bol policajt a oni sú colníci. Oukej, a znovu pri už bežnom pokeci dostávam otázku odkiaľ idem.

Na Cheufechien odpovedá smoking marihuana?

No, dont smoke. Neskôr googlim, že je to údajne jediné mesto v Maroku, kde je legálne fajčiť marihuanu. Vravím mu, že je to pekné modré mesto a marihuana ma nezaujíma. Púšťa ma teda ďalej a hovorím si konečne. Trt podruhé a ďalší uniformník ma naviguje na koridor. Scanner ....... Takže predsa len rengén. Tesne pred ma colníci vyberajú z radu bokom. Aááá, takže nou rengén a vyzvedajú čo mám v batohoch a jemne na ne klepkajú voľajakým udelátkom. Už som si myslel, že je po všetkom, keď tu dorazil psovod. Aký krásny dunčo, ale radšej moju lásku k pesom tajím. Nechce, voľačo psovod zamrmlal arabsky a volá ďalšieho psovoda. Chudák, ten prvý zacítil moje 3 týždňové úloženky a pokazil som im ňuchača.

Srandujem, všetky som na hoteli ručne vypral. Druhý čoky šiel už spoľahlivo a negatívne, zároveň to bol posledný bod programu

Vo finále teda (0:36 marockého času) momentálne čakám na trajekt, ale či vyplujeme o 3:00 alebo six:00 ešte neviem. On tu totiž ešte nieje, a tak márne chytám slabú wifi na porte. Možno sa ozvem až z Janova, neviem aké to bude na lodi.

Teda viem ...... budem Jack ...... kapitán Jack

---

Deň 20 / 21 9/10.8.2022 -
1xxx km
Tanger - Janov

Kapitánsky denník:

Takže všetko to bolo klamstvo. Ani o 3 tej, ani o 6tej. Nakoniec sme vyrazili z prístavu niečo tesne po 8mej a teda za sebou mám 26tku. Bolo to náročné, keďže v prístave som bol asi od 19tej....... znova, skvelá úžasná kempingová stolička.

Prvý wow efekt z trajektu som si ani nestihol užiť, padol som na kreslách totálne hotový. Áno kreslách, nakoľko idem lowcost, nepriplatil som si ani za spoločnú kajutu, ani samostatnú. Písalo pohodlné kreslá tak reku, ako vo vlaku.

Okolo obeda veľmi jemne vyspatý som vyzeral ako zombie a uvedomil si, že okrem jedla som si sebou nevzal nič. Naspäť k motorke sa neviem dostať a volím teda rozhodnutie byť "kapitán skunk". Čiže k motorke pôjdem na pol ceste, keď budeme stáť v prístave v Barcelone. Zatiaľ to prežívam ako morský vlk do pol pása v predajni duty free shop s voňavkami. Stále volím iný tester, nech som exotický. Hlavne vďaka vynálezcovi za vlhčené obrúsky.

Celý deň sa teda flákam striedavo na kresle, palubách, chodím hore dolu. Loď je z roku 1996, čo je miestami vidno. Všetko by to bolo úplne akceptovateľné, ak by bolo funkčné jej vybavenie. Napríklad bazén, gaming room, alebo disco bar, z ktorého je mešita. Okej, je tu aj malá kaplnka. Ostávajú teda dve reštaurácie, jedna s obsluhou a jedna tackáreň. K tomu ešte jeden funkčný bufet a kaviareň. Všetky spomenuté zariadenia majú svoje vlastné otváracie hodiny. Ceny su také, že malá plechovka coly stojí 3€, cestoviny v samoobsluhe 6€-9€. Na jedlo míňam vlastne len druhý deň, keďže som to predpokladal. No nie som sám, čo premýšľa lowcost. Na chodbe nieje problém vidieť vlastné bufety a výrobu sendviča, nejakého jedla na panvici a podobne. Je pravda, že veziem plechovky marockej limonády domov môjmu bratovi a kamošovi na ochutnávku. Dúfam, že odhodlanie je väčšie ako pokušenie

Signál a internet.

Wifi na lodi je, no za poplatok - tuším 1h za 5€. Volanie je trochu tvrdšie, minúta prijatého a odoslaného 10€, sms len 0.35€, takže volím písanie sms domov spôsobom, ktorý sme voľakedy používali takmer všetci na Nokiach či Sony Ericsson.

Aby som ušetril počet znakov a do sms dostal čo najviac textu, uprednostňujem systém bez medzery.

TedaAsiTaktoAbyBoloRozoznatSlovaVTexte

Sedím v sedačkovej kabíne číslo 9.2, teda úplne na vrchu lode. Stále pretrváva môj wow efekt obrovského zážitku z plavby.

Poväčšine sme rozložení na viacerých sedadlách a ležíme krížom na nich, moje miesto pri okne považujem za skvelé.

Na chodbách lode sú rozložené rodiny, ktoré ležia v rôznych kútoch, pri zásuvkách, pozerajú filmy z laptopu, varia si jedlo, pijú čaj z prinesenej rýchlovarnej konvice a podobne. Chápem, hradiť lístok 4-5 členej rodine je určite do rozpočtu, o samostatnej kajute ani nehovorím.

Ak by sme šli viacerí, určite sa oplatí špekulovať - ak si samostatnú kajutu kúpi jeden, zvyšok partie sa k nemu nasťahuje zadarmo.

Prvý deň bolo takmer úplne zatiahnuté a fúkalo. Na plavbe to podľa mňa poznať nebolo, zato hore na vonkajšej palube áno. To fučalo fest, takže každá fotka musela byť premyslená, aby môj foun neodplachtil svojím životom. Druhý deň plavby sa ukázalo slunco, prestalo fúkať a plavba je ako nožík v masle na slnku.

Ozaj, cestujúci na kreslách za mnou cestuje s vtáčikom a za uchom jemne čviriká. Je to naozaj veľmi pestrá zmes cestujúcich, čiastočne by som povedal taký malý Tanger To sa ale mení v Barcelone, kde pristávame druhý deň okolo 13tej. Časť pôvodných cestujúcich vystúpi, a tak sa pomer Európanov vs Marokáncov mení z 10:90 na 30:70.

Podľa najnovšej informácie od môjho podriadeného v službe budeme 11.8. v Janove namiesto 8:30 niekedy pred obedom.

Už som skoro zabudol, motorku mi pripútal jeden z čínskej partie v podpalubí. Veľmi spokojný som nebol, taktne som mu naznačil, že veľké vlny môžu byť problém, keďže má momentálne ťažisko dosť vysoko. Sľúbil, že to vyrieši ...... v Barcelone, keď som konečne mohol do podpalubia a garáže, tak naozaj svoj sľub splnili. Za čo som im neskôr osobne poďakoval. Konečne teda mením veci a idem sa sprchovať, áno do spoločných spŕch na 9 poschodí. Našťastie to celkom ide, odhodlanie nezlomí ani rozbitý kohútik. Hacknem ho a mením sa opäť na "kapitána fešáka".

Cesta je naozaj fajn, našiel som si svoje miestečko na pozorovanie z lode a trávim striedavo čas na kreslách doma, vonku či kaviarni, kde sa ma slečna kaviarníčka vypytovala anglicky odkiaľ pochádzam, keďže môj akcent čo to naznačoval. Ak to číta, srdečne ju pozdravujem ...... Moje miesto pri okne je vlastne celkom skvelé, ráno priamo z okna východ slnka a momentálne pri písaní mi svieti mesiac. Romantika ....

Ozaj, údajne vzhľadom na okolností kontroly a strávený čas v prístave, som mal ešte veľmi dobrú náladu.

Zostáva mi už len jedna úloha, ktorú vôbec nemám naplánovanú a to je cesta z Janova domov. Chcel by som to stihnúť do spomínanej nedele 14., chcem sa trošku ešte poflákať v Taliansku a následne hajde domov, asi s kúpaním na Balatone ........ záleží samozrejme, kedy sa vylodím a budem opäť zas suchozemská krysa.

---

Deň 22 11.8.2022 -
192km ale zabralo to 8 hodin
Janov - Portofino - Cinque Terre - Lido di Camaiore

Úplne nabudené ráno, a potešujúca informácia z palubného rozhlasu. 10:15 budeme v Janove

Okej, to ešte neznamenalo že fyzicky tam budem aj ja. Celkom dobrú dobu trvalo, než trajekt reálne zakotvil a spustil rampy. Nás pomaly z rôznych sekcií púšťali do garáží a teda skutočne som vyšiel z trajektu až okolo 11:40. Prvý dnu a jeden z posledných von, toto pravidlo som si neuvedomil, keď ma ako jedného z prvých volali na trajekt dnu.

Takže fotka v centre Janova a razil som smerom domov. Áno, tá fotka je parkovisko priamo v centre len pre skútre. Veď mozno ma už trocha poznáte "skratky" , alebo naokolo bližšie. Ešte večer som mal myšlienku, čo tak to potiahnuť troška na juh a dať tomu Taliansku bodku. Ráno som sa teda definitívne po prepočtoch rozhodol, potiahnem to troška na juh do Toskánska a dám za výletom pomyselnú bodku v Pontedere. Veď priaznivci Vespa, už asi tušíte ......... Takže termín v múzeu Piaggio rezervovaný na Piatok 12.8 9:30 a úloha dňa je dostať sa čo najbližšie. Tých cca 250km bude náročných, pretože sa jedná o cestu pobrežím, úzke cesty a hore dolu zákruty v hornatom teréne. :) K tomu samozrejme kopu foto zastávok.

Prvá bola Portofino, vždy ma zaujímalo čo je na tejto lokalite tak lukratívne. No jedno viem určite isto, parkovanie. Cesta bola krásna, kľukatá a konečne som sa cítil ako doma. Pravdu, po vylodení mám taký pocit že už som skoro doma. Čo je čudné, lebo v Janove som druhý krát v živote, aj to len prakticky ním prechádzam. Teda, po menšej dopravnej zápche na úzkych cestách už priamo na výbežku do Portofina, som sa konečne vymotkal do konečného bodu. Možností bolo niekoľko, teda vyznačené parkovacie miesta pre motorky za ohradkou, ktoré boli plne obsadené, parkovací dom plne obsadený, alebo vstup a rampa len pre rezidentov. Ja som sa rozhdol nezdržiavať a rýchlo cvaknúť centrum a mastiť ďalej. Vespu som teda zaparkoval na okraj cesty (vyznačené), v myšlienke idem, cvaknem, prídem v domnení som za bielou čiarou. Okej, bola to čiara pre stopku. Asi po 8 minútach, a to som si takmer 100% istý že to viac nebolo, nachádzam za plexi zhužvaný papierik. Riešim teda čo ďalej, až ma miestny posiela na stanicu mestkej polície, ktorá je vzdušnou čiarou asi 70 metrov od inkriminovaného miesta. Pýtam sa pani, našiel som lístok za plexi. Chcem sa opýtať prečo prosím, komunikvali sme v angličtine. Za nesprávne parkovanie, nestál som ako treba. Vravím sorry, som v domnení že som bol za čiarou, ale zastal som na mieste na chvíľku. Okej, pýta sa či pokuti teda zaplatím ..... Vravím asi na 8 minút som zastal a určite som tam neparkoval. Pani znova kladie otázku, či pokutu zaplatím a vysvetľujem že bohužiaľ hore som miesto nevidel, išiel som sa teda pobzerať. Nasledovala už odpoveď ktorá ma tak trochu .... Že ak hore nieje miesto, tak ..... a nedopovedala, ale vydedukoval som že smola, tvoj problém a id kam chceš. Pýtam sa koľko minút trvá parkovanie, či už 8 a to tam listok už vlastne bol. Hovorí keš or kard, ja na to že koľko tam je suma. Keš or kárd a znovu sa pýtam, koľko to je, pretože nevedel som to prečítať. Keš or kard ...... Proste ignor ...... Robot. Na celej veci ma najviac nasral prístup, myslím že dokážem a viem si priznať chybu. Áno, mal som tých 8 minút čakať než sa miesto uvoľní, alebo k tomu parkovisku to dať ako parkujú vyššie mimo. Naozaj mi nenapadlo, v spleti x informačných tabúľ sa orientovať a že o minútu na to ako odídem, hneď pribehne iniciatívne dať mi lístok. Ono veľa krát na celej ceste, sú skútre všade tolerované aj vstupom do zákazu, dokonca sa mi stalo že ma posielali aj do jednosmerky a podobne. Takmer vždy sa opýtam okoloidúceho, ak si nie som istý. Ono totiž z tej mestkej polície je výhľad takmer presne na dané miesto. Nahneval ma prístup, pretože nič iné ju nezaujímalo len zaplať. Myslím že to naozaj mohla podať slušne, čoho som sa dopustil, vysvetliť že pokuta už bola udelená aj keď za 8 minút. Už ako v Maroku, každý turista je milionár asi. Takže z rozpočtu ubudlo 29€, veľa - málo ? No, 15-25€ mám stanovený rozpočet na ubytovanie denne. Čo už, ostane mi hodnotná spomienka a ako vravím, nekúpil som si ani magnetku lebo som sa fakt ponahlal. Chvíľu mi trvalo, než som nahodil znova šťastný feeling. Od trajektu, totiž taký pocit mám, easy paráda a skvelá pohodová jazda. Na semafóroch sa skútristi a motorkári vyrutime ako roj z prvej rady kam sa všetci prederú.

Teda krásne kľukaté cesty, zastavujem sa cestou niekoľko krát a stále fotím. Manarola , Riomaggiore ..... Dokonca je Vespa rýchlejšia ako Ferrari. Aspoň teda v úzkych kľukatých cestách, hlavne ak stretnete autobus. Tento sa tam chudák zašprajcoval a nevedel tam ani naspäť. Veru, skútrov je tu požehnane a má to svoj dôvod. Jedna fotka je tu 2x , nejedná sa o omyl. Schválne či si všimnete rozdiel .......

Áno, tú značku čo vadila v perfektnom zábere som otočil nebojte, vrátil som ju aj späť. Cesta od La Spezia sa mení a lemujú ju dlhé pláže a hotely, samozrejme väčšinou súkromné a hotelové. Napriek tomu je to krásna lokalita, pretože za chrbtom sú Apuánske Alpy. Raz sme tu už boli na výlete, to ešte na veľkých motorkách. Na túto dovolenku veľmi radi spomíname, bol to prvý ozajstný veľký mototrip. Bývali sme hore v kopchoch, v dome len pre nás a dolu do mesta schádzali na výlety a keď nám došlo jedlo.

Okolo 20 som začínal trochu panikáriť, pretože zohnať ubytovanie zo dňa na deň, je tu za prijateľnú cenu nemožné. Hľadám teda camping, kde som dorazil večer po 21...

Milý vedúci mi nakoniec dal zľavu zo zľavy. Miesto 25€ som platil 20€, kemping má aj bazén no jeho otváracie hodiny nevyuzijem keďže som prišiel neskoro a skoro ráno potrebujem odísť.

Kemping je inak naozaj na úrovni. Večer to v tejto lokalite žije životom, no ja sa opúšťam telom aj duchom a sedím na stoličke pred stanom a vybavujem v svete internetu zameškané za 2 dni na lodi.

Ráno chystám teda gýč fotku pred šikmou vežou a hor sa do múzea Piaggio.......

---

Deň 23 12.8.2022 -
394km
Lido di Camaiore - Pontedera - Bologna - Venezia

Ráno som chcel čo najskôr zmiznúť z kempu. Keďže cesta zaberie tak hodinku + fotka v Pise. Teda 6:00 budíček a o 7 som už tlačil Vespu z kempu von. Áno tlačil, pretože v kempe sú dovolenkari a nie každý vstáva o 7mej, teda aspoň to tak z zvyknem robiť nech nepobudím všetkých. Prvá rýchla zastávka v Pise sa celkom podarila, Vespu som pretlačil k bráne a dalej som už nechcel riskovať. Na chvíľu som ešte zbehol k moru sa rozlúčiť.

Next stop: Vespa

Cesta ubehla raz dva a na mieste cinu som o 9:00 takže mám ešte pol hodinku čas. Fotím teda (po opýtaní sa) Vespu priamo pred múzeom. Tesne pred otvorením stretávam Paola, Vespistu z Turína na PXku a momentálne je na výlete po Taliansku. Prezrádza že onedlho sa chystá na Nordkapp. Celé múzeum teda v podstate prejdeme takmer spolu.

Myslím že toto miesto nadchcne nie len fanúšika, ale aj naozaj každého. Okrem hlavnej sály Vespa, tu nájdete aj kúsky Ape, Gilera,Aprilia ...... Vstupné je zadarmo, ideálne je nahlásiť sa na stránke múzea vopred. Kupujem aspoň malý suvenír na pamiatku a končím niekedy o 12tej. Áno, od 9:30 som tam strávil času dosť.

Čo som si uvedomil neskôr, že vlastne prvý krát po dlhej dobe ma zastihol jemný dážď. V Pise, pri odchode začalo kropil, ale keďže som nepremok už nepoužil niekoľko dní - možno naozaj aj 20 ani neviem poriadne kde je. Tak som to dal bez, no jedna situácia mi pripomenula spomaliť . Trošku mi ušlo pred križovatkou na hladkom asfalte predné koleso a uvedomujem si že zub casu síce ešte žije, no vlastnosti sú na hrane životnosti . Teda, opatrne ......

Domov volím cestu smerom na Benátky s umyslom dôjsť co najďalej k Slovinsku. Cesta do Bologne bola krásna, klasické kopečkové Toskánsko. Je neuveriteľné krásne, v podstate takmer celé Taliansko nech sa vyberiete kamkoľvek. Krásne kľukaté cesty, pripomínajúce často cestu Demänovskou dolinou, proste v prostred lesa sa zjaví dedina. Niekedy má domov len 6, niekedy 40. A uprostred nej, sú šípky k ďalším, niekde hore do kopcov na úplný vrchol stráni. Proste .... ach

Všetky väčšie mestá cestou len obchádzam a chcem sa dostať k dnešnému cieľu čo najbližšie. V Mestre pri Benátkach si rezervujem ubytovanie, cez RBNB za 29€ na noc a plánujem teda malú prechádzku po Benátkach. Na ubytovanie prichádzam tesne pred 20tou. Nakoniec z malej prechádzky, bola väčšia a ľahám do postele okolo 0:30 a to ráno plánujem skoro vstávať a vyrazit krížom Slovinskom.

Udalostí k popisu sa neudialo dnes veľa, omnoho viac o zážitkoch napovedia fotky.

* ozaj, v decathlone kupujem tašku na suveníry ono sa to stále kopí.

---

Deň 24 13.8.2022 -
486km
Venezia - Villach - Oberhaag

Ráno som sa veľmi nevyspal. Neskorý návrat do postele a skoré ranné vstávanie mi dali asi 5 hodín spánku. Takže nabaliť a šup ho do najbližšieho obchodu doplniť suveníry. V Conade som strávil asi hodinku a než sa mi všetko podarilo nabaliť bolo 11. Nakúpil som hlavne kávu, ktorá je podstatne lacnejšia ako u nás,milovane sušienky, nejaké limonády, talianské lakocinky a zhodou nahod pani žene aj kabelky značky ktorá už u nás tovar nepredáva. Áno, neuvážene som využil akciu 3+1, teda za 4 kabelky platím len 55€ Snáď som aspon jedinú trafil do vkusu, ak nie pôjdu na bazoš.

Zázrakom sa mi všetko podarilo nabaliť priamo pred obch. centrom, asi dvaja okoloiduci mi ukázali palec hore najskôr za odhodlanie sa zbaliť. Ja som už asi spomínal, že som si bral len najnutnejšie minimum oblečenia presne na tento prípad.

Rozhodol som sa teda nakoniec pre cestu Rakúskom, mal som pôvodne v hlave plán Slovinsko - Maďarsko. No napríklad v takom Štajersku kde sa práve nachádzam som nikdy nebol. Rakúske Alpy ma proste milujú a za odmenu som si už na hraniciach obliekal nepremok. Našťastie vekmi nelialo, ale zato sa poriadne ochladilo. Neskôr v kopcoch sa pridala hmla. Parádna atmosféra a krásne výhľady na všetko okolo. Na tej 125tke to veru na takú horu chvíľu trvá ..... svetelnou rýchlosťou asi 40kmh, ale je čas na tu prírodu okolo.Cestou je hmla, ale úplne hore, sa tá krása otvorí úplne ..... Ponad hmlu je vidno len hory .... Nádhera

Neskôr podvečer okolo 19 pozriem na Booking a nenachádzam žiadne voľné ubytovanie. Okej, ponúklo mi jeden nocľah niekde na hrade. To som z rozpočtových dôvodov odmietol, a zistil že ubytovaní na súkromí je tu celkom dosť. Teda resp. tabulí ktoré naňho odkazujú. Nakoniec sa mi to podarilo, v penzióne Schusterpeter ...... Nenašli sme veľmi spolocnu reč, moja nemčina ovláda asi tak 10 slov. Hlavne z čias sledovania kreslených The Simpsons a reklám na pro7. Pamätám si Jetz im kino, čo mi dnes voľajako nepomohlo. K tomu aby sa porozumeli dvaja ľudia stačí len ochota, teda dohodli sme núdzovo nocľah (v takej krásnej izbičke, hneď vedľa ranajkovej miestnosti, kde pani domáca skladuje obliečky, uteráky a sú tu aj 3 detské postieľky) Ale paráda, ja som spokojný aj keď wc mám na chodbe ... Bohušu. Ráno ma teda na 8mu čakajú raňajky a uvidíme koľko to vlastne bude stáť To je jediné čo sme neprebrali, snáď to nebude na hypotéku. Táto lokalita mi až otvorila ústa šéfe, všetko je tu krásne čisté, úhľadne .... domčeky ako z reklamy. Krásne kľukaté cesty brázdia už od skorého rána motorkári...... Perfektné, takmer až dokonalé.

Rano teda napapať a plán je smerovať už priamo domov do Košíc. Akurát ešte nemám jasno, či to bude cez Komárno, alebo okolo Balatonu .....

(posledná foto je hneď z rána, môj výhľad po prebudení)

---

Deň 25 14.8.2022 -
664km
Oberhaag - Pápa - Komárno - Košice

Posledný deň, je obvykle tak 50:50. Po 24 dňoch mimo domova, aj keď je to určite jendoduchsie v tejto dobe internetu a roamingu v únii, ale predsa domov a jeho domorodci začnú chýbať. Zároveň sa domov ešte nechce, aj keď toho bolo naozaj dosť, každá dovolenka je krátka. Ráno som si privstal tak, aby som zbalený sadol k raňajkám na 8:00. Určite poznáte ten pocit, keď ráno si niečo matne vybavujete a nieje úplne isté či to bol sen alebo realita. Tak sa mi zdalo, že som sa v noci zobudil otvoril okno a nad kostolíkom krásne svietil mesiac a ešte som si povedal aké krásne a spravím si fotku...... Nič, asi som bol nemohúci. Takže komplet nachystaný, motorkári už začínali brázdiť cesty. Pečivko, masielko, šunečka, syrček ..... som mal pripravené na stole. Akt platenia prebehol hladko, na papieriku som dostal napísané 39€. Karta bite ? "najn" a bolo vymaľované......... Horko ťažko som v peňaženke nasmolil 35.40€ čo nestačilo a pani vravím bankomat. Nááá das is ókej a platím teda 35.40€ ponúkam ešte dirhamy ktoré som si vzal ako suvenír Cítil som sa ako z rozprávania mojho kamoša, ktorý ponúkal taxikárom stravné lístky za odvoz keď mu po prebdenej noci dosiel keš (dávne stredoškolské časy)

Jemný opar dával pravú rannú atmosféru a 8:30 som vyrazil. Rakúsko je naozaj krajina snov. Perfektné dokonalý asfalt, tráva a voľne pohodené zvieratá k tomu pridávajú na atmosfére. V malej dedinke Hart, sa priamo na benzínke konal trh. Miestny pestovatelia, remeselníci, alebo predajci harampádí. Keďže môj keš som už minul, pokračujem ďalej bez suvenírov. Faktom je, že modrú tašku s lakocinkami držím medzi nohami už druhý deň. Ešte že nejazdím v sukni. Križujem dedinku s názvom Puch v ktorej pre istotu zatajujem dych, ešte že nieje veľká a dávam to v pohode. Hraničný prechod do Maďarska je poznať hneď, končí sa superkvalitná cesta a začína niečo iné. Zmenu vidieť aj na prostredí, domy a záhrady už niesú ako z rozprávky. Ale ten rozdiel je vidieť asi všade smerom na východ. Kľukaté cestičky vystriedali dlhé roviny a konkrétna fotka sa stala takmer osudnou limonáde. Jedno veľké pellegrino mi po mojej chybe vypadlo spoza-chrbta v Taliansku na kruhovom objadze. Hľadal som poza chrbát croissant!a fľašu som nechtiac vystúpil. Pád neprežila a praskla. Vypil som teda koľko som vládal a nechal ju napospas osudu. Tentokrát som pri nasadaní po fotení nohou zrejme zavadil o fľašu, áno tá taška medzi nohami komplikuje nasdanie. Našťastie sa druhý kus nerozbil, ale vyzera ako vyzerá. Vypadnúť z Vespy rýchlosťou okolo 60kmh je náročné aj pre plast.

Najlepší bol okenný strážnik a samozrejme aj mňa pri robení fotky poriadne vyštekal. Maďarsko zbehlo v podsate ako nič a už fotím most v Komárne. Tam sme si spolu trochu poplakli od stastia, odtiaľ by sme to dali už prinajhoršom aj SAD-kou.

Smerujem na Veľký Krtíš, na prvej benzínke v Tekovských Lužanoch tankujem a obedujem. Jediná nevýhoda je naozaj tankovanie, vlastne celú batožinu zo sedla zhodiť, natankovať a znovu nahodiť. Je to také kus otravné veru a nekvapnúť pri tom do odkladacieho priestoru pod sedačkou, veď to poznáte ..... posledná kvapka. Prišiel som ale na systém, pištoľ treba obrátiť hore laufom ešte nad hrdlom nádrže

Na ceste pred Veľkým Krtíšom, niekto jemne blikol a kýve z auta. Kontrolujem, či svieti moje diaľkové, keďže niekde v Maďarsku som zistil že mi odišla žiarovka. Primavera má síce ešte malé led svetlá, ale pre istotu som svietil diaľkovým. Na tom ostrom slnku to nebude tak dráždivé. O pár metrov dalej zastavujem pri aute a hneď ma zdraví výletnik s posádkou. Že ma pozná zo skupiny Vespa, sleduje môj príbeh a som u neho kedykoľvek vítaný. Taktiež východniar a chvíľu teda pokecáme čo a ako. Tak ešte raz ti ďakujem, bol si prvý Slovák po dlhej dobe a ktorým som sa rozprával a ozaj ma potešilo že si ma zastavil. Cestu domov už poznám celkom dobre a tak premýšľam či utekám hneď domov, alebo si ešte dáme víťaznú fotku na Alzbetinej pred Alžbetou.

Cestou sme zdolali 25.000km ....., 25tisic za dva roky a pár dní. Na tak malý stroj, veľmi dobrý výkon a zatiaľ si stále šije alo nová. Proste Taliani to vedia, nie len krásne nakresliť, ale aj vyrobiť. Ak ste čítali príbeh úplne od začiatku, tak viete kto je jašterica.

Pôtor: pred miestnym pohostinstvom sedela jedna jediná osoba, ktorá sa na mňa usmiala. Možnosti su asi len dve, buď som skutočne kapitán fešák alebo to bola jašterica.

Do Košíc prichádzam tesne pred 19tou a smerujem teda najprv cvaknúť fotku do mesta a až tak domov. Keď mám pravdu povedať, dlhú dobu som premýšľal čo poviem doma ako prvé. Celú radu myšlienok, vybojovala veta "už viem kam pôjdem budúci rok" Akože síce ešte neviem určite, a či vôbec, ale prišlo mi to veľmi efektné.

Misia "velbloud" dopadla v podstate veľmi dobre, úžasných 25 dní. Je pravda že boli dni ťažšie aj ťažké. Mohol by som pridať do kamasútry nové polohy, ale moja duša dobrodruha ma proste nejak cez toto všetko ženie vpred. Baví ma spoznávať nové miesta a objavovať. Či uz je to za rohom, alebo niekde úplne preč. Maroko hodnotim aj napriek negatívnym veciam celkom dobre, nečakal som až takú divočinu, aááále šlo to. Pár krát som mal trochu úzkostné stavy, predsa je len lepšie a bezpečnejšie v dvojici. Ono aj každá blbosť môže celý výlet zmariť, ako napríklad len to že skôr došlapnem na zem než je potreba. Pod Montserat-om som nohu chcel oprieť o obrubník pri zastavovaní, no podarilo sa mi ju dať o milisekundu skôr medzi obrubník a Vespu. Našťastie sa botaska poddala a nohu mi len stočilo, spätne som premýšľal a skúter je naozaj easy. Šlo by to aj so sádrou na nohe, to ma na nej baví. Vespa je proste jednoduchá a prináša mi omnoho viac a iných emócií ako veľká motorka, proste len sadnem a idem. Cestovná rýchlosť je ideálne niekde okolo 80-90kmh, v ostrých kopcoch len 35-45kmh. No na cestovanie to stačí, mám pocit že toho vidím omnoho viac akoby som to len preletel. Potom príde mesto ako napríklad Barcelona,Granada, alebo Avignon a Vespa je kráľom premávky ...... Skútrov sa obmedzenia v španielsku veľmi netýkajú. Posielali ma do zákazu, jednosmerky ... si si moto sí. Príde mi to na Vespe všetko také jednoduché. Jazdil som na kde čom, skvelých strojoch, ale to boli všetko skvelé stroje. Vespa ma proste dušu a charakter ...... emóciu ktorú ti aj iná perfektná, možno aj tehnicky lepšia motorka či skúter nedá.

Za celú cestu som nafotil 3140 fotiek, čo je celkom dosť. Materiálu s GoPro, mám asi 410 videí, ktoré ani neviem kedy spracujem. Všetko to ale len obrazne vypovie o pocitoch, myslienkach a zážitkoch... Tie sa môžu zničiť, stratiť, ale z hlavy ... tam ostanú navždy. Teda jedine ak ich neukradne ten nemec, čo kradne veci.

Pravdepodobne pri zapisovaní a odčítavaní km vznikla niekde zrada, doma mi tachometer ukazuje na B-čku hodnotu 248. No buď je to 6248, alebo 7248 čo po prepočtoch vychádza určite na 7a viac, teda v niektorom dni, možno dňoch som pri zapisovaní km spravil chybu ktorá sa potom následne ťahala. Teda celkový súhrn je 7248km za 25 dní ........

Ďakujem, za každé zdieľanie, paľce hore a iné emoji. Pôvodne celý blog vznikol pre priateľov, ale som veľmi rád že takto som si získal nových.

Všetkým Vám veľmi, veľmi pekne ďakujem

Určite ešte pridám dodatočné ďalšie fotky, spomienky čo som nestihol napísať a ďalšie dobrodružstvá od Signora. Veď sezóna predsa nekončí ......

* prikladám aj fotku suvenírov, Vespa toho naozaj uvezie ....