Internetový magazín o motorkách, motorkároch a o všetkom okolo nich.... Šport, Novinky, História, Technika, Vaše Stroje, Video-Foto Galéria, Motoride Klub, Diskusia, Inzercia, MotoChat, Ankety... a a ešte o mnoho viac...
Otestovali sme raketu stredného doletu - Aprilia Tuono 660 (2021)
[Testy a predstavenia - Test]
Pokračujeme v testovaní motoriek, ktoré nemajú žiadneho predchodcu, a v ktorých hrmí úplne nový motor - aj takéto stroje sú výsledkom nových euronoriem. Našťastie, v prípade Aprilie bez nepriaznivého dopadu na zvuk a dynamiku, juchú!
Aprilii by po vypadnutí modelov ako Shiver a Dorsoduro (opäť tie euronormy, ach) chýbali životne dôležité stroje strednej triedy, takže príchod nejakej novinky bol na spadnutie. Čo-to o nových šesťstovkách či sedemstovkách z Noale sa šepkalo už od roku 2018, až Aprilia sama ukázala koncept RS660 vo full karbóne, s červenými kartrami a lešteným rámom a kyvkou, z čoho malo viacero fanúšikov minimálne výron žubrienok. Reálny sériový model, ako to už býva zvykom, vyzerá o niečo skromnejšie, lenže stále hovoríme o Aprilii, takže tu nenájdeme žiadne lacné prvoplánové riešenia. Spolu so superšportom RS660 prišiel aj naháč Tuono 660, a o niečo neskôr aj toľko potrebné stredné endurko Tuareg 660.
Aprilia Tuono 660 (2021)
Rozdiely medzi RS660 a Tuono 660 sú vlastne rovnaké ako medzi RSV4 a Tuono V4, čiže minimálne. A to platí aj keď porovnáme malú 660 a veľkú V4; na ceste ich rozozná málokto, zvlášť ak idú takými rýchlosťami, na aké sú stavané. Lajtový hint: malé aj veľké Tuono majú rovné naháčovské riadidlá a spätné zrkadlá uchytené na nich, a chýba im kúsok bočnej kapoty, kým RS660 a RSV4 majú športové delené riadidlá a spätné zrkadlá na prednej kapotáži. Malé 660 majú veľkú dizajnovú výhodu v tom, že celý výfuk je schovaný pod motorom, čím odhaľuje kyvku a koleso, mňam mňam. Pozornejší už možno vedia, že žiaden zo spomínaných modelov nemá vpredu viditeľné smerovky. Sú zakomponované v koncoch nenápadných pásikov denného svietenia. Po zapnutí smerovky sa denné svietenie stlmí a koniec začne blikať na oranžovo. Vyzerá to super sexi! A po veľkých súrodencoch tu zostali aj dobre zamaskované prítlačné krídelká, aj keď skôr asi iba pre imidž.
RS660 aj Tuono 660 majú úplne nový motor, radový dvojvalec s pálením po 270 stupňoch. Pre Apriliu bolo jednoduchšie „useknúť“ dva valce z ich ikonického V4 motora a využiť jeho vnútornosti, než držať pri živote starú a veľkú V2, ktorá je v mnohých smeroch náročnejšia než R2. Ako sa dozvieš z nasledujúcich riadkov, nový agregát rozhodne nemá problém s dynamikou ani zvukom, vlastne s ničím, uh, ako to tí Taliani robia? Výkon je nastavený na 95 koní pri 10 500 otáčkach, ale to iba kvôli legislatívnemu obmedzeniu, pretože inak by z nových modelov nemohli predávať aj 35 kW verzie. Viem si predstaviť, že vo fabrike v Noale ich toto obmedzenie muselo tlačiť ako kameň v topánke, inak by Tuniak mal aj 115 koní, cazzo! (RS 660 s rovnakým motorom má 100 koní.) Koniec koncov, výkon je ďaleko vyšší než majú ostatné dvojvalce v triede, dokonca vyšší než trojvalec a štvorvalec. Krúťak je potom pekných 67 Nm pri 8 500.
Aprilia Tuono 660 (2021)
Zistiť, či stojím pri V4 alebo 660 je niekedy problém aj pri štartovaní, veď aj kokpit a takmer všetko ostatné je rovnaké. Hmotnostný rozdiel je nejakých 26 kíl, čo sa takto čierne na bielom zdá dosť, ale po nasadnutí cítiť nie je. A to nepíšem len tak od stola, krátko po Tuone 660 sme mali aj Tuono V4, takže som ich porovnal v rovnakom čase. Dobre, dobre, na 660 ma trošku prekvapil blok motora na pravej strane, ktorý je akoby príliš plochý, utopený a obyčajný, a dizajnovo nesedí s prepracovaným zvyškom stroja, ale ako som to preberal so zvyškom redakcie, asi je to len môj obsedantno-autistický pohľad. Odmalička som mal pocit, že som nejaký iný.
Aprilia Tuono 660 (2021)
Štart, a pome do premávky. Zvuk je dobrý, naozaj dobrý! A podvozok tvrdý :) Celé odpruženie je naladené na kvalitné cesty. Takých u nás veľa nie je, takže žubrienky občas zažijú iné šupy. Akože ani vo sne by mi nenapadlo, že sedím na objeme 660. Malý Tuniak sa derie dopredu a rýchlo hlce celú realitu pred sebou. Stále je to Talian, takže má aj patričné správanie, natoľko odlišné od zvyšku triedy. Zabudni na nejaké jemnučké prejazdy zákrutami, tu sa pred zákrutou musíš lepšie pripraviť (božské brzdy ti pomôžu), Tuono bude tak trochu aj nasrdené a hladné po náklone, a keď ho už položíš ku apexu, rozhodí ťa nejaký hrboľ, zamáva vami, nasrdení budete obaja, uf, presne tak to bude, a to ešte môžeš byť rád, že máš vyššie a rovné riadidlá. Talianskosť z Tuona vyteká a dá ti ju pocítiť.
Vôbec by som sa nebál vziať Tuniaka na okruh. Už len to, že tu po RS zostal aj laptimer, o niečom svedčí. Tento stroj je hladný po otáčkach a zákrutách, len by mali byť kvalitné. Ok, kontrolky preradenia budú pri riadnej paľbe neuroticky vyskakovať ako ohňostroje, ale je dosť možné, že nebudeš mať čas si ich všímať. Tu treba zdôrazniť, že Tuono 660 v sérii nemá quickshifter, čo by sme v tejto triede aj čakali, ale vzhľadom na pomerne dosť vysokú cenovku tejto motorky je to veľmi, naozaj veľmi čudné.
Inak je tu aj celkom slušná sada elektronických asistentov: päť režimov, trakčná, motorová brzda, wheelie control, tempomat, všetko jemne nastaviteľné. Je až radosť pozerať na prístrojovku počas nastavovania, človek by niečo také v tejto triede nečakal. V Tuone elektronika na rozdiel od RS nie je náklonová, preto nemá napríklad ani prisvecovanie do zákrut. Aj možnosti nastavenia podvozku sú menšie, plus Tuono má inak poladené prevody.
V triede stredných naháčov je teda dobrá tlačenica, z toho takmer všetky stroje sú pre tento rok inovované z dôvodu Euro 5. Ako som už spomínal, Aprilia má najvyšší výkon aj cenovku. Má aj najšportovejšie gény a je najexkluzívnejšia, preto si za Tuono 660 nechá zaplatiť. A to až o neuveriteľných 4 100 eur viac než sú najdostupnejšie kúsky v tejto triede ako Yamaha MT-07, Suzuki SV650 či Kawasaki Z650. To všetko sú dvojvalce s výkonom o 20 a viac koní menším než Tuono. Suzuki ako jediná má usporiadanie V2. Máme tu aj jeden úplne nový trojvalec, Triumph Trident 660, ktorý má len o nejakých 14 koní menej, ale stále stojí o celé tri tisícky menej než Tuono 660.
Výkonom sa k Aprilii najviac približuje Honda CB650R s praprapredkami v Hornete, či až CBR600RR. Pri Tuone však vyzerá tak nejako obyčajne, aj keď na okruhu by sa tiež nemusela hanbiť. Stojí tiež o tri litríky menej. Tuono je zo všetkých spomínaných akoby najväčšie, občas pomýliteľné s litrom. Veľmi klame svojou prednou maskou a kapotami. Je pre nás nepochopiteľné, že v jeho veľmi trúfalej cene nie je zahrnutý quickshifter.
Záver
Aprilia teda nasadila medzi stredné naháče riadnu šťuku. A nechá si za ňu aj riadne zaplatiť - Tuono 660 stojí 10 699 eur. Vzhľadom na exkluzivitu značky a športové schopnosti modelu je to pochopiteľné, ale mimo Talianska sa asi nejaké veľké obchodné úspechy čakať nedajú. K tak krásnemu a funkčnému celku mohla Aprilia za tú cenu dať do série aj quickshifter. Malé Tuono ide teda presne v šľapajach svojho veľkého a slávneho súrodenca; vidieť ho na cestách bude skôr sviatok. Nevieme sa dočkať, až sa odvezieme na endurku s týmto motorom, novom Tuaregu.
