Tento výlet mi mal pomôcť v odpovediach na otázky typu: aké moto si kúpiť, či moja výbava je dostačujúca, termoprádlo, jazda v noci a daždi, únava, orientácia, blúdenie, manipulácia s moto v zápchach. Všetko bolo.

Bol utorok ráno 11. 10 .05 a ja som sa vybral na svoju cestu. Výlet nezačal dobre. Pokazil sa zámok na pivnici a ja som sa nemohol dostať ku svojej nespútanej sile 6 kW. 15 min. práce s tupou pílou, sila oslobodená, ja spotený. Slniečko sa predieralo, bolo 8 h. Takže hneď za Jahodnou som sa ponoril do obrovskej hmly a hneď som šomral, nooo cestovateľ tu to máš. Štít orosený zvonku aj zvnútra. Nejakých 8 stupňov, zima mi nebola. Na zadnú ľavú stupačku umiestňujem cyklistickú blikačku.

Teraz len s námahou budem slušný a neurážlivý, aby na verejnej stránke neboli problémy. Každý tvor v prírode, ktorý žije aspoň rok, si uvedomí, že prebieha zvláštny cyklus a to striedanie ročných období. A ono sa to opakuje. Takže keď v lete vykopneš napríklad okno, bude Ti chýbať v zime. Nepoznám tvora v prírode, ktorý by si ničil hniezdo. Neviem ako Vy, ale ja som prvých 7 rokov svojho pracovného života sporil na bývanie. Sú však aj „svetlé“ výnimky. Ale tých detí mi je ľúto.

Cestujeme po svete, sucho konštatujeme v tom Rumunsku je chudoba, kdesi v Rusku, Afrike atď, netreba ísť ďaleko, Spiš je tu zo všetkými svojimi krásami. Čo je to Sarajevo, Čečensko?
Viacej foto v galérii. Na Spišský hrad sa vydriapem rovno kolmo hore kopcom po hline, nie po asfaltovej ceste, číňanko neprotestuje. Všetko je ponorené v hustej hmle. Takmer nič nevidno, ale vládne tu čulý filmársky ruch, zásobovanie prebieha na štvorkolkách a 6-kolkách, čudný stroj, nemci si s odpadkami veľké starosti nerobia. Nie je tu nič na fotenie. Znova v hmle prídem do Levoče na krásne námestíčko a fotím si pekné stavby. Veru pekné mestečko, klietka hanby pre “zlé“ ženy, mali svoju reality šou. A spomenul som si na slová kamaráta, ktorý stále hovorí, že všetko už bolo vymyslené..

Konečne zmizla hmla a ja mám pred sebou krásnu cestu do Kežmarku, potom Ždiar a hranicu s Poľskom na Nowy Targ, smer Krakow. Cesta a príroda je nádherná, ani neviem ako pomaly, či rýchlo idem. Podaril sa mi nefinančný úspech v živote, všetci ľudia na ktorých mi veľmi záleží sú zdraví, majú prácu, bol som šťastný.

Po ceste je pekné stromoradie, na ľavej strane žlté listy brezy a na pravej pekná zeleň. Kľudne zastavujem a fotím. Čas ma netrápi. Hranica úplne v pohode, cesty kvalitné aj poľská strana tatier je veľmi pekná, všade vládne čulý stavebný ruch, budujú sa penzióny atď. Schádzam z cesty a dávam dole jednu vrstvu oblečenia, trošku sa ponaťahujem, mobil mám vypnutý už od Košíc. Jedlo z domu nemám, veď všetko stojí ako doma. Cestu do Krakowa si krátim špekulovaním akú moto by som si mal kúpiť, aj preto som sa vybral na cestu, aby som si som v tom urobil trochu jasno. Nemám jasno ani v kubatúre (250 – 650), značke, nič, celé hodiny čítania testov, kupovania časákov, prehľad je, ale rozhodnutie ani náhodou.

Wieliczka.

No ale som sa v Krakowe nablúdil a napáchal dopravných priestupkov, zákazy otáčania, kým som našiel smer na Wieliczku. Je tam zaujímavá soľná baňa so vstupným cca 420 Sk, ej bisťu, (najviac sa mi páčili tie obrovské priestory pod zemou a do steny vytesané výtvory) rozumiem poľštine veľmi dobre aj vďaka tomu, že sme za socíku pozerali poľskú televíziu, kde v sobotu v noci šli filmy, kde bolo viac ako len ženské odhalené poprsie a všetky obrazovky na sídlisku blikali rovnako. Veru, stanovali sme pod perinou.

Krakow

Je poobedná špička, stovky áut, môj malinký skúter si s tým hravo poradí, v podstate chodím a blúdim, akoby neboli okolo mňa autá, lebo stále idem dopredu. Avšak pravé pruhy majú preliačiny 10 - 15 cm, veru za mokra by som z nich ťažko vyšiel. Do parku ku rieke Visle som sa dostal tak, že som dokolobežkoval skúter po pešej zóne, to by veru s 250 kg moto nešlo, ani tie zápchy zdolávať. Qanga pripútam k značke pešia zóna, žiadne parkovné, voľnosť pohybu.

Neviem, akú historickú hodnotu majú budovy, námestie v Krakowe, či po vojne neboli nanovo postavené, ale mesto, presnejšie stred mesta je nabitý mladými ľuďmi akoby to bolo študentské mesto, plno kaviarničiek a reštaurácií. Veľmi mi to pripomenulo francúzske Aix en Provence. Ja som však chcel len jedno. Zjesť kebab v lístkovom ceste. Je neskutočný. (Reštaurácie boli lacné, ale by som v nich zhorel.) Tak a teraz hurá na Wawel.

Ten je veľmi pekný a veľmi navštevovaný, túlal som sa tam hodinku, už sa pomaličky stmievalo a ešte som si chcel vychutnať atmosféru námestia aj nasvietených budov.

Stálo to za to, aj keď som vedel, že na Oravu do Námestova je pre skúter veľmi ďaleko a pre 35 W žiarovku aj nebezpečné. Zašlo slnko a ihneď sa ochladilo. Na benzínke si vypýtam kľúče pre WC invalidov a na obrovskom WC sa prezliekam zo spotených vecí do sucha. Odteraz prezliekanie budem praktizovať len takto.

Keďže po ceste naspäť šlo veľa áut, nemal som problém s osvetlením a 85-tkou stíham za nákladniakmi, presnejšie medzi nimi. Avšak posledných 50 km pred hranicou som odbočil na podivnú odbočku, na ceste neboli čiary a tak som slabo videl, navyše bola cesta dosť rozbitá.
Hranica v pohode, v Trstenej odbočujem a idem okolo Oravskej priehrady, tam chcem nájsť ubytovanie. V domčeku, ktorý poznám sa svieti, zaspomínam si ako sme v ňom bývali s partiou dobrých chlapov, keď sme tam potápali. Už tam niekto je. Skúšam teda pred Námestovom, asi sa to volalo slanická izba, či koliba, chceli za jedného 750 Sk, ale chatky a prostredie nádherné, nechávam si to ako rezervu. V Námestove bývam v turistickej ubytovni za 300 Sk vo veľkej, vcelku peknej izbe, porozkladám veci a mapy, oblečiem si ľudské veci. Viem, že blízko je solídny podnik, mám nesmiernu chuť na prevarené víno, beriem aj statív na nočné foto.

Pred podnikom spoznávam dodávku, to nemôže byť pravda. Už kričia: “Čau Majo, čo tu robíš?“ „Vozím sa len-tak.“ Samozrejme, že to oni bývali v tej chatke, nechali schválne rozsvietené, a majú voľné tri postele. Smola už bývam, musíte si na tie tri lôžka nájsť „iné obsadenie“. Vína bolo viac, fotky neboli, statív som tam zabudol. Ale vrátil sa poň. Dozvedám sa, že voda je na prd, ale Šutovo je fajn, zajtra tam chcem ísť. Po 400 km a troch hodinách jazdy v noci a víne plánujem zajtrajší deň, ale som to prehnal. Veď som na to aj prišiel.

Najsevernejší

Najvýchodnejší a najjužneší bod SR už mám za sebou ..(Osminka na cestách)...
O 6 h som už hore a o 7 h už vyrážam na Oravskú Polhoru smerom na hraničný prechod. Foto v galérií. Sú 3 stupne, hmla. Je mi trošku chladno. V kopcoch sa hmla trochu vytratila a umožnili pekné foto.

Na prsty mi je trochu viac zima a tak nasadzujem úchyt riadidiel s vystretými prstami. Pomáha to. V Námestove nachádzam presne to, čo potrebujem. Nevykúrený bufet IV. cenovej kategórie, kde sa určite nespotím, polievočka, čajík, veterník 35 Sk. Sadám na Qanga. Nekonečnú zápchu v Oravskom Podzámku míňam s úsmevom, hasím si to na Dolný Kubín – Kraľovany, cesta je znova nádherná, ustupujúca hmla vytvára krásne výjavy, stále zastavujem a fotím.

Za Kraľovanmi je starý kameňolom (Šútovo) vidno ho trochu aj z cesty, v lete keď pôjdeš okolo zastav sa tam. Na moto sa tam dajú nájsť pekné zákutia, kde možno stráviť príjemné telesné radovánky, po nevyhnutnom kúpeli. Vľavo zvyknú byť nudisti. Pravidelne nachádzam na dne jazierka stratené potápačské masky, šnorchle.

Pokračujem po preplnenej ceste do Slotova, odbočujem na Bytču, Považskú Bystricu, Púchov, tam tankujem.

Neviem, či som v tomto kraji nezvyčajný zjav, ale stalo sa mi to, čo som v živote nevidel. Dvom vodičom sa pohlo auto počas tankovania. Auto bolo na nepatrnom prevýšení. Vyzeralo to nesmierne komicky ako človek nevie čo skôr, hadicu odložiť zahodiť, alebo ručnú zatiahnuť. Vyzeralo to akoby mali nervové tiky. Rehotal som sa. Keďže nemám denný kilometrovník, tak si píšem po svetle, teraz som to zabudol. Tak sa snažím si zapamätať posledné dvojčíslie. Tentokrát to bolo 69. Keďže som sa napojil na diaľnicu, mal som dostatok času rozvíjať teóriu spojenú s týmto číslom. Čo môže byť lepšie? Aby mi článok uverejnili, v krátkosti som prišiel, že lepšie je 969.

Diaľnica

Keď raz budem ležať v hypnóze a kričať nezmyselné čísla, nebol som tajný agent, ale je to kontakt na tureckého kamiónového prepravcu, ktorého tel. čísla som skenoval 90 min.

Pokračovanie nabudúce. Aj by som im to na Pezinskej Babe ukázal, Záhorská Ves, Senec, Sereď, Komárno, Vráble, B. Štiavnica, Lučenec, Krásna Hôrka, Košice Bardejov.