Najvýchodnejší bod SR a pre mňa najbližší, nielen vzdialenosťou.

Kľudne po práci vychádzam z Košíc smer Michalovce, cesta je široká a kvalitná, prehľadná. V stúpaniach sú dva pruhy, skrátka osobným autám zavadziam.Viem to a tak pred obcou Bidovce odbočujem na cestu smer Vranov n. Topľou. Krásna cesta s množstvom zákrut a zle zaplataných jám vhodná, aby kámoša idúceho za mnou nesmierne bavila a vylúdila mu úsmev na tvári. Mne to pripomína, že moje kríže už nie sú ako za mladi. Podvečer sa stretávame v Snine, kde u spoločného známeho odkladáme moto, zjeme pripravené jedlo a začíname s ohliadkou krčmičiek a dievčat.

Čo sa týka alkoholu máme v tom jasno. Sme za. Ak je deväť hodín ráno, tak ráno vyrážame pozrieť Sninské rybníky a pozrieť Sninský kameň, tu nás odradzuje zákazová značka. Rešpektujeme ju! Mňa to ťahá ku Starine a do Novej Sedlice. Chlapcov to ťahá do Košíc, ale mňa nie.

Tak o pol hodinky som pri Starine, kde mi v ceste stojí rampa a člen SBS mi vysvetľuje , že ďalej nemôžem ísť, lebo je to prísne strážené a bláblá. Navyše sa dozvedám o novej hrozbe terorizmu pre našu krajinku. Tá hrozba na mňa účinkovala tak, že horko-ťažko som udržal polovážnu tvár a vlastne som si radšej požul jazyk... Takže som sa otočil a idem po normálnej verejnej ceste, vidím neoznačenú asfaltovú odbočku, odbočujem a som pri vode, teroristi, nečítať!

Vychutnám si nerušenú prírodu, ak sa dá takto nazvať umelá nádrž. Od Stariny idem po motocyklovo prekrásnej ceste, uprostred zelene vidím bielu bodku.

Približujem sa a je to maličký kostolík, ťažko sa k nemu cez zamknutú rampu dostať, ale zákazová značka, ani nápis nikde. Musím nakloniť skúter o 45 stupňov a stáť vedľa neho a poriadne mu pridať, aby do prudkého svahu, kĺzajúc sa prešiel, ešte, že je ľahký okolo 120kg. Pri ceste bola tabuľa so zmienkou o zatopenej obci Dara, a to bol ich kostolík, ktorý po nej jediný ostal . Po rozbitej a zle poplátanej ceste do Novej Sedlice si uvedomujem, že mi začína čosi drnkotať. Zbežne kontrolujem skúter. Chrómová koncovka výfuku je uvoĺnená. Povolili nity. Tak z toho sa nestrieľa, to som ešte nevedel, čo ma čaká.

Nová Sedlica, nech mi obyvatelia odpustia nie je ničím výnimočná. Snáď len tým, že som veľmi hladný a potraviny sú otvorené vždy okrem utorka poobede. Jasné, že je utorok. No a ešte, že je najvýchodnejšia obec v SR. Nezobral som si ponaučenie z Awiovho článku a to tam boli ešte pred povodniami. Podľa mapy plnohodnotná a tak sa aj tvári spočiatku cesta medzi Ulíčom a Ubľou ma utvrdzuje o maximálnej nevhodnosti skútra na na túto neexistujúcu cestu, (spomenul som si na blúdenie počas svadobnej cesty v Bosne) .Miestami musím zostúpiť zo skútra, lebo zlomy boli aj 20cm vysoké, neustále chýbal asfalt, sú to vlastne rozsypané kamene. Zbohom výfuk. Na konci Uble je pekný moderný motorest a v ňom ceny ako za socíku. Jedol som ako Tarzan.

V Ubli chcem ešte pozrieť spolužiaka, pracuje na hraničnom oddelení. „Boha Majo“: privíta ma. “Ako si prišiel?“ „Na Qangovi, tak sa volá.“ „ Prepáč nemôžem sa Ti venovať mám tu nejakých ázijcov, neviem odkiaĺ“. Chvíľu počkaj. Tak si pozerám kanclík, všelijaké návody a základné slová v čínštine, neviem ako rozprávajú v Bangladéši. Thajsku, Srí Lanke, lebo tam boli postupy ako s tými ľuďmi nakladať atď. Po chvíľke som tých zúbožených ľudí zacítil a potom aj zbadal. Všetko čo mali, mali na sebe. Po troch-štyroch týždňoch putovania vyzerali hrozne, ženy, deti, muži.

Nechcem obťažovať a ani nemám náladu, radšej idem.

Namieril som si to na Sobrance a potom na Slovenské Plitvické jazierko (Morské Oko). Je sopečného pôvodu, ale aj tak mi pripomína Plitvice. Čistotou a kľudom. Miesto na relax, alebo samovraždu. Vyber si. Je vhodné tu prísť pred prázdninami. Do Košíc sa vraciam za neuveriteľného protivetra, ktorý spôsobuje, že potrebujem 1.5m cesty. Bolí ma zadok, ale inak sme z Qangom, až na výfuk OK.

Najjužnejší bod SR. Patince.

Kedže som sa vo svojom predchádzajúcom článku Košice Budapešť na konci zmienil o tom, že som cez predĺžený víkend trochu skútroval mal som na mysli aj toto.

Z Lučenca vyrážam smer Komárno a Patince, je to najjužnejšia dedina v SR.

Cesta do Komárna je úchvatná, prázdne cesty a znova zákruty, kde musím pribrzdiť, žiaľ tých kde nemusím je aj tak oveľa viac. S pribúdajúcim slnkom je na cestách viac a viac moto, neklamný znak, že sa približujem do Komárna, je tu takmer vždy teplo. V Komárne je predajňa a importér Keeway a tak som objednaný na servisnú prehliadku po 8000km.

Patince sú o 10km. Takže spojenie príjemného a užitočného. Prehliadka sa poriadne natiahla, pretože za variátorom som mal vlhké tesnenie, ale skrutka držiaca variátor bola riadne utiahnutá a prilepená. Vlastne prehnane. Vzduchová pištoľ jednoducho nestačila. Krásna chrómová, nehybná, padla za obeť pílke na železo. Inak všetko OK, vôľa ventilov a ani karburátor nebolo treba nastaviť. Vždy pri servisných prehliadkach moto, alebo auta som prítomný. Keď už nič tak aspoň vidíš útroby svojho miláčika a platíš za odvedenú prácu, navyše sa aj čo to dozvieš. Mechanik ma upozorňuje na ryhy na spodku skútra, viem šiel som po trase pre horské bicykle. Keď bola rally Košice nemal som sa ako vrátiť do KE. Tým upozornením chcel povedať, že hlavný stojan je upevnený v bloku motora a to som si nevšimol, presnejšie neuvedomil som si to.

Po prehliadke a to je už poobede sa chystám konečne si v kľude pozrieť námestie na ktorom každý dom reprezentuje jednu krajinu.

Viac foto v Galérii k článku. Cesta Komárno Lučenec trvala niečo málo dvoch hodín a znova som týral skúter. Odmenil sa životnou maximálnou spotrebou 3.3l. Predpokladám, že toľko môže papkať nejaká 650tka pri 85km/h.

Keďže v LC má čaká ženuška a je teplo večer prebieha v znamení kofoly a pizze. Zajtra nás čaká Praha.

Do Prahy- kedykoľvek!

Trochu exotický názov pre obyčajnú dedinku pri Lučenci. Keďže je neuveriteľne teplo návšteva Ružinej je nevyhnutnosťou a trochu sa motkáme aj okolo Divína. Gabika sa podujala, že si trošku zaskútruje do tej mini Prahy. Súhlasím. A tak sa usadím na sedadielko, ktoré sa mi zdalo doposiaľ príjemné. Gabike sa jazda začína páčiť a ja sa už vrtím, bolí ma zadok a čo je horšie, hlas sa začína meniť na soprán. Cestou do LC nás víta vždy upravený a vystretý policajt.. Ako zo škatuľky.

Cestou do Košíc pri obci Figa pozdravím Boba. Zbytočná smrť výborného človeka.

Dosiahnutie najsevernejšej a najzápadnejšej obce si bude vyžadovať trošku viac úsilia. Seklo by mi stretnutie motoride, ale Chorvátsko čaká. A tak sa o Vašom stretnutí dozviem len z netu.Veľa šťastia.

MajoKE