[Mototuristika - Európa - Cestopis]
Tento rok som sa pridal k mojim (už dlhé roky) dobrým priateľom (ďaľej kumpánom), ktorí sa venujú čudesnému poťahovaniu za špagátiky, ktoré familiárne volajú paragliding. Kedže sú zo Žiliny, okupujú miestny kopec Straník, ktorý im už nestačí a tak už pár rokov dozadu absolvujú pravidelne na jar výlet na zopár pekných par miest v Slovinsku a Taliansku, odkiaľ sa rútia na tých čudách zavesení v kresle na špagátikoch.
Kedže som videl krásne fotky z týchto kopcov a lúk, další vývoj bol logický: - srdce motorkára zaplesalo - suzuki dr650rs (ďalej zuzka) sa potešilo - drahá manželka zaplakala;
a mohli sme vyraziť ...
Nutný počiatočný presun začal s oneskorením až poobede okolo 15:00, časť cesty, po diaľnici absolvovala zuzka na prívesnom vozíku a ja v aute, kde ma prichýlili kumpáni a tak som sa vyhol nudnému presunu ochutenom poriadnými búrkami.
Za hlbokej noci sme dorazili na miesto nášho prvého nocľahu, ktoré kumpáni nazývajú Zelené jazero, pre krásnu čistú a dozelena sfarbenú štrkovú hlbočinu, ale oficialne to je myslím Plezzo di Tarvisio (N46.489 E13.589) Ochutnali sme zopár pív v plechoviciach (ďalej plechy) a zaľahli spať. V noci som toho moc z jazera nevidel, zato ráno, kráása ....
![]() |
![]() |
Kedže stav hladiny v jazere hodne kolíše, podľa topenia sa snehu na okolitých skalnatých vrchoch, bola v tom období nízka a odhalila krásne štrkopieskové dno ktoré na mňa volalo. Zuzka konečne zliezla z vozíka a mohli sme sa dosýtosti vyblázniť.
![]() |
![]() |
Nemalá váha zuzky a mňa, dáva v tomto teréne hodne zabrať, po čase som ledva lapal v helme po dychu, ale jazda stála za to. Niečo podobné ako záhoracke piesky, ale lepšie.
Potom nasledoval presun cez krásne Julské alpy, prechod Taliansko-Slovinsko ...
![]() |
![]() |
![]() |
... v obci Strmec, Slovinsko |
...cez obec Strmec, až do obce Gabrje(N46.199551 E13.69429), k rieke Soča, takisto zelenej ako zmes do ostrekovačov z Tesca.
![]() |
rieka Soča |
![]() |
rieka Soča |
Po kratkom odpočinku sme sa vydali hore na Planinu Stador na štartovačku, odkiaľ kumpáni a im podobný padáčkari štartujú do doliny.
![]() |
... cesta na planinu Stador |
![]() |
... pohlad z planiny Stador |
![]() |
... pohlad z kridla do udolia |
Kumpáni sa vydali opäť na kopce pokúšať šťastie a skúšať plachtiti ako vták a ja som sa vybral pojazdiť nádherné okolie a doliny. Ešteže podľa GPS, lebo by som sa vracal ešte doteraz. Zvlášť zaujímave sú ich úzke cesty na šírku auta, ktoré sa nekonečne kľukatia, a ako na potvoru vždy tak že nie je vidno do zákruty. Krásne cesty, kde je viac motocyklov ako áut, postretal som kopec motorkárov, asi je to vychytená oblasť, avšak nikoho zo SR som za celý čas ani nezazrel.
![]() |
... |
Potom nasledoval chabý pokus vyštverať sa zo zuzkou na horu Stol. Avšak zle zvolená trasa po čudesnej lesnej ceste ktorá sa postupne menila na cestičku, chodniček a nakoniec zmizla, tomu zabránila. Kedže navyže začalo aj pršať, a privodil som si pád, a prepiekol od výfuku nohavice aj crossove chrániče až do mäsa, namiesto plánovaného druhého pokusu o výjazd, som si len obviazal nohu a so sklonenou hlavou zliezol do doliny.
Stol zvíťazil a ostal toho roku nepokorený. No počkaj nabudúci rok.
Večer v rámci vnútornej dezinfekcie motorkára nasledovala ochutnávka rôznych druhov alkoholu, v zásade len tých, ktorých nazov nám nič nehovoril. (Bovec, Pelinkovec, Travarica, Cinas, ostatné ostali v zabudnutí ...) s kombinaciou ešte čudesnejších domácich pív (Union-symbol kakavosti, ostatné takisto zabudnuté) Zvláštnosťou bolo, že aj ked sme prešli vačšinu podnikov v meste Tolmin (Slovenia N46.18350 E13.73224 ), všade sme boli sami.
Hold, nie všade sa vysedáva večer po krčmách ako u nás. Odmenou nám bol príjemný ženský personál, ktorý mal konečne zákazníkov, a dokonca aj nejaká domáca špecialita na účet podniku, čo nebola ani v ponuke. Tuším, že to bolo vypálene z čučoriedok.
Nakoniec ešte samozrejme zopár plechov pri ohníku a nemusím ani ďalej písať, že nasledujúce ráno, bolo najtažšie z celej tour.
![]() |
... Tolmin |
Už len treba dodať, že nám nejaké ku..y v Slovinsku, zatiaľ čo sme hýrili v meste, ukradli zo stanu jeden z kartónov plechu a tým spôsobili jedinú škvrnu na celkovom pocite zo Slovinska.
Zlatý klinec programu, presun do konečnej stanice, fantastické Bassano zo svojou horou Monte Grappa.
www.biciveneto.it/monte_grappa.htm
Zložili sme sa na neoficiálnom kempe na padáčkarov. Táto oblasť je veľmi obľúbená aj pre rogalistov, na kopcoch boli partie z celej europy, dokonca sa vedľa nás zložili aj češi. Pár fotiek z hlavnej štartovačky.
![]() |
... startovacia rampa pre rogalistov |
![]() |
...pohlad z kridla na planinu |
![]() |
... udolie Bassano |
Večer sme boli ochutnať tunajšiu pizzu, ktorú kumpáni už roky do neba vychvalovali. Kedže som od prírody skeptický, a pojedol už kopy pizze, moc som neveril, že toto je tá naj.
A kua, bola. A ešte aká.
Doporučujem každému. 'Pizza jak respect.'
Pizzeria sa volá L' Antica Abbazia" (N45°48.601' E11°45.695')
Večer ešte nejaké plechy pri ohni a hybe spať.
Kumpánov som nechal napospas ich plachteniu ponad Grappu, a ja som sa vydal otestovat moje GPS s TomTomom a Navigonom do vnútra Talianska. Bez problémov a s nadšením nad kvalitou spracovania máp som sa dostal k moru do Venezie. Moto som odstavil na odstavnom parkovisku pre moto hned na začiatku Venezie. Čo ma milo prekvapilo, že bolo zadarmo.
Po chvíli flákania sa, a čudovania sa nad podnikavými počernými talianmi, ktorý lákali do svojej loďky nemeckých turistov, (loď bola prevedením a vekom taká, že by som do nej ani svoju svokru neposadil), som si naťukal cestu spät do PDA, inou trasou, a vrátil sa späť.
Tu musím spomenúť svoj pocit z talianských vodičov. Očakával som, že sú ohľaduplnejší, ako napr. u nás, ale bohapusto som sa mýlil. Asi preto, že tam majú také veľké množstvo skútristov, absolútne ignorujú motocykel. Výjazdy z vedľajších ciest pred motorkára, spôsobom, však si užší, niekde sa už pichneš, alebo tlačenie sa na križovatke z oboch strán motocykla, tak že si pripadáš ako medzi mlynskými kameňmi je úplne bežné. Musel som si na to chvíľu zvykať, ale potom už pohoda.
Večer sa končil už klasicky 'pizzou jak respect'":-) a plechami pri ohni.
![]() |
... k veceru |
Tento deň sa svojou krásou nezmazateľne zapísal do mojej motorkárskej ROM.
Kumpána Dana, tiež motorkára, toho času bez moto, som zobral ako ladviňák a vybrali sme sa na Cima Grappa , čo je vojenská pevnosť na nádhernom vrchu nad Bassanom, na ktorý vedie krásna, dlhočizná, kvalitná cesta.
Bližšie info nájdete aj na www.biciveneto.it/monte_grappa.htm
Už samotná cesta týmto pohorím je zážitok a a odmenou je pohľad zhora. Ďalsie fotos nepotrebujú komentár.
![]() |
... z cesty na Monte Grappa |
![]() |
... z cesty na Monte Grappa |
![]() |
... z cesty na Monte Grappa |
![]() |
... z cesty na Monte Grappa |
![]() |
... z cesty na Monte Grappa |
![]() |
... na vrchole Monte Grappa |
A na vrchu, ešte k tomu aj pivo, no raj pre motorkára.
![]() |
... na vrchole Monte Grappa |
![]() |
... na vrchole Monte Grappa |
A tu hore sme stretli jedného šialenca, (upozorňujem že to nebol jeden z nás, ktorí keď prežívajú krízu stredného veku, vymýšľajú všakovaké čudné akcie), ktorý sa chystal zletieť a aj zletel z vrchu dole do oblakov. Chlapíkovi mohlo tak ťahať do dôchodkového veku.
No posúdte sami:
![]() |
... skoci?, neskoci ? |
![]() |
... a kuaaaaaa |
Večer presun späť do do Tarvisia(Italy N46.511 E13.594) k Zelenému jazeru, kde sme zložili hlavy na noc. Zaujímavé že, tam kde som pred týždňom jazdil po štrkovom dne, už bola teraz voda, o čom sa presvedčil ako prvý jeden z kumpánov, ked pešo za mesačného svitu vošiel na štrk, tak ako vždy predtým a zistil že stojí síce v štrku, ale súčasne aj v priezračnej ľadovej vode. Dorazili sa posledné plechy a išlo sa spať.
Už len zrýchlený presun domov.
Tour sme zakončili v Bratislave, v Rosničke, s pečenými kolenami a konečne s dobrým čapovaným pivom.
Na záver ďakujem kumpánom (Peko, Dano, Rado) za spoločnosť pri putovaní po týchto krásnych krajoch a zuzke ako vždy za spoľahlivý výkon, aj keď dostala dobre do tela.
Pridané dňa: 15.06.2005 Autor: Budha