...ostanem však verný svojmu štýlu a suchý výčet technických parametrov nechám na oficiálne testy a katalógy.

Dylan ako mestský krásavec

Osminkový skúter od Hondy s obchodným názvom Dylan uzrel svetlo sveta v európskom vývojovom centre Honda R&D Europe na sklonku roku 2002. Aj keď išlo len o do nových šiat oblečený @125, okamžite po bolonskej výstave, kde bol predstavený, zažil veľký úspech. Rozhodnutie Hondy vzdať sa konzervatívnych tvarov talianskych skútrov a preniesť aj do tejto triedy integrované ladné krivky zo športových motocyklov sa ukázalo ako správne. Dylan na prvý pohľad pôsobí sviežim dojmom a pri pohľade spredu, vďaka 13 palcovému kolesu obtekanému širokým blatníkom, aké vidíme u superšportov a širokej prednej kapotáži s integrovaným čírim svetlometom, vyzerá skôr ako štvrťliter. Veď vďaka veľkorysým rozmerom ho vo svojej triede môžeme považovať za „veľký motocykel“. Ani pri svojej výške 184 cm a pomerne dlhým nohám nepociťujem na ňom nedostatok miesta.

„Na ničem jsme nešetřili.“ To nebol len slogan zakladateľa Jurského parku, ale aj konštruktérov Dylana. Malé skútrokolieska sú nahradené 13“ diskami obutými do širokých pneu 110/90-13M vpredu a 130/70-13M vzadu. Predné koleso je uložené v klasickej teleskopickej vidlici so zdvihom 88 mm, zadne spočíva v plnohodnotnej dvojramennej kyvnej vidlici s dvojicou postranných tlmičov (75 mm) s nastaviteľnými troma stupňami tvrdosti odpruženia. V spojitosti s pevným kolískovým rámom, pozváraným z oceľových trubiek, zaručujúcim tuhú konštrukciu, skúter nadobudol nadpriemerné jazdne vlastnosti – stabilitu na nerovnostiach, v zákrutách aj pri jazde v rýchlosti nad 100 km/h. Naviac hlavný stojan je v sklopenej polohe dostatočne vysoko, takže „efektné“ škrtanie o asfalt nehrozí.

Aby si však nemal dojem, že opisujem superbike, musím priznať, že na nekvalitnej ceste je potrebná opatrnosť. Na pozdĺžnych nerovnostiach a koľajach pri rýchlosti nad 80 km/h začína predné koleso plávať, motocykel stráca stabilitu a jazdec istotu, že situácii 100% vládne. Ale úprimne, ktorý cestný motocykel sa cíti vo vyjazdených koľajach dobre? Na kvalitnom asfalte však bez vibrácii drží stopu aj pri maximálke, ktorá je niečo málo pod 110 km/h.

Túto rýchlosť dosahuje vďaka svojej pohonnej jednotke – karburátorom plnenému a vodou chladenému štvorventilovému jednovalcu o objeme 124 ccm s rozvodom SOHC. Maximálnemu výkonu 10,1 kW (13,7 k) sa teší pri 9000 otáčkach, maximálnemu kruťáku 11,5 Nm o 1750 otáčok nižšie. O prenos sily sa stará automatická odstredivá spojka a variator, ktorý podľa otáčok motora a zaťaženia optimalizuje prevodový pomer.

Aj keď motor zaberá už odspodu, najlepšie sa cíti v rýchlostiach 40–80 km/h. Tam prekvapí svojou živosťou a ľahkosťou s akou zvláda aj prudšie stúpania a jazdu vo dvojici. Zrýchlenie nad touto hranicou je však už citeľne pomalšie a na maximálku si na rovine treba trocha počkať. V miernom stúpaní či pri protivetre je lepšie nečakať. Nepríde. Dylan je však určený hlavne do mesta a na prímestské jazdy, kde využíva práve rozsah rýchlosti 40-80. Prešmyknúť sa pomedzi zátarasy či dvojrad stojacích áut a potom prudko vyraziť... To mu svedčí a zvláda to výborne.

Silu čerpá Dylan z 95 oktánového benzínu, ktorého 9 litrovú zásobu si vezie v nádrži pod sedadlom. Pri tom je šetrný k životnému prostrediu aj k peňaženke. Nedokonale zhorené spaliny sú vstrekovaním čerstvého vzduchu do výfukového potrubia druhotne spaľované čo spolu s katalyzátorom udržiava hodnotu emisii hlboko pod dovolené hodnoty. Pri spotrebe 2,8 l/100 km prejde na jedno natankovanie 250 km, než sa ručička palivomeru dotkne červeného poľa a na vysušenie nádrže je potrebných ďalších 60-80 km.

Spomalenie motocykla so 120 kilogramovou suchou hmotnosťou má na starosti dvojica bŕzd, spriahnutých systémom Dual CBS. Predná, dvojpiestíková kotúčová brzda s priemerom kotúča 220 mm zaberá naozaj zostra. Pri prechode z motocykla s bubnovými brzdami je preto múdre si čím skôr nacvičiť „stresové“ brzdenie. Inak ťa čaká fyzika „in action“ a oprava plastov „in real“. Zadná bubnová brzda má pre danú váhovú kategóriu dostatočnú účinnosť. Naviac vďaka Dual CBS jej vždy pomáha aj tá predná. Na pravej strane riadidiel je mala páčka ručnej brzdy, ktorú som ocenil najme pri stráni v kopci.

To by bolo asi všetko na tému: Ako sa chová Dylan na ceste. Ale ako sa chová k jazdcovi?
V prvom momente dosť nešetrne. Aby ti vravel pane, budeš musieť oželieť 109 900 bubákov. Lenže potom ťa bude už len rozmaznávať. Široké sedadlo vo výške 800mm poskytne pohodlie tvojmu zadku aj pri dlhšej jazde. A ani spolujazdkyňa na tom nebude horšie. Tu hrozí nebezpečie návyku a ak sa rozhodneš presedlať na šport či CCC, jej zhýčkany zadoček si odmietne presadnúť na „bobek“ a zostane s Dylanom verná novému majiteľovi.

O dostatku miesta pre nohy som sa už zmienil. Ich dobrú ochranu vďaka širokej kapotáži spomeniem teraz. Trocha mi vadí poloha zadných stúpačiek, ktoré v otvorenej polohe a s nohami spolujazdca prekážajú pri manévrovaní na mieste Po rozjazde je však znova všetko OK.

Veľkoryso sa k jazdcovi Dylan správa aj v noci. Vďaka veľkoplošnému číremu svetlometu, ktorý sa v modeloch od r. 2003 nedá vypnúť, je jazda nočnou tmou pohoda. Cesta aj jej okolie je bezpečne osvetlené a nie je dôvod zvoľniť z denného tempa.

Jednoduchá prístrojová doska jazdca počas jazdy informuje o všetkých dôležitých skutočnostiach. Ručičkové tacho o aktuálnej rýchlosti, štvorica kontroliek o správnom tlaku oleja, či o zapnutí smeroviek a diaľkového svetla. Vpravo je analógoví palivomer, vľavo digital ponúkajúci informácie o čase, denných aj celkových prejdených kilometroch. Naviac sleduje štvortisícový interval výmeny oleja. Všetko prehľadné a viditeľné.

Dylan ľahko zvláda aj prepravu menšej batožiny. V ľavej časti prednej kapotáže je uzamykateľná priehradka, do ktorej sa zmestia rukavice, okuliare aj mobil. Menšiu nákupnú tašku či aktovku pri ceste do práce si môžeš zavesiť na odklopný háčik pred nohy. A pod sedadlom, kde je schovaná aj nádrž je odkladací priestor na povinnú výbavu, náradie a zmestí sa tam aj otvorená prilba či nákup. Len pozor! Tento priestor sa pri jazde od motora zahrieva, takže jogurty, mrazené mäso či zmrzlinu by som tam radšej nevozil.

Každá cesta sa raz skončí a moto je potrebné odparkovať. Postaviť Dylana na hlavný stojan dokáže aj krehká dievčička. Stačí nohou zatlačiť na jeho rameno a skúter sa do parkovacej polohy postaví takmer sám. K zabezpečeniu má však iba zámok riadidiel a tak je v dnešných časoch neistých nutné ho dovybaviť zámkom na kotúč či reťazou.

Motorka potrebuje aj servis. Štvortisícový interval pozostáva z výmeny oleja, prečistenia vzduchového filtra, kontroly a nastavenia vôli, ...atď a v servise Hondy som zaň zaplatil 400 Sk + 300 Sk za liter oleja Shell scooter 4T. Das ist alles. Všetko čo sa môže pokaziť sa aj pokazí. Mojou jedinou závadou počas dvojročnej prevádzky bolo ložisko zadného kolesa, ktoré dalo o sebe vedieť nadmerným znečistením oleja sekundárneho rozvodu. Honda ho v záruke zdarma vymenila. Píšem to len pre úplnosť. Išlo o ojedinelú závadu spôsobenou skrytou vadou materiálu. Skôr by som chcel oceniť prístup a rýchlosť Hondy. V mojom prípade sa stopercentne potvrdil slogan: 75% náhradných dielov do 24 a 99% do 48 hodín.

Trocha problémov môže nastať pri domácich opravách a údržbe. Väčšina úkonov si vyžaduje demontáž kapotáže, ktorej diely sú navzájom pospájane zámkami. V návode o nich nie je ani zmienky, len vety typu: Odstránime ten a ten diel kapotáže. Prísť na to, kde pritlačiť a kde zasa potiahnuť chce trocha času a trpezlivosti. Ale kto by sa netešil každej minúte, ktorú môže stráviť pri svojej moto :-)

Tu by som hádam mohol skončiť konštatovaním, že Honda Dylan je vynikajúci a krásny, na prevádzkové náklady nenáročný a spoľahlivý nízkoobjemový skúter, ktorý sa v meste cíti ako ryba vo vode. Mohol, ale neurobím to. Pretože ja som ho postavil pred latku, na zdolávanie ktorej nebol určený a vyvinutý. Pred latku mototuristiky.

Dylan ako mototurista

Čím pomalšie sa človek pohybuje, tým viac vidí. Jazda na malom motocykli pri rýchlostiach 70-80 km/h umožňuje jazdcovi naplno vnímať prostredie a krajinu ktorou prechádza. A keďže som srdcom viac pútnikom (uvedomujúc si jemný rozdiel slov pútnik, cestovateľ a turista) ako motorkárom, rozhodol som sa na cestovanie využiť práve skúter menšieho objemu.

Motocykel vhodný na cestovanie by podľa môjho názoru mal spĺňať pár základných požiadaviek: spoľahlivosť, hospodárnosť, dlhý dojazd, dobré jazdné a výkonové vlastnosti (samozrejme závisle na vybranom objeme), mal by mať široké a pohodlné sedadlo, dostatok priestoru a možnosti pre pripevnenie batožiny a v neposlednej rade ľahko dostupný a pružný servis.

Mojím požiadavkám najlepšie vyhovoval Dylan a keď som ho v predajni Hondy po prvý krát uvidel, vedel som, že je to motocykel, ktorý hľadám. Preto o tri týždne už stál v mojej garáži. Jazdné vlastnosti, ktoré som už opísal predčili všetky moje vtedajšie očakávania a tak som sa horúčkovite začal chystať na prvú cestu.

Najprv bolo treba vytvoriť dostatok úložného priestoru. Vyriešil to 29 litrový kufor uchytený na oceľovom ráme na mieste pôvodného efektného krídla. Aj keď sa kufor dal prichytiť aj naň, dlhotrvajúce zaťaženie a vibrácie by plast predsa len nemusel vydržať. Oceľ je oceľ. Na kufor som ešte priskrutkoval štyri oká (malé madla na skrinky zo železiarstva), o ktoré v prípade potreby môžem upevniť celtu, karimatku ši spacák.

Dvojmiestny stan, spacák a veci na spanie som zroloval do nepremokavej fólie a vložil do plátenného valca o rozmeroch, ktoré ho umožňujú vložiť presne do priestoru medzi sedadlo a prednú kapotáž. Tam som vak upevnil popruhom o odklopné oko a záves sedadla, cez ktorý som prevliekol aj tenkú reťaz na uzamknutie vaku na parkovisku. Pri tomto riešení však už nie je možné sedadlo úplne otvoriť a pri tankovaní je nutné ho ramenom či jednou rukou pridržiavať v otvorenej polohe. Malá daň za získaný priestor. Skúter však tým získal prekvapivo a nečakane na ovládateľnosti. Ťažisko sa znížilo a posunulo viac k stredu a hlavne som získal pevnú oporu pre kolená, čím bolo „pokladanie“ moto do zákrut oveľa jednoduchšie. Aj keď to znie nepravdepodobne, plne naložený Dylan sa na ceste správal oveľa obratnejšie a poslušnejšie ako prázdny. Len netreba zabudnúť zväčšiť predpätie pružín odpruženia zadného kolesa.
Na hornú časť vaku som ešte našil priesvitné puzdro na mapu – akúsi napodobeninu puzdra z tankvakov.

Už som tu spomínal, že široká kapotáž veľmi dobre chráni nohy. Absencia čelného štítu však znamená, že horná časť tela je úplne bez ochrany. Preto bez kvalitnej kombinézy a zatvorenej prilby o turistike na Dylane škoda uvažovať. (A vlastne na akejkoľvek motorke.) Hlavne pri prilbe môže nastať polemika. Veď ku skútrom a hlavne k tým menším viac pristane prilba otvorená, ši s priehľadným štítom. Z vlastnej skúsenosti však môžem povedať: Kašli na image. V meste či pri rybníku je to určite cool, lenže pri dlhých jazdách ťa ochráni len integrálna prilba. Mne sa osvedčila otvárateľná. Nemusím si ju dávať dole zakaždým, keď sa chcem spýtať na cestu, odfotiť peknú scenériu či utrieť nos :-) Otvárateľné prilby sú o trocha ťažšie a pri vysokých rýchlostiach (u skútra nehrozí) hlučnejšie, no stoja za to. Aj keď ochrana brady zatieni pohľad na prístrojový panel a pre kontrolu údajov je nutné trocha skloniť hlavu.

V ponuke príslušenstva na Dylan má Honda samozrejme aj čelný štít a ochranu rúk. Ja som ich z obavy zo zhoršenia jazdných vlastnosti zatiaľ nevyskúšal, takže nemám čo hodnotiť. Možná túto sezónu... Mám však skúsenosť s bundou Uvex Tornádo a nohavicami rovnakej značky, ktoré ma bezpečne chránia pred vetrom a dažďom. V Maďarsku po takmer hodinovej jazde v prudkom letnom lejaku, okrem malej vlhkej škvrny v rozkroku, cez membránu neprenikla ani kvapka.

Na Dylane som s týmito úpravami a vybavením zatiaľ absolvoval štyri dvoj až sedemdňové výjazdy po cestách piatich štátov o súhrnnej dĺžke 6000 km. Až na lákadlo vyskúšať čelný štít nepociťujem potrebu na ňom niečo meniť. V pohode zvládam denné etapy cca 300 km, pri cestovnej rýchlosti 70 – 85 km/h. Ta priemerná je samozrejme podstatne nižšia. Hlavne časté fotografovanie ju dokáže zraziť na kolená. Zatiaľ môj rekord je 420 km/deň vo dvojici a 515 km/deň sólo. Bol to dosť drasťak a po zosadnutí z moto som ju ledva postavil na stojan, no žiadne kŕčovité bolesti rúk nôh, chrbta či zadku sa nekonali. Len pochopiteľná únava zo štrnástich hodín v sedle. Naozaj pohodlnom sedle.

Priemerná spotreba sa pri sólo jazde nikdy nedostala nad hranicu troch litrov a pri jazde vo dvojici a v kopcovitom teréne ju presiahla len o necelé dva deci. Rovnako sa pri cestách nevyskytla žiadna porucha či technický problém.

Narazil som však na pár veci, ktoré Dylan nevie. (Ale ani nemá prečo vedieť.) Dvakrát som musel prechádzať dlhšie úseky po spevnenej ceste bez asfaltu. Skúter si vyžadoval jazdu krokom, nakoľko kolesá odskakovali od každého kameňa trčiaceho z ujazdenej hliny, chvejúce sa plasty drnčali a ja som s napätím čakal, kde a kedy prerazím cestné pneu. A keď bolo treba prejsť cez potok po prahu asi dvojmetrového vodopádu... Samozrejme Dylan nie je enduro a nedokáže sa naň ani hrať. Preto čo najďalej od off roadu! Pri mototuristike sa však vyskytnú aj takéto situácie. Dylan ich v sebaobrane zvládne, no nerobí mu to dobre. A jeho hladké pneumatiky už vôbec nezvládajú mokrý trávnatý terén. Takže ak ho nechceš do kopca tlačiť, čo pri 140kg naloženej motorke zasa nie je nezvládnuteľné, pozor pri schádzaní z cesty pri nocľahoch na divoko!

Trocha potu na čele sa však objaví aj na asfalte. Pretože sa nedá celý deň ísť na plný plyn, optimálna cestovná rýchlosť skútra na kvalitnej hlavnej ceste je v rozmedzí 80 – 90 km/h. A to je trocha menej, než jazdia na hlavných ťahoch diaľkové autobusy a kamióny. Riadna sranda... Chce to vyhýbať sa hlavným ťahom nákladnej dopravy a tiež diaľniciam. Na prázdnych je nuda, na preplnených sa smiechu nezdržíš! Našťastie všade je dostatok pekných vedľajších ciest a nájsť vhodnú trasu u nás a hlavne na západ od našich hraníc nie je žiaden problém.

Takže čo napísať na záver. Pri všetkých kladoch aj záporoch nechcem tu nikomu Dylana odporúčať ako turistickú motorku. Na trhu je viacero neporovnateľne lepších čistokrvných turistov. A netreba ani meniť značku :-) Ak však má niekto pocit, že z vekových, finančných či iných „morálnych“ dôvodov by chcel cestovať na osminkovom motocykli, potom mu skúter Honda Dylan môžem vrelo doporučiť. Určite ho nesklame a prežije s ním veľa príjemných chvíľ a kilometrov tak, ako to bolo v mojom prípade. A ak Boh so mnou nemá iný plán, tak naše spoločné dni ešte neskončili.

Teším sa na novú sezónu v sedle Dylana.

Pilgrim

/Foto: Pilgrim, ©2003-04/