Internetový magazín o motorkách, motorkároch a o všetkom okolo nich.... Šport, Novinky, História, Technika, Vaše Stroje, Video-Foto Galéria, Motoride Klub, Diskusia, Inzercia, MotoChat, Ankety... a a ešte o mnoho viac...
Prvý test: Honda VFR800X Crossrunner 2015 - Pohodlie, šport a tak trochu adventure
[Testy a predstavenia - Test]
Ako sám názov napovedá, Crossrunner je pohodlnou motorkou, ktorá sa však nebojí žiadneho vymetania zákrut, trebárs aj bláznivého. Nuž a s novým, tak trochu adventure kukučom, zaujme nielen V4 milovníkov, ale aj širšie publikum dbajúce nielen na vec praktickú.
Honda VFR800X Crossrunner 2015
Byť „adventure“ je v dnešnej dobe tak trochu in, avšak čoraz viac sa vyberajú motorky rozumom aj v tomto smere, a tak vlastniť akési „polocestovné enduro“, inak zvané crossover, dáva väčší zmysel, než sa fúrikovať po cestách s čímsi zbytočne rozmerným. Chcem cestovať, rovná sa, chcem sa na motorke cítiť pohodlne. No nepotrebujem nerozbitný stroj, zvládajúci horko ťažko prejsť všetky terény sveta, chcem si užiť svižnú jazdu v zákrutách kdekoľvek, kam natiahli asfalt, a ten čoskoro natiahnu všade. Tak si listujem v ponuke motoriek, až prstom ďobnem na čosi s názvom Crossrunner, ten by veru mal spomenuté zvládnuť. Toš, je to tak?
Horúca novinka v teplom Španielsku
Honda VFR800X Crossrunner 2015 sa mi naživo objavila pred očami až nezvykle skoro. Otestovať novinku ešte pred tým, než jednotlivé značky ukážu svoje novinky na výstave EICMA v Miláne, to je veru riadna exkluzivitka. Naviac ma cezpoľný bežec oslovil už na obrázkoch a o technike, ktorú v sebe skrýva, ani nehovorím. Nie, nepotrpím si na milióntisíc elektroniky, ale V4 motor, nech je podľa slov neprajníkov ťažký ako chce, jazdiť ho, to je vždy zážitok.
Živý pohľad na dizajn je však vždy veľavravnejší než akékoľvek press fotografie. Crossrunner sa proste podaril. Sprvu to možno pôsobí, že vzali hento odtiaľto, toto stade a čosi doplnili. No takýto pocit mávam pri dnešných motorkách až príliš často. Ale Crossrunner, Crossrunner sa podaril, nech vznikol akokoľvek.
Predné svetlo do X pochádza celé z modelu Honda VFR800F, no je trošku zakryté a chvíľu som váhal, či to predsa len nebude unikátny diel pre túto strojovňu. Že je komplet LED-kové ako celé osvetlenie motorky a pri priamom pohľade doň si oči riadne vypálite, asi spomínať nemusím. Pekné od Hondy, že si za túto fičúrku netreba doplácať. Vyzerá to perfektne, keď tie šikmé oči na vás žiaria v späťáku a mám pocit, že s touto intenzívnou žiariacou bielou motorka opäť vytŕčala v premávke, kde svieti každý (ako kedysi, keď cez deň svietili iba motorky).
Ostré tvary svetla ďalej dopĺňa do vrchu potiahnutá kapotáž, zakončená nenastaviteľným veterným štítom. Dizajnu dominujú predovšetkým hrany spájajúce rôzne línie, ktoré motorke dodávajú už na pohľad športový charakter. Kapotáž je pritom funkčná, nie príliš rozmerná a plynule splýva s plechovou 20,8 litrovou nádržou.
Zadná časť motorky je jednoduchá, ako tomu u turistov býva a je prispôsobená pre ľahkú inštaláciu doplnkovej výbavy. Je fajn, že kapotáž dáva vyniknúť aj technickým prvkom motocykla, teda srdce stroja, motor V4 VTEC je aspoň sčasti odhalený. Horšie to je s dotiahnutím detailov, kde by do oka nemuseli biť rôzne hadice. Čo to mohol zakryť aj hliníkový kryt motora, ktorý je inak pekný, avšak určite nie funkčný, keďže úplne spodnú časť motora nezakrýva.
Jednoramenná kyvka taktiež patrí do kolónky "to sa mi páči", rovnako aj kolesá. Čo by som ale zmenil, je predná vidlica, nie kvôli funkčnosti, ale dizajnu. USD sa už istú dobu nosí aj na rozpočtovejších mašinách, a tie odrazky, ech, tie by hneď leteli do preč. Ale chápem, bezpečnosť.
Starý vs. nový Crossrunner
Dizajn hoďme za hlavu, ten je jasný, thajské bytové prasiatko nahrádza svižný dravec. Unifikovaný dizajn od najlacnejšieho X-ka po top model dostáva košom, aj keď rodinnú spojitosť tu cítiť je. Predsa len mať pod kapotami fajnovú V4 a pritom sa podobať na čosi, čo poháňa polka motora z Hondy Jazz, nie ďakujem, exkluzívnejší dizajn tomuto skrátka patril.
Mal som možnosť usadnúť aj za rajdy predošlej verzie, vlastne preskakovať medzi novým a starým Crossrunner-om. V prvom rade, bunky určené pre cit motorky zahlásia, ej, posed sa zmenil jednoznačne k lepšiemu. Široké rajdy sú posunuté bližšie k jazdcovi, sedadlo je delené a výškovo nastaviteľné (vo vyššej pozícii 835 mm, teda o 20 mm vyššie ako predchodca), „stupajdy“ sú málinko nižšie a málinko viac vpredu. Skrátka sa na novinke sedí inak, oveľa pohodlnejšie, príjemnejšie...
A pozrime sa na prístrojovú dosku. Tenká oná, dačo, je nahradená pekným prehľadným displejom, nad ktorým sú bežné výstražné kontrolky. Displej je dobre čitateľný za každých svetelných podmienok, vlastne čím by mal byť horšie čitateľný, tým sa naň lepšie pozeralo, teda najlepšie pri silnom priamom slnku, svietiacom spoza chrbta. Zobrazuje otáčky motora vo forme stúpajúcich polí v jeho bočnej a hornej časti, rýchlosť veľkými digitálnymi číslicami, zaradený rýchlostný stupeň, hodiny, dva tripy, aktuálnu a priemernú spotrebu paliva, vonkajšiu teplotu, stav paliva v nádrži, teplotu chladiacej kvapaliny, silu vyhrievania rukovätí („teplé“ hefty sú montované v sérii) a zvolený stupeň trakčnej kontroly.
Keď už sme pri tej trakčnej kontrole, dajme pár technických noviniek medzi starým a novým. Čiže dvojstupňová trakčná kontrola s možnosťou vypnutia. Mení sa jednoducho tlačidlom na ľavej rukoväti, ktoré nie je pekne zapracované do štandardných ovládačov, ale je o to funkčnejšie. Ak chcete trakčnú vypnúť, tlačidlo stačí podržať. Ďalej tu máme automatické vypínanie smeroviek, ktoré spolupracuje s jednotkou ABS a funguje dobre, ale šlo by to aj lepšie. Občas sa vypli málinko skôr, než by som chcel, inokedy zase naopak. Zrejme vec doladenia softvéru (istotne aj vkusu jazdca).
Upravený je aj motor, stále V4 so systémom VTEC o objeme 782 ccm, no s výkonom 78 kW (+3.1 kW) a krútiacim momentom 75 Nm (+2.2 Nm). Efekt systému VTEC, teda poriadny výkonový skok je už jemnejší a keby som nevedel, že tam nejaký ten VTEC je, považoval by som to za obyčajný skok na krivke výkonu motora.
Ďalej tu máme podvozok značky Showa, ktorý je nastaviteľný vpredu aj vzadu (odskok a predpätie) a ktorému narástli zdvihy vpredu o 25 a vzadu o 28 mm na terajších 145 a 148 mm. Nové sú aj brzdy, vpredu kúšu odteraz radiálky TOKICO s kotúčmi s priemerom 310 mm. Systém ABS je aj naďalej dodávaný v štandarde.
Dosť však predstavovania, poďme sa novinke pozrieť na zúbok.
Pokračovanie článku na ďalšej strane: Jazda, Crossrunner a ostatné Hondy, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.
Welcome to the jungle
Vitajte v džungli, tej mestskej, samozrejme. Noha šups cez Crossrunner-a, všetko v pohode, labky pekne na zemi, vzpriamený posed a širokánske rajdy v rukách. Čudujem sa, kde je tých 242 kilogramov, toľko totiž Crossrunner váži, len to akosi takto tragicky nevnímam, a to je motor ešte vypnutý. Takže manipulácia na mieste ok.
Ťukes do štartéra, šaltpáky a pomaly sa vymotávam v skupine ostatných Crossrunner-ov od hotela. Zatiaľ zvukový prejav nič moc, no aspoň to nikoho neprovokuje. Motorka sa pekne nechá viesť kadiaľ chce jazdec, hydraulická spojka je tu plusom, jednotku totiž častejšie prespojkovávam, nech to necuká. Motorka teda nie je doma pri pomalých prepletačkách, ale rozhodne to nie je zlé, tragické či výrazne negatívne. O to viac sa teším z automatického vypínania smeroviek.
Pri troche rýchlosti to už je ale iné kafíčko. Crossrunner chce proste bežať, aj keď len pomalšie v rámci mestkej premávky, ale ísť svižne, to je jeho. Tu už prepletanie nie je povinnosťou, ale skôr zábavou. Vďaka posedu je prehľad v premávke ukážkový, to isté platí pre rozhľad v späťákoch. Pozdával sa mi aj úložný priestor pod sedadlom, čosi tam vojde, nie veľa, skrátka zadný kufor to istí alebo aj malý magnetický tankvak (áno, nádrž je plechová).
Ako mestský pracant sa teda Crossrunner dá fajnovo využiť. Hlavne ak do mesta dochádzate, či jazdíte často rôznymi obchvatmi. V džungli, kde sa sem-tam nájde otvorený kanál, rozbitý asfalt alebo si situácia vynúti preliezť obrubník, bude stavba tejto motorky len plusom. A potom tá jazda domov...
Turista s duchom športovca alebo naopak?
Jó, domov to potiahnete cez tú najzákrutovejšiu cestu, akú máte poblízku. Ak poblízku žiadnu nemáte, nájdete si ju. Lebo Crossrunner je poriadny športovec, zákruty má rád a má aj iné atribúty, predurčujúce ho k fajnovému vyrezávaniu zatočeného asfaltu.
Bác po plynovej rukoväti, a ten zvuk k tomu, mňam!!! Vyhnať točky nad šesť a pol, tak trochu lenivec razom poskočí vpred. No nie je to skok ako taký, teda aký bol pri VTEC-u kedysi, len je štvorval zrazu hladný po otáčkach a ženie sa za nimi doslova sám. Nie je to nič nebezpečné a keby aj, pomôže decentne zasahujúca kontrola trakcie. Takže žiaden bác po plynovej rukoväti, rovno sa na ňu v každom výjazde zavesím. Strojovňa s elektronikou sa o to postará a keby aj tie nestíhali, Pirelli Scorpion Trail podporia heslo "dobrá guma nadovšetko".
V ostrých zákrutách a vracákoch potešia široké rajdy. Skoro ako streetfighter. Aj sa pomerne ľahko nechá Crossrunner prevracať z pravej do ľavej a naopak. Vpredu zúžené sedadlo jazdca nelimituje, a tak už ostáva sklápať cezpoľného bežca viac a viac k asfaltu. Podvozkovo opäť ok, mohlo by to byť lepšie, ale to by zase utrpelo pohodlie pri turistike. No kto by to chcel bez pohupnutia pri rýchlom preklopení, prenastaví si odskok a malo by to byť vyriešené.
Jazda tiahlymi rýchlymi zákrutami je opäť pôžitkom. Takú stabilitu som nečakal, zvlášť nie pri vetrisku, akým sme šli, keď sme míňali pole s veternými elektrárňami. Crossrunner-a to nielenže nerozhodilo, ale on si pýtal viac a viac, až sme šli v permanentnom, síce malom, náklone rýchlosťami, ktorými sa verejne nesluší chváliť.
K brzdám len toľko, nemusí byť všetko, čo brzdí parádne Brembo. Radiálky TOKICO sú toho dôkazom. Aj bez pancierových brzdových hadíc sa ľahúčko ovládali, fajnovo dávkovali, proste brzdenie jedným prstíkom vždy a všade. Celkový dojem z brzdenia trošičku kazila predná vidla, ktorá sa rada potopila, ak stlačeniu brzdovej páčky nesekundovalo aj pribrzdenie zadnou brzdou.
Praktická poznámka k nepraktickému jazdeniu. V takomto režime jazdy si cuckal Crossrunner 6,9 litra na stovku.
Do pohody a do ďaleka
Crossrunner je však turista, i keď stále je z neho cítiť športový potenciál. Uvoľniť sa za riadidlami ale nie je problém a rovnako nie je problém zvládať na chrbte tohto maskovaného športovca ani veľké vzdialenosti.
Posed od pása nahor je skrátka čistá turistika. Uvoľnený, vzpriamený na sedačke, ktorá je vo svojej zadnej časti dostatočne široká. Aj ochrana proti vetru je fajnová, lepšia, než by sa zdalo. Na vrchole prihnutý veterný štít spolu s na pohľad nie až tak rozmernou kapotážou svoju úlohu zvládajú na výbornú. Povedal by som, že až príliš dobre. Chcelo by to skrátka nastaviteľný štít, ktorý by som si vedel jednoducho spustiť nadol. Pomalá jazda plus nahriate skaly, domy atď., nuž pustil by som na seba aj viac vetra.
Od pása nadol, čo sa posedu týka, však Crossrunner nezaprie svoje VFR800F korene. Nohy sú v kolenách trošičku zohnuté, nie však nič, čo by mi po celodennej jazde prekážalo, šlo by to však potiahnuť aj do príjemnejšej, turistickejšej pozície. No neviem, či to možno brať ako mínus, nakoľko s Crossrunnerom budete často a radi vymetať zákruty, vtedy je takýto posed ideál.
Turistika sedí aj motoru. Aj diaľničná maximálna povolená je dosiahnutá v otáčkach, kedy motor fachčí v dvojventilovom režime, teda pod 6.500 ot./min. Jazda je preto kľudná, motorka pri malom pohybe plynovou rukoväťou nevystreľuje nervózne vpred. So spotrebou to tiež pohne dobrým smerom, mne sa zadarilo za 5,4 l/100 km, ale tak dobrý asfalt, skoro prázdne cesty, nuž nazvime to zrýchlená turistika. Rovná päťka je údaj dosiahnuteľný pri jazde, ktorú si užijete poriadne a pod päť by to tiež išlo.
Vyšperkovaný Crossrunner
K turistike patrí aj doplnková výbava a s tou originálnou Crossrunner vyzerá ako nefalšovaný adventure bike. Samozrejme, je to skôr ilúzia, avšak pekná. Padacie rámy, na nich LED prídavné svetlá, sada kufrov, centrálny stojan, quickshifter a pár ďalších drobností sme mali možnosť obzrieť si aj naživo.
Že to celé ladí dokopy fajn, bohužiaľ, kufre sú už na pohľad neprakticky tvarované, náhrad bude isto dosť. S quickshifterom bola aj praktická skúsenosť, niektoré motocykle v testovacej skupine ho mali nainštalovaný, športovej jazde to bezpochyby prospelo. Kopať tam rýchlosti nahor bez povolenia plynu bolo návykové. Honda by však mohla do doplnkovej výbavy zaradiť aj kryty rukovätí a centrálny stojan zase do výbavy sériovej.
Pokračovanie článku na ďalšej strane: Crossrunner a ostatné Hondy, Konkurencia, Záver, Oficiálne videá, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.
Crossrunner a ostatné Hondy
Zdá sa, že Honda si v poslednom čase vytvára konkurenciu medzi motorkami vo vlastných radoch. Preto stojí za to, pozrieť sa nielen na konkurenciu od iných výrobcov, ale upratať niekam Crossrunner aj medzi ostatnými Hondami.
Honda VFR800F - Motorka, z ktorej Crossrunner vychádza. Pod kapotami skrýva rovnakú techniku, ktorá je asi najväčším lákadlom pre mnohých fanúšikov motoriek. VFR800F je však na pohľad športovejším náradím, lenže Crossrunner toho športového zdedil fakt veľa a preto vyvstáva otázka, či vlastniť univerzálnejší a pohodlnejší bike nie je predsa len rozumnejšie.
Honda NC750X - Encéčko je vydarená strojovňa a od starého Crossrunnera by ju neznalí rozoznali asi ťažko. Lenže je to bike vyslovene praktický a chýba mu charakter, schopný rozprúdiť v jazdcovi poriadne dávky adrenalínu. Crossrunner toto dokáže vďaka strojovni uloženej v jeho útrobách. Motor V4 bol vždy akousi exkluzivitkou. Konečne teda stratil Crossrunner zavedený unifikovaný dizajn modelov X a je od pohľadu jasné, že je čímsi viac v ponuke Hondy.
Honda Crosstourer - Práve toto by mala byť topka v ponuke "adventure" motoriek od Hondy. Väčší motor, vyšší výkon atď., výhody "túrera" sú jasné. Je to však potrebné? Nuž, na to nech si každý zodpovie sám. Crossrunner má totiž výkonu aj síl dostatok a pokiaľ jazdec nie je vyslovený obor, vyťaží určite viac z menšej V4-ky.
Konkurencia
Keďže sa celý čas bavíme o motorke patriacej pod modelový rok 2015, bolo by slušné do konkurencie zahrnúť prevažne aktuálne novinky. Honda VFR800X Crossrunner je ale strojom na pomedzí rôznych kategórii, preto je aj vnímanie konkurencie príliš široké a komplexné. Zbytočne sa ale rozpisovať nebudem.
Najpriamejšími konkurentmi budú zrejme novinky Yamaha MT-09-Tracer a Triumph Tiger XR. Obe vychádzajú z už zavedených modelov, obe však vznikli z trochu odlišného základu. Yamaha základ pre svoj crossover našla v naháčovi, Triumph zase v regulérnom cestovnom endure, preto sú rozdiely evidentné. Triumph má však v talóne aj model Tiger Sport 1050. Ten je Crossrunneru veľmi podobný, v papierových parametroch lepší. Len tá V4 má silný presvedčovací potenciál, nuž sympatie rozhodnú. Univerzálom, síce s menším a menej výkonným motorom, ktorý však môže vo výbere zohrať rolu, je Kawasaki Versys 650. Ducati Hyperstrada bude Crossrunner-u dýchať tiež na chrbát, i keď tu sa jedná o motard upravený pre turistov, teda možno očakávať menej pohodlia a viac zábavy v zákrutách.
Do konkurencie by som hodil aj veľké cestovné endurá na "malých" kolesách. Opäť hlavne novinky pre rok 2015. Všetky značne výkonnejšie, no nie nutne pohodlnejšie. Keď v hlave vyvstane otázka, potrebujem veľký objem a 160 kobýl pod riťou pre turistiku? Vtedy stroje ako Kawasaki Versys 1000, Ducati Multistrada 1200, BMW S1000XR či Aprilia Caponord 1200 stratia svoj význam a človek radšej pozrie po strojoch spomenutých v odseku vyššie. Za, ale aj proti však môže hovoriť pridaná hodnota týchto strojov vo forme rôznych elektronických pomocníkov.
Záver
Honda VFR800X Crossrunner je zdravým mixom turistiky a športu. Turistika hrá prím, ale športové gény sú jasné, preto je fun faktor dosť vysoký, čo motorke rozhodne pridáva na hodnote. Vyvetrať hlavu v blízkych zákrutách každý deň, pár krát do roka vybehnúť kamsi ďaleko a denno denne na nej dochádzať do práce, budiš Crossrunner. Tak trochu adventure dizajn je podarený, srdce stroja nezameniteľné a detaily, nuž snáď jedného dňa to Honda bude vnímať tiež ináč. Niežeby čosi bolo vyslovene zlé alebo to bolo nutné vymeniť. Len je škoda ponechať pri tomto stroji toľko priestoru na debatu o malých chybičkách krásy.
Plusy a mínusy
Charakter motora, Dizajn, Zdravý mix turistiky a športu
Nenastaviteľný veterný štít, Detaily (odrazky, hadice a káble bijúce do očí, doladiť automatické vypínanie smeroviek...)
