Počasie v apríli je nevyspytateľné. Predpoveď na 22.4 však bola pozitívna, ideálnych 22 stupňov Celzia a tak som zamietol cestu vlakom do Bratislavy a rozhodol som sa spojiť príjemné s užitočným a spraviť si aj s Dadi výlet.

V BA som mal byť o 14:00. Chcem ísť na istotu a tak stanovujem odchod z KE o 6:00. Nakoniec opúšťame mesto o 6:30 čo je asi náš osobný rekord. Taký malý sklz od plánu sme ešte nikdy nemali. :-))) Cesta je známa, ubieha rýchlo, stojíme pred Soroškou (ranná káva atď). Pred Zvolenom začína byť riadna kosa a hmla, dosť brutálna nevidím ani na kontrolku diaľkového svetla... V Zvolenskej Slatine stojíme v Bryndziarni a syrárni a nakupujeme čosi pod zub. Ešte tankujem vo Zvolene a o 10:50 už sedím na Zelenči a oznamujem Herghottovi svoj príchod. Chceme ísť poobede pojazdiť po okolí BA. Keďže sme mali času dosť skočili sme ešte za Vadimom. Ten však deň predtým predal moto, takže s nami pojazdiť nepôjde...

S mapou nie je problém v Blave nič nájsť a tak triafam na Plynárenskú na prvý pokus. Po odparkovaní sa mi prihovára nejaký okoloidúci chlapík: „Tak toto vyzerá na Awiu.“ Po predstavení zisťujem, že to je Baso. Mal ísť s nami tiež jazdiť no nevyšlo mu to. Nevadí aspoň sme sa spoznali...

Vybavil som čo som potreboval a od tretej už čakáme na Herghotta. Ten nás zaviedol na blízku benzínku, kde čakajú ďalší jazdci: Lakyluk a Mishko. Dlho sa nezdržujeme a vyrážame na Babu. Luky nezabudol previesť ako ide Varadero na zadné. Pri predieraní zapchatou Blavou mi luky s Mishkom ukazujú ako nato, ale asi mi chýba istá dávka drzosti :-))) Stojíme ešte v Senci, kde si chce luky vyzdvihnúť cenu z fotosúťaže a už smerujeme na Babu.

Luky zrýchľuje a mizne za zákrutou. Po chvíli ho nasledujem. Cestu nepoznám a tak sa neženiem. Zákruty pekné, asfalt v pohode, len sa mi to zdá trochu úzke. Škoda, že smerom do kopca nie sú dva pruhy. Dobieham skupinku troch áut, a tak sa vlečiem. V tom prichádza zozadu Jaro (miestny jazdec na CBR600, meno mal vyšité na kombinéze) a predbieha ma aj s autami v neprehľadnej zákrute. Jasné, že ho nenasledujem. Zjavne sa mi zákrut máli, lebo na vrchu nezastavím, až Dadi ma upozorňuje, že tam už Luky čakal a tak to točím späť.

Na Babe sme posedeli, pokecali a aj niečo zjedli, ešte špekulujem kadiaľ by som si mohol spestriť cestu do Trenčína, ale chalani ma presviedčajú nech idem rovno cez Trnavu a mali aj pravdu veď bolo niečo po šiestej. Tu sa teda lúčime a ideme ešte s Herghottovcami na zmrzlinu do Modry. Odtiaľ nás odprevadili smerom na Trnavu. V Trnave dopĺňam benzín a smerujeme na Trenčín. Odbočku na diaľnicu sa mi nepodarilo nájsť a tak ideme po starej. Niekde v polke cesty sa však pripájam na diaľnicu a okolo ôsmej už úspešne parkujeme moto do Garáže. Za nami niečo viac ako 600 km. Dobré vozenie na privítanie sezóny.

Nasledujúci deň vyrážame z Trenčína okolo 10-tej. Pred nami celý deň a tak plánujem zastávku v Bojniciach. Cesta do Prievidze je pekná, patrí medzi moje obľúbené. Trochu ma mrzí, že tam nevedia solídne označiť odbočku na Bojnice. Ten zámok by si zaslúžil solídne upútavky v oboch smeroch. Aj keď som už v Bojniciach bol, nie som si istý a tak stojíme na benzínke a pýtame sa na cestu. Na križovatke kde máme ísť doľava chýba značka, neskôr sa objaví jedna zhrdzavená tesne pred odpadnutím. Potom je už zámok vidieť a je to v pohode. Zastavujeme na konci parkoviska, najbližšie k zámku. Pýtam sa chlapíka či tam môže zostať moto, a čo bude stať parkovné. Chlapík sa len usmial, povedal nech to dáme na kraj a nič nechcel. Tankvak a bundy sme nechali v pizzerii, kde nám ich ochotne postrážil personál a vyrazili sme naľahko do zámku.

Ďalšie milé prekvapenie na nás čakalo pri pokladni. S kartami Euro26 sme mali 50% zľavu. Čiže vstupenka nás stála 40 Sk na osobu a za fotoaparát chceli smiešnych 30Sk (v porovnaní s niektorými atrakciami u nás kde to je aj 200Sk)

O 12-tej teda začala naša prehliadka. Keďže ešte nebola sezóna na prehliadke nás bolo asi 10. Bolo to ideálne, žiadna tlačenica a bolo možné fotiť koľko sa mi zachcelo. Prehliadka trvala asi hodinu. V úvode sme sa dozvedeli niečo o histórii zámku a potom sme si v špeciálnej klimatizovanej miestnosti pozreli bojnický oltár. Nasledoval prechod Zimnou záhradou a obrazárňou, do jedálne a orientálneho a hudobného salónu. Potom sme už vkročili do známej Zlatej siene. Prehliadka pokračovala v strednom hrade a kaplnke a na záver sme sa dostali k hrobke grófa Pálfiho a prehliadku ukončili v jaskyni pod zámkom.

Viac informácií o expozícii zámku nájdete tu: www.bojnicecastle.sk/EXPO/Expo-sk.htm">www.bojnicecastle.sk

Prehliadka stála určite za to a pokúsim sa Vám ju priblížiť aspoň fotografiami. Málokde na Slovensku nájde na jednom mieste toľko zaujímavostí.

Po prehliadke sme zvažovali ešte návštevu Zoologickej záhrady, ktorá sa nachádza hneď vedľa zámku, ale vzhľadom na pokročilý čas sme si ju nechali na inokedy. Vyzdvihli sme si veci v pizzerii a pokračovali sme v ceste domov. Zastavili sme sa ešte na halušky v Kováčovej (vrelo odporúčam) a doplnili benzín vo Zvolene. Tu sa k nám prihovoril motorkár na XX-e, a pri rozhovore vysvitlo, že to je jeden z predchádzajúcich majiteľov mojej CBR-ky. No čo už svet je malý...

V pohodovom tempe sme v podvečer dorazili do Košíc. Na tachometri pribudlo ďalších 1000 km a za nami super dva dni na cestách. CBR-ka sa znova pochlapila, lebo si zapýtala iba 53 litrov benzínu (spotreba 5,3l/100km).