Po dvoch rokoch som sa presunul do kategórie „veľkých“ mašín. Vtedajšiu legendu MZ som sedlal aj ja. Až do osudnej júnovej nedele, kedy pohodovú jazdu prerušilo auto z vedľajšej cesty. Nastal náraz a mojim domovom sa na 5 týždňov stala nemocničná izba, kde som skončil so zlomenými nohami. Motorku sa podarilo opraviť, ale na nátlak rodiny som ju predal a bol definitívny koniec. Prišla práca, rodina... A prešlo dlhých 21 rokov.

Až si kamarát kúpil Fazer-a. Požičal mi ju na prevezenie sa a vo mne sa začalo prebúdzať zabudnuté. Prešlo ďalších 6 rokov. Až sa švagor rozhodol kúpiť si motorku a ja som sa náhodou ocitol v obchode s moto. Nastalo premýšlanie, zvažovanie za a proti,až ma nakopla manželka, začo som jej veľmi vďačný a tak sme z predajne brali motorky dve. Už druhú sezónu brázdim cesty so Suzuki 650 S Bandit. A nielen sám, ale aj spolu s manželkou.

Jedno arabské príslovie hovorí: “najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta“. Ale aj zo sedla motorky, ktorý si po dlhých rokoch teraz užívam aj ja.