Stále v Zóne

K tragédii prišlo pred 26-timi rokmi, dovtedy boli záhradky pri domoch riadne obrábané. Dnes sú v nich dospelé stromy. Je prekvapujúce, ako rýchlo si príroda berie všetko späť a človek sa nemôže ubrániť dojmu, že tragédia prírode vlastne pomohla.

Samotný sarkofág vyzerá dnes zúfalo, ako nejaká plechová škatuľa, hrdzavá až strach. Človeku je hneď jasné, že je čas na nový a ten sa už stavia.

Na Vasiliinom dozimetri sme mohli sledovať radiáciu kdekoľvek a všetkých nás prekvapila zvláštna povaha tohto fenoménu, napríklad v Červenom lese. Ide o územie lesa hneď za blokom č. 4, kadiaľ prechádzal mrak rádioaktívneho dymu. Stromy tu doslova zhoreli z vnútra a údajne svietili. Dodnes niektoré čierne pahýle stoja. Napriek tomu, že sme boli v autobuse, počas prejazdu jasne ohraničeným územím sa išiel dozimeter zblázniť. Rovnaké to bolo pri niektorých presne určených miestach v rámci Zóny. Neplatí, že by radiácia bola nejaké homogénne žiarenie, ktoré ako hríb pokrýva Zónu a smerom od centra jeho intenzita slabne.

Pripyať je osobitná oblasť v rámci Zóny. Obháňa ju ostnatý drôt a pri vstupe je samostatná, aj keď vyslovene formálna kontrola. Je rozporuplná - ako akékoľvek iné mesto ale pritom tak odlišná. Pri prechádzke mestom, ktoré malo byť určené pre pokojný život ľudí, ulicami, kde sa mali ľudia tešiť, lunaparkom, kde sa mali deti hrať, bezprostredne dolieha pocit márnosti a zbytočnosti tohto nešťastia.

Silným miestom sú dva pamätníky. Pamätník zosnulým pracovníkom elektrárne je priamo pri elektrárni a je venovaný pracovníkom zmeny, ktorá nemala nikdy robiť záťažové testy, počas ktorých došlo k výbuchu. Osud ich však do tejto situácie doviedol a oni sa obetovali, aby zmiernili následky výbuchu. Museli vedieť že idú na istú smrť. Nebyť ich obete, boli by dôsledky katastrofy mnohonásobne horšie. Pamätník hasičom je priamo pred požiarnou stanicou v Černobyle. Požiarnici by mali hasiť požiar, nie nechať sa vystaviť mnohonásobne smrteľným dávkam radiácie. Napriek tomu šli. Títo muži, teda pracovníci tragickej zmeny a požiarnici sú bezprostredné obete výbuchu, ktorých bolo 31. Právom ich pamätník nesie nápis „Tým, ktorý sa obetovali, aby zachránili svet“.

Krpec je ale komik od Pána Boha a jeho talent sa chce stoj čo stoj presadiť. Keď odchádzame od pamätníka zahynutých pracovníkov elektrárne, Krpec poznamenáva viac menej pre seba: „Títo sa tí vinovatí...“.

Zóna si krásne pohrala s počasím. Pri príchode na čekpoint bolo slnečno. Postupne cestou cez Zónu k Pripyati sa zaťahovalo a v Pripyati už bolo vyslovene zamračené a oblaky sa nevedeli rozhodnúť, či dážď pustiť hneď alebo ešte chvíľu počkať. Takéto počasie podľa mňa k Pripyati patrí. Než sme sa vrátili späť k elektrárni, bolo už polooblačno a pri odchode zo Zóny už znovu svietilo slnko. Ako by aj samé nebesá chceli pobyt v Zóne patrične podfarbiť.

Sumár štvrtého dňa: Borodyanka – Dytyatky – Vyshhorod, cca 175 km. Ubytovanie hotel Vyshhorod, cena ubytovania + raňajky: 23 Eur/osoba. Wifi, parkovanie motoriek na uzavretom dvore.

Deň 5.

Kyjev. Chceme sa dostať do historického stredu mesta, na Námestie nezávislosti k monumentálnemu pamätníku. Cesty, ktorými nás chce viesť navigácia sú alebo v prestavbe alebo sú beznádejne upchaté, a to aj pre motorky s kuframi. O emisných normách tu zrejme ešte nepočuli, tváre máme o chvíľu od sadzí ako kominári.

Už sme dlho neriešili žiadny problém, tak to chce Krpec napraviť. Jeho vývodové koliesko, na bežných motorkách ozubené, má skôr tvar čajovej podšálky. Štrikujeme na adresu, kde mala byť Honda, ale niet tu po nej ani stopa. Zrazu novinárka s fotografom, natŕča na nás diktafón a asi pol hodinu nás spovedá, že kto, kde, prečo, s kým, ako a za čím. Fotograf poskakuje okolo a fotí, ľudia obzerajú, no mediálne hviezdy! Hrdo ukazujem nálepky s logom expedície.

Kde sa vzal, tu sa vzal, malčik ku nám prijechal a hovorí perfektne po anglicky. Máme ísť za ním do garáže nejakého motorkára, kde bude všetko čo treba na vyriešenie nášho problému. Voloďa na Subaru nemá nejakú veľkú starosť s tým, či ho budeme stíhať. Ak ho stratím, bude zle, ak sa roztratí skupina, ešte horšie. No nič, treba začať hrať podľa miestnych pravidiel. To čo sa spustilo v tejto chvíli by nadchlo aj hollywoodskych choreografov a kaskadérov. Museli sme miestami aj zablokovať premávku v križovatke, aby sme vedeli naraz prejsť.

Voloďa nás privádza do depa viacnásobného majstra Ukrajiny v motokrose a bývalého reprezentanta ZSSR, ktorý nás zdraví „Nazdááár hošíííí“. 57-ročný pán, ktorý je ešte stále profipretekár v motokrose.

Sumár piateho dňa: Vyshhorod – Kyjev - Yosypivka, cca 130 km. Ubytovanie motel, cena ubytovania + raňajky: 12 Eur/osoba. Wifi, parkovanie motoriek na pumpe pri motely pod dohľadom pumpára (1,- Eur/stroj).

Deň 6.

Krásny deň, slnko, teplo, chceme sa napojiť na pôvodne plánového dedinské cestičky. Delíme sily a Pilník s Krosou idú po lepších cestách. Začína sa skutočná Ukrajina.

Čas sa naozaj vrátil, zrazu sú tu späť scény z filmov Vesničko má středisková alebo trilógie Slunce, seno a... Ženy chodia s pracovnými šatkami a v nylonových zásterách. Všade sa zametá, hrabe, natierajú sa ploty. Jarné upratovanie v plnom prúde. Tráva sa vypaľuje, to je tu zrejme národný šport. Dokonca sme videli horieť lesný podrast, ale domáci boli úplne v kľude. Cesty sú aj kamenné, aj z mačacích hláv, lenže nie ako u nás nejaké zabudnuté zvyšky, ale dlhé-dlhé kilometre. V každej dedine je aspoň malinké jazierko pre kačky a husi. Všade bocianie hniezda. Pasú sa kone, cvrlikajú vtáky, úžasné ticho, pokoj, kľud. Všetky dediny poprepájané poľnými cestami. Endurácky raj. Na poludnie sme od Pochaivu ďalej ako ráno, ale toto je Ukrajina, ktorú stojí za to vidieť. Obi sa sťažuje, že v teréne to má trochu ťažšie, ale s dobrou radou prichádza Krpec: „V teréne si musíš vypnúť ESP, potom sa to zlepší!!!“

Neskoro poobede sa dostávame na hlavné cesty a ťaháme na Pochaiv. Lenže Domina ide čoraz horšie a robíme prakticky rozborku palivovej sústavy. Nikde nič, všetko je normálne. Je tu ale ďalší problém. Servisák v Kyjeve vyšponoval reťaz do extrému a nikoho nenapadlo to po ňom skontrolovať. Krpcova reťaz je na šrot, na druhý deň ju vymenil.

Sumár šiesteho dňa: Yosypivka - veľká endurovložka – Zhytomir - Lyubar, cca 300 km. Ubytovanie hotel Vyshhorod, cena ubytovania + raňajky: 15 Eur/osoba. Parkovanie motoriek na uzavretom dvore.

Deň 7

Ako inak - prší. Raňajky si spríjemňujeme diskotékou z Remošovho archívu. Využívame na to BoomBotix BB1, fakt dobrá vecička. Externý reprák s jack-om do slúchadlového konektoru na mobile, s vlastnou baterkou nabíjanou cez USB. Hrá veľmi slušne.

Príjazd do Pochaivu je monumentálny. Cestička kľukatiaca sa lesíkom sa zrazu napriami k mestu a na kopci nad mestom svietia zlaté cibule chrámov lávry. Moto parkujem priamo pri strážnej búdke. Vojaci sú nadšení z mojej vojenskej lopatky a chceli by ju kúpiť.

V lávre je zákaz fotografovania, to treba riešiť. S prideleným vojačikom idem za kompetentnými. V administratívnej budove je to samý Rasputin. Mních zo sekcie ochrany po krátkom vysvetlení (sme predsa dokumentaristi, ktorí sú na ceste po Ukrajine a natáčajú film!) dáva povolenie filmovať a fotiť. Igor (pridelený esbéeskár) dozrie, aby sme nemali problémy.

Lávra v Počaive

Lávra je označenie pre významné pravoslávne kláštory. Tá v Počaive je druhá najvýznamnejšia na Ukrajine. Je to živé centrum viery a náboženského života, plné mníchov, obslužného personálu a veriacich. Kontakt s religióznymi predmetmi je tu veľmi bezprostredný, veriaci sa dotýkajú a bozkávajú ikony celkom bežne.

Počiatky dnes rozsiahleho komplexu siahajú do roku 1240, kedy skupina mníchov bola na kopci nad Počaivom svedkom zjavenia svätej Márie Matky Božej. Lávra prečkala všetky dejinné udalosti až do dnešných dní aj so svojimi pokladmi. Ďalší, skutočne obrovský chrám sa v areáli práve stavia.

Všetky vnútorné priestory stavieb sú vlastne maliarske plátna. Nádhera fresiek vyráža dych. Za najvzácnejšie relikvie sú považované Počaivská zázračná ikona Matky Božej a hrob Svätého Iova, prvého otca predstaveného miestneho kláštora, ktorý je pochovaný v jaskyni priamo v lávre v striebornom sarkofágu. V tejto jaskyni nebolo ani nám dovolené fotiť.

Igorov sprievod sa ukázal ako veľmi užitočný. Na jednej strane už v prvom chráme bola tŕňom v oku moja GoPro, aj keď som sa ju snažil maskovať. Na druhej strane by sme sa v komplexe zrejme stratili alebo by sme nevideli všetko podstatné.

Sumár siedmeho dňa: Lyubar – Počaiv – Ľvov, cca 320 km. Ubytovanie hotel Galaktika, cena ubytovania: 8 Eur/osoba. Wifi, parkovanie motoriek na uzavretom dvore.

Posledné dva dni

Ľvov je prekrásne mesto, jeho návšteva rozhodne stojí za to. Historické centrum je preplnené architektonickými skvostami, až je problém všetko to vstrebať. Ale aby to človek mohol vstrebať, musí mať plný žalúdok...

Hneď v prvej samoobsluhe si kupujeme raňajky. Ranný Ľvov sa ešte len prebúdza, sme sami traja na ulici v historickom centre, v teplákoch, na lavičke rozložené sáčky so salámou, krajce chleba a kávy z fastfood-u oproti. Ako tak bufetíme, zrazu sa ulica zaplní decentnými paniami a pánmi s aktovkami, ktorí len tak kukajú na novú formu turistov zo západu (...alebo bezdomovcov?).

Na cestu späť taxi (tak ako aj tam), prichádzame k stanovišťu, a tam Volga kombi. No nevyuži to! Sáčkujeme sa dnu celí rozjarení, ale báčik hádže taxu 150 hrivien. Tak hneď zas vystupujeme, lebo trojnásobok ceny v porovnaní s cestou tam je drzosť. Napokon divadielko funguje a postupne báčik spustí až na 70 hrivien. To môže byť za jazdu veteránom.

Čas pokračovať do Karpát. Na benzínke telefonát od Herkula. Na policajnej stanici už za hrebeňom Karpát bol problém a Krpec tu musí zostať. V duchu hesla „je to ďalej, ale o to horšia cesta“ spoznávame krásy ukrajinskej infraštruktúry. Je zbytočné to opisovať. Kým človek také jamy nevidí na vlastné oči, tak neuverí, že sa niečo také môže na ceste zjaviť.

Prichádzame k policajnej kontrole, kde čaká nešťastný a zdeptaný Krpec – zmoknuté mača niekde v útulku je nič pri pohľade naňho. Skúšame s policajtmi všetko možné, ale nič sa nedá urobiť. Krpec musí počkať do pondelka na správne konanie, lajzne si nejakú pokutu a tak môže ísť. Lenže je sobota večer. Parťák je parťák. Zostávame s Krpcom aspoň do zajtra, kedy príde za Krpcom jeho brat s dodávkou, takže tu nebude sám. Teplá večera, pár pív, dobrá spoločnosť () a už je to zase ten starý dobrý usmiaty Krpec.

Sumár ôsmeho dňa: Ľvov – Nyzhni Vorota, cca 200 km. Ubytovanie penzion Oksana, cena ubytovania + raňajky: 10 Eur/osoba. Wifi, parkovanie motoriek na uzavretom dvore.

Ďalej nás ženie už len vidina domova. Tesne po poludní sme v Lučenci.

Krosa a Pilník dorazili domov v siedmy deň v noci, Hekules s Jožom ôsmy a štvorka Obi - Tišan - Remoš - Laňdal na deviaty deň. Krpcova patália sa napokon vyriešila relatívne v pohode a v pondelok večer bol aj on šťastne doma.

Veľká vďaka patrí celému expedičnému zboru. Je neobvyklé, aby deväť ľudí, ktorí sa predtým nikdy nevideli, zažilo spolu takéto krásne dobrodružstvo bez akéhokoľvek konfliktu. Patrí im za to moje veľké uznanie.

Sumár deviateho dňa: Nyzhni Vorota – Užhorod - Lučenec, cca 360 km.

Laňďal