Deň 1.

Na SK hranici zisťujem, že na ŠPZ zhodnú s mojou je vyhlásené pátranie ešte z roku ´99, lenže moja ŠPZ bola vydaná až 2009. Policajt stále melie svoje: „Ja to tu mám v databáze a stroj s touto značkou musím zadržať.“ Vec ide k náčelníkovi, ten napokon po hodine hlási, že „...to je jasná vec, ide o dva rôzne prípady, len ten starý nie je z databázy vymazaný!“ – áááále nehovor!?!?

Prechádzame sedlom Volovca a nocujeme v Penzióne Lev. Majitelia sú doma, ale návštevu v tomto čase určite nečakali. Nič ale nie je problém. Partia sa zžíva naozaj rýchlo a už prvá bohatá večera je nekonečnou záplavou zábavy a rehotu. Skôr než stihneme dojesť, vybaliť a doplniť tekutiny, je sauna vykúrená. Chladíme sa priamo v horskom potoku.

Deväť dní s GoPro

Pre expedíciu sme získali podporu vo forme zapožičania videotechniky od výhradného dovozcu GoPro kamier na Slovensko, spoločnosti VRGA, s.r.o.. V úvode cesty sa ešte len učím rozmýšľať a chovať sa ako kameraman. Chce to prosto cvik a určitý čas, aby sa človek zžil s tým vedomím, že kameru musí mať pri sebe a treba ňou aj natáčať. Výborný ochranný obal GoPro a jej ďalšie príslušenstvo (najmä čelenka) to výrazne uľahčujú.

Kamery sa samé nikdy nevypnú - nezapnú, vždy je jasne čitateľný ich režim a stav batérie aj dátovej karty. Ovládateľnosť v rukaviciach bezproblémová. Na uchytenie sa výborne osvedčila prísavka – na kufre, na predný platník, na plexi - aj držiaky na 3M fólii – napr. na boku nádrže, blatníku, prilbe. Kruhové objímky som využil na prednú vidlu alebo na späťák. Uchytenie na späťáku je fajn kvôli možnosti otáčania za jazdy, čo platí aj pre prísavku uchytenú na vrchu hlinikáča.

Ak sú zlé poveternostné podmienky, je vhodné mať kameru na dosah, aby bolo možné z času na čas otrieť kryt šošovky rukavicou.

Sumár prvého dňa: Lučenec – Košice – Užhorod – Perechyn – Polyana – Volovec – Penzión u Leva, cca. 360 km. Ubytovanie penzión Lev, cena ubytovanie + večera + raňajky + sauna: 25 Eur/osoba. Wifi, parkovanie motoriek v uzavretom dvore.

Deň 2.

Po prebudení mi Obi opatrne hlási: „Nechcem Ťa strašiť, ale mal by si vedieť, že v noci nasnežilo...“ Prisám vačku! - vonku je viac ako 5 cm nového snehu a stále sneží. Dnes nás čaká prechod Karpatského hrebeňa, chytám mdloby. Lenže povolenie na vstup do Zóny nepustí, treba ísť ďalej.

Pri raňajkách rozdávam jódové tabletky. Z motoriek zhadzujeme sneh a po menších problémoch (niektoré zamrznuté spínačky) vyrážame - snehu je už do 10 cm, teplota okolo nuly. Striedajú sa všetky možné variácie povrchu: ujazdený aj neujazdený sneh, snehová kaša, mokrá cesta. Obi ráno vyhlasuje súťaž o prvý pád. Asi po hodine je aj hrdým víťazom. V rovinatejších častiach sa ešte ako tak dá.

Druhý padá Pilník. Postupne stúpame a v dedinke na úbočí hrebeňa Pilník padá a láme spojkovú páčku. Upravujeme rezervnú páčku z malej géesy na tédeemku. Počas opravy chlapci vymysleli, že zoženieme dodávku, ktorá odvezie Pilníka aj s motorkou cez Karpaty a vyloží ho až na úseku, kde už nebude sneh. Prichádza Jumper a Obi sa pridáva k Pilníkovi.

Je to už len horšie a horšie. Karpaty predvádzajú, prečo treba v horách rátať s rýchlymi zmenami počasia. V jednom údolí je jasno a slnko, v ďalšom fujavica, v treťom mrholí, a tak stále dookola. Pilník na čisto cestných a Obi na kvázi enduro gumách by nemali ani teoretickú šancu. Krosa na veľkej géese má problém kvôli prebytku výkonu a krúťaku. Často ho skrúca a pády už nikto nepočíta. Postupne kladú motorky všetci (okrem mňa). Herkules s Krosou odstavujú v osade a budú čakať na Jumpera až sa bude vracať, aby ich previezol za prvou dvojicou. Pokračujeme piati.

Ako-tak sa dá, ale človek by si to vedome asi nezvolil. Jožov Big zrazu zdochol a už nejde. Problém je v elektrike a tu to neopravíme. Prichádza Jumper s naloženými Krosou a Herkulom. Vodič už má problém potláčať smiech, uisťuje nás, že sa vráti po Biga.

Rozhodovanie „čo ďalej?“, bolo najťažšie počas celej cesty. Záver je ale neodvratný: Jožo s Bigom idú do servisu, riešiť, čo sa bude dať, ostatní pokračujeme na Ternopiľ.

Zhruba o pol jednej sa ozýva od námestia zvláštne hrmenie. Letím k oknu, a bol tam on – nášho srdca šampión! Prepašovali sme ho na izbu mimo recepcie – aspoň mierna satisfakcia za vyššie ceny – spovedáme ho, že čo a ako. Jožov príbeh bol úžasný...

Nezostal pri servise na východnej strane Karpát, ale nechal sa odviesť Jumperom späť cez Karpaty k chlapíkovi, u ktorého sme robili páčku. Tam rozhodil Biga, vymenil indukčku za tú zo skútra domáceho pána a keď sa chcel vyrovnať, domáci odmietol čokoľvek prijať. Vyrazil teda za nami, opäť cez celé Karpaty, sám, do mrazivej noci, na mokrých cestách s poľadovicou.

Sumár druhého dňa: Penzión Lev – Stryi – Rohatyn - Ternopiľ, cca. 270 km. Ubytovanie hotel Ternopiľ, cena ubytovania + raňajky: 25 Eur/osoba. Wifi, parkovanie motoriek na stráženom parkovisku (1 Eur/motorka).

Deň 3.

Po včerajšku mierny sklz. Nahadzujeme kurz na hlavné cesty smerom na Kyjev. Za Korostyshivom odbáčame na Malyn, kurz Zóna. Hlavný ťah je cesta z Kyjeva, toto sú vedľajšie trasy cez riedko osídlené oblasti. Krajina je úžasná, akoby sa človek preniesol priamo do rozprávky Mrázik. Borovicovo-brezové lesy, piesok ako podklad, v terénnych preliačinách jeden močiar za druhým, rovina, rovina, rovina...

Dediny tu vyzerajú ako z iného času. Domy sú prízemné a rozlohou malé, medzi nimi len vyjazdené chodníčky. Všade ticho. Odchytený báčik nás uisťuje, že jediný nocľah široko-ďaleko je len v Borodanke.

Hocijaká turistická ubytovňa je turbo-luxus oproti hotelu v Borodanke. Vodu sme radšej nepili, sprchu sme nepoužili. Záchod bol zlatý klinec – záchodová misa zaliata do podlahy na spôsob stupačkového záchodu. Jednoznačne bolo treba ísť morálne sa posilniť do nejakej krčmy.

V Krčme len my a trojčlenná dámska obsluha. Prichádza miestny borec. Pije vodku z horčičákov na ex a chce sa k nám pridať. Je jasné, že z toho bude alebo sranda, alebo prúser, je to tak 50 na 50. Krpec je najrýchlejší a domácemu núka miesto u stolu. Že kto sme a čo tu robíme? Krpec hviezdi: „My sme projektanti, inžinieri. Prišli sme Vám zatepliť ten sarkofág v Černobyle nobasilom a baukléberom.“ A miestny borec na to: „No veď ja na Vás už 3 dni čakám, nemôžem nič robiť s trubkami!“ Vtedy sme ešte nevedeli, že už prebiehajú práce na výstavbe nového sarkofágu a pravdepodobne sme nejako zapasovali do situácie, o ktorej sme nemali ani tušenia.

Zajtra je deň “D“. Sme 75 km od Zóny.

Sumár tretieho dňa: Ternopiľ – Zhytomyr – Malyn - Borodyanka, cca. 420 km. Ubytovanie ubytovňa Borodyanka, cena ubytovania: 9 Eur/osoba, parkovanie motoriek na uzavretom dvore.

Deň 4.

Čo lepšie na ráno, ako poriadna námraza. Keby to človek nezažíval na vlastnej koži, tak sa tomu aj zasmeje. Ideme ako keby nám všetkým dali vodičák včera, ale aspoň ideme. Cestou je známy Pamätník znovuzrodenia – vajce. Symbolizuje silu prírody obnoviť sa po ničivej tragédii.

Krátko po nás prichádza na check-point v Dytyatky aj Dominik s autobusom. Dominik Orfanus je náš SK sprievodca Zónou a riešiteľ povolení na vstup do Zóny. O povolenie je potrebné žiadať min. 15 dní vopred a je viazané na číslo pasu. Cena jednodňovej exkurzie sa pohybuje od cca. 140 Eur vyššie. Dominik je rozhodne človek na správnom mieste a môžeme ho len odporučiť: www.chernobylwel.com. Všetky naše predstavy a požiadavky (ak ich dovoľovali predpisy Zóny) naplnil.

Zóna

Dostávame svojho sprievodcu zo zamestnancov Zóny (Vasilia) a povolenky na vstup. V Zóne je živo, aspoň v porovnaní s tým, čo by človek čakal. V Černobyle stále žije cca. 4.000 ľudí, ktorý pracujú v elektrárni resp. v Zóne ako takej.

Absurdnosť Černobylskej tragédie je všeobecne známa, len nie je až tak známe, ako veľmi to je celé absurdné, a že nebol najmenší dôvod, aby k tomu došlo. Teda okrem jedného - ľudskej blbosti. Vnímať to na vlastnej koži je ťažko sprostredkovateľný zážitok. Ľudia, ktorí boli zo Zóny evakuovaní, si nemohli nič vziať so sebou, preto ten pocit zastaveného času. V jednej z prvých dedín v Zóne sme navštívili škôlku. Na chodbe boli presne také skrinky, aké sú aj v škôlke mojich synov. V jednej z nich boli ešte stále niečie oranžové papučky.

Dokončenie v druhej časti.

Laňďal

Poznámka: Všetky fotografie použité v článku a galérii k nemu sú autentické a vznikli bez úprav alebo štylizácie prostredia fotografom. Fotografie sú zo zbierok členov expedície, ktorým ďakujem za ich poskytnutie.