Stručne povedané, vyžobral som si ju. Kúpiť je jedna vec, ale ďalšia je preprava a prepis. Na lesoch mali človeka čo mal na starosti odpredaj všetkých motoriek a odmietal s papiermi čokoľvek spraviť, kým nebudú rozpredané všetky, aby vraj nemusel na úrady chodiť 2-krát.

Čakal som celé leto... a prišla jar 2009

Na jar ďalšieho roka mi ju konečne doviezli, s platnou STKáčkou, papiermi, kľúčmi, prestrihnutou benzínovou hadičkou, chýbajúcimi šróbami a ďalšími detailami, ktoré sa dajú zhliadnuť na fotkách. Cez nefungujúce brzdy, chýbajúce zadné svetlá, suchú baterku, absentujúcu fajku, rozlámané budíky a komplet nefungujúcu elektriku izolovanú lekárskym leukoplastom. Bola príslušnými úradmi schválená na používanie na pozemných komunikáciách. Doma neveria, že to kedysi bola motorka, nieto, že z toho raz bude motorka.

Telefonát ujovi:

• „WTF??“
• „No vieš, preto bola taká lacná, na nej sa vlastne ani nejazdilo, len stála v garáži a ostatní z nej brali to, čo pochybilo ich motorkám...“
• „...“

Fajn, na tachometri sú čísla 7069.2, na prvý pohľad buď bojovala v druhej svetovej vojne ako low - level bomber, alebo poslúžila ako strašiak proti vrabcom na poli s kapustou.

Na druhý pohľad začínam objavovať jej krásu: nádherne ulomené budíky, provizórne uchytené drótom (zrejme uzemňovák z nejakej úbohej trafo stanice), na nádrži sa evidentne odohrali nejedny myšie sexuálne orgie, riadidlami sa zrejme niekto pokúsil vypáčiť dvere od garáže a elektroinštaláciu ktosi užíval na šokové zabíjanie menších hlodavcov.

Posledná myšlienka pred opustením motorky v garáži na nočný odpočinok - hlavne nech je motor a rám OK.

Leto 2009

Polka leta strávená na stavbe domu hneď vedľa garáže mi ponúkla možnosť „večernej školy motocyklového fajnšmekra“, zároveň som dostal špeci úlohu – vybaviť garáž potrebnými nástrojmi na bežné a nebežné opravy - samozrejme v rámci finančných možností.

Prvé šli dole kolesá, predný ráfik bol neúnosne poohýbaný do všakovakých smerov, špajdle mali tiež dosť, kúpil som nový ráf a špajdle u Klimenta v Lučenci, kde mi celé koleso aj zostavili. Zadné bolo až na defekt a dezén ok, tak som ich iba dal prezuť u Pandulu, kde som aj kúpil jazdené pneumatiky z nemecka, vzorka ešte dobrá a na tlačenie po garáži stačia. Vymenil som riadítka, rukoväte, objednal nové budíky (pôvodné nefungovali a namiesto krycieho skla a plechu tam boli akési vysústružené plastové somariny s hrubým plexisklom), držiak budíkov a gumové uloženie budíkov. Objednal som tiež chýbajúce zadné svetlo, bočný stojan, v predajni JJmoto vo Zvolene som objavil smerovku (MZtka prišla s troma smerovkami) za dobrú cenu a v elektre „na rozkroku“ som kúpil kopy káblov, Feston konektorov a kopu cínu. Nové diely som permanentne na eMZetku namontovával aj zmontovával a postupne (po overení, že ten ktorý diel sedí) som ju rozoberal. Do zimy ostala MZ v 3 kusoch: rám, motor a krabica. Otec krúti hlavou a vtipkuje, že takto nám to ostane v garáži 10 rokov kým, to dáme do šrotu.

Zima 2009/2010

Po rýchlom spravení skúšok a teda „vybavení dovolenky“ na celý január som nabral na dom dvoch kamarátov (rovnako ako ja, strojárov. Sme teda v zostave Bíro (ja), Koláčik a Jakub, s ktorými sme sa začali „hrať“. Prvá prišla na rad elektrika.

Elektrika

Stav kabeláže vidno z fotiek, takže asi chápete kompletnú výmenu káblov a konektorov. Postupovali sme spôsobom: každý si zobral jeden zväzok káblov a spravil kópiu. Okopírované káble sme rovno zabužírkovali dokopy, konektory sme pájkovali a tiež sme ich bužírkovali čo to dalo. Pri tejto primitívnej činnosti nastalo niekoľko problémov, ako napr úplne chýbajúce káble k otáčkomeru v pôvodnej kabeláži. Chýbajúce káble sme doplnili podľa 3D grafickej elektrickej schémy. Po skopírovaní sme novú kabeláž odložili na lepšie časy.

Hydraulická brzda

V nálezovom stave chýbali doštičky, kolíky pre doštičky, pružinka doštičiek a ako bonus bola celá zvonka tak pofidérne špinavá, že znútra isto nebude krajšia. Rozobrať, vyčistiť, pretesniť, vymeniť guferá, zamontovať chýbajúce diely, odvzdušniť a je funkčná.

Rám

Prvá vec, čo nás upútala na holom ráme, bola kopa Fe2O3 v oblasti umiestnenia batérie. Vlastne celý držiak baterky bol iba z hrdze. Toto naozaj nemalo zmysel šmirgľovať, pri opieskovaní by tam žiadny držiak neostal. Naše riešenie: ufikli sme ho flexou a na jeho miesto sme vyrobili nový držiak z plastu (upevnenie šróbikom o pozostatky starého držiaka).

Zvyšok rámu bol po dôkladnej obhliadke zhodnotený nasledovne: predná časť rámu (od hlavy riadenia až po sedadlo) je OK, zadná časť (podsedlovka, upevnenie motora, zadná kyvka, blatníky, stupačky...) nevyhovuje nášmu hrdzovému štandardu. Takže prebrúsiť, najprv excentrickou brúskou, potom dohladiť jemnými vodnými brúsnymi papiermi (500-1500). Nasledovalo lakovanie.

Lakovanie

Na tento účel sme rozdelili diely na 2 kopy: a) diely ktoré nalakujeme sami, lebo si to chceme vyskúšať a nie je ich veľmi vidno, b) diely ktoré sú esteticky dôležité a dáme ich nastriekať do profi lakovne.

Začnem skupinou b). Sem patrí nádrž, airbox, dekel náradia, blatníky. Ako šťastie v nešťastí kamarát akurát nabúral auto, tak sme tieto diely dali striekať spolu s autom a boli nastriekané grátis.

Skupina a). Po dôkladnom prebrúsení a zahladení nerovností, sme sa pustili do výroby našej osobnej striekacej kabíny (keďže vonku mrzlo a nechceli sme garáž zvnútra prefarbiť na čierno). Kúpil som veľkú maliarsku fóliu (3x10m), ktorú sme zavesili na vodiace lišty garážových vrát a tým nám vznikla igelitová „stříkárna“.

Diely sme zavesili na drôty (upevnené o vodiacu lištu vrát), nasadili respirátory a pojali sa striekať základ. Po preschnutí základu sme striekali čiernu farbu zo spreja (nemal som striekaciu pištoľ a neveril som, že to ten kompresor čo bol v garáži zvládne) a nastriekali sme zo 3 tenké vrstvy čiernej. Tu prichádza náš prvý fail. Nikto z nás nemal skúsenosti so striekaním a ani sme to nikde nezisťovali, a tak sme zabudli dať na vrch bezfarebnú vrstvu. Vďaka tomuto nášmu fó-pá bola (a stále je) farba po zaschnutí veľmi citlivá na škrabance. Neodlupuje sa síce, ale každé, aj jemnučké, zaškrabnutie zanecháva ryhy až na základ. Ďalšiu zimu ma teda zrejme čaká prelakovanie.

Diely postihnuté naším farebným fušerstvom: kus rámu, stupačky, držiak výfuku, pedál zadnej brzdy, zadná kyvná vidlica a ten kus kovu čo drží zadný bubon v správnej polohe.

Zadné pružiace a tlmiace jednotky

V nálezovom stave vyzerali strašne. Nastavovanie tvrdosti skrátením pružiny nefungovalo (kopa špiny), tak si ich zobral do parády kamarát Jakub, ktorý ich (s našou pomocou) rozobral, vypucoval a zase zložil. Rozoberanie a skladanie boli síce časovo najmenej náročné, zato o to fyzicky a psychicky náročnejšie. Bola to doslova trojchlapová robota, keď jeden človek tlačí pružinu dolu, druhý ju drží aby v prípade vyskočenia nezaletela nikomu do hlavy a tretí odstraňuje plastovú úchytku pružiny. Tlmenie nebolo nijak upravené ani opravené, nenašiel som nikde návod ako sa to dá svojpomocne spraviť, tak ostalo tak ako bolo (aj keď home test dopadol tak, že jedna jednotka tlmí viac ako druhá).

Predná vidlica

Keď už bola motorka takmer úplne rozobratá, prečo nie aj vidla? Tak sme sa rozhodli aj jej dopriať servisný zákrok. Diely na opravu prednej vidlice zo stránky moto-prodejna.cz boli doma, tak prečo nie? Povolenie horných šrúbov bola sodoma, ten poondiaty sovietsky fixačný lak držal jak hluchý dvere, pomohlo až nasadenie nohy zo slnečníka na račňu a poriadne trhnutie touto 2 metrovou pákou. Popis trápenia so servisom prednej vidly som doplnil na slovenské MZ fórum, sem len dodám, že nie všetky nové diely musia sedieť. A niektoré nemusia dokonca ani skoro sedieť (rozmer väčší o cca. 1mm na priemere). Tlmičový olej som zvolil podľa odporúčaní z MZ fóra, pružiny nechal pôvodné. Vymenené bolo prakticky všetko čo sa vymeniť dalo. Pri montáži sme namiesto fixačného laku použili červený silikón, olej vo vnútri udrží a aspoň nebudem zas nadávať keď to budem mať povoliť.

Motor

Motor sme revolučnými metódami (drôtená kefa, tech. benzín, handra, plochý šraubovák) odľahčili o dáke 2 kilečká, jemne sme ho naleštili, spozorovali pod blatom poodieraný lak a nechali sme ho tak. Jeho čas mal ešte len prísť.

Výfuk

Tu nám nemohlo pomôcť nič iné ako ženská ruka. Na scénu prichádza kamoška Ekožena, ktorá hrdo príma úlohu zbaviť výfuk povrchových sračiek. Neveril som, že sa to dá, ale skutočne, ženy a čistenie je kombinácia ktorej neodolal ani niekoľkoročný zapečený olej zmiešaný s blatom.

Po vyčistení výfuku zvonku bolo potrebné prepláchnuť mu trošku aj vnútornosti. Naliali sme do neho trochu benálu a v dobrej viere, že to prepláchneme a vylejeme sme s ním poriadne hrkali. Z výfuku sme nič nevyliali... Benzín síce žblnkal, ale nevylial sa. Tie komory sú u dvojtaktov fakt dobre premyslené. No nič, výfuk zakvačíme na plot, pripálime zapíkom a uvidíme. Začalo to horieť. A nám nenapadlo nič lepšie ako do toho začať fúkať. Po „naštartovaní“ tohto primitívneho raketového motora a jemnom spečení nejakých mihalníc si berieme kompresor. Vyrábame na striedačku plameňomet a pulzný reakčný motor. Strašne nás to baví a tak len prilievame benzín a bavíme sa do noci, kedy nám výfuk pri podarenom štarte skoro uletí z plota. Je maximálne rozžeravený, tak ho nechávame do rána vychladnúť.

Ráno to pod výfukom vyzerá akoby tam 10 rokov parkovala V3S.

Skladanie

Pri skladaní sme každú súčiastku, novú či starú, poriadne vydrhli a naleštili (týmto chcem poďakovať Jakubovi, ktorý zvlášť vynikal v leštiacich technikách). Našimi spoločníkmi sa stali leštiaca pasta Tempo Plus, výber šmirgľov, technický benzín, acetón a veľká kopa handier. Snažím sa nahrádzať staré šróby novými, ale nie všetky sa dajú bežne zohnať, tak improvizujeme a niektoré šróby skracujeme. Doťahujeme na fest. Koláčik s Habibim dokonca tak na fest, že strhli závit na šróbe z brzdového kotúča. Odvŕtavame. Rovnako odvŕtavame aj šrób z krytu náhonu otáčkomera. Oba závity našťastie otrasmi vŕtačky povolia skôr ako sa stihneme prevŕtať cez motor/kotúč.

Skladanie ide relatívne v pohodičke, nikam sa síce neženieme, ale ide to rýchlo. Pri zapájaní bovdenu náhonu otáčkomera zisťujem problém. Nový bovden nepasuje k novým budíkom. Po krátkej porade opatrne flexou zrezávam a zužujem plastový výčnelok na tachometri, aby na seba vybrania laniek bovdenov dosadli. Namontované je už takmer všetko, no začína nás tlačiť čas. Otec hrozí, že čo nájde v garáži nenamontované na motorke po mojom odjazde do Brna (škola), to vyhodí. Posledný deň v garáži ťaháme do noci a domov ideme až po polnoci. Všetko je namontované kde malo byť, ale nevyskúšané. Veď príde leto. Rodina neverí, že je tá istá motorka, čo pred rokom prišla.

Jar 2010

Do leta nevydržím, a tak prvý krajší víkend ťahám Kuba do garáže. Nastavený karburátor, benzín s olejom do nádrže, sytič... A nakopávam. NIČ!!! Skúsim znova, ZASE NIČ!!! Na tretí pokus motor naskočí, pobubláva, treba držať ruku na plyne, inak kape. Bude treba lepšie nastaviť karburátor. Zrazu sa garážou začne rozliehať „CINK“ a „CINK“- z MZtky začínajú vypadávať šróby uchytenia výfuku. Spomíname, že v zime sme výfuk montovali ako posledný a šróby sme nestihli dotiahnuť. Doťahujeme teraz, a poďho znova nakopnúť. Nič, nenaskočila ani na 10ty pokus. Palivový filter je plný hrdze. Pohľad do nádrže s pomocou baterky odhaľuje kompletne skorodovaný celý vnútorný povrch nádrže. Fajn, čistíme filter a karbec, nádrž ide dolu a miesto nej dávame plastovú fľašu od oleja (o rám ju lepíme izolačkou ako McGiver). Naskočila. Chytro kývam Ekožene nech naskočí. Nemáme prilby, ale to nevadí, bude to iba krátka testovacia jazda, žiadne extra rýchlosti a okrem toho, celý príbeh sa odohráva na lazoch. Ideme asi 200 metrov hore a zase naspať do garáže. Som nadšený, beriem na jazdu aj Jakuba. Lenže ten tĺk sa chytil nie mňa, ale tých origoš držiakov pre spolujazdca (sedel vystreto ako sviečka a totálne vzadu). Pridávam, púšťam spojku a ideme po zadnom. Výkonu má MZa viac ako moja doterajšia XR125L, tak nie som zvyknutý. 200 m hore, 200 dole a sme zase pri garáži. Chcem si dať ešte jednu jazdu sám, pridávam, púšťam spojku a nič. Motor beží, ale pustenie spojky nič nerobí. Tlačíme motorku do garáže. O pár týždňov si nájdeme čas dať dole ľavý dekel motora (pod pravým sme už upratovali) a vypustiť olej. Spojka nám ostane v ruke. Kónusy sú zničené, nachádzame znaky niekdajšej domácej opravy, chýba jedna podložka.

Čo s tým, uvidíme v lete.

Leto 2010

Rozhodnutie padlo: pokúsime sa tú spojku prilepiť lepidlom Loctite (podľa odporúčaní z českých fór). Medzičasom sme tiež dospeli k záveru, že ak sa niekto špáral pod ľavým deklom, mohol niečo "dodžubať" aj v motore. Ideme rozobrať motor. Podľa knihy „Opravy motocyklú MZ“, ktorú som dostal na Vianoce to celkom ide. Blok nahrievame na platničke, oddeľujeme jemnými údermi gumeného a plastového kladiva. Celkovo, to gumené kladivo je asi najužitočnejšia vec v garáži, opraví čokoľvek. Rozpolenie motora ide ako po masle, ložiská ostali tam kde mali, a nie je až taký problém ich vybrať a nahradiť novými. Toto ale neplatí pre ložiská kľukového hriadeľa, ktoré držia jak sviňa. Ani jemnými postupmi (ohrev ložiska teplovzdušnou pištoľou a zároveň chladenie hriadeľa mokrou handrou) sme nič nedosiahli. Keďže som ešte nevlastnil sťahovák ložísk a aj tak som ich chcel vymeniť (nové už boli pripravené), použili sme jemné tepelné metódy v kombinácii s hrubou silou poriadneho šraubováka a ložiská sme po pár hodinách zložili. Skriňu sme poriadne vyčistili až sa leskla ako... no, vlastne sa neleskla, len proste vyzerala ako obyčajný čistý hliník.

Čekli sme prevodovku. OK, vymenili všetky ložiská a zase sme motor zložili (ako jednoducho to znie, že?).

Keď už sme tú spojku mali osobite, tak sme ju rozobrali a skontrolovali lamely a pružiny, OK. Pokúsili sme sa osadiť spojku aj s pôvodne chýbajúcou podložkou (vlastne tam chýbali 2 podložky). FAIL, niekto ten kónus „opravil“ presústružením na iný rozmer a podložky sa tam nenarvali. Už sme ale boli takí nažhavení aby šla, že sme to zložili bez podložiek a zalepili sme to Loctitom. Noc na uschnutie a už sme motor kompletovali (alternátor, dekle), a osadili do rámu. Osadili sme reťaz (pôvodnú, len sme ju poriadne očistili a premazali). Otočenie šraubovákom v spínačke (kľúč bol v dome a my v garáži), kontrola elektriky a HUPS. Namiesto smerovky bliká predné svetlo, namiesto brzdového svieti smerovka... a vlastne všetko bolo naopak. Zlá kostra, rozobrať svetlo, všetko prekontrolovať, prebrúsiť všetky kontakty a to isté pod sedadlom. Trvalo to týždeň (týždeň, každý deň tak 2-3 hoďky od 9 večer). Po kontrole sme zistili, že nejde zapaľovanie, nedáva iskru. Podozrenie padlo na krabičku elektronického zapaľovania a diagnostika z mojej Vianočnej múdrej knižky to potvrdila.

Leto končí, začína škola- uvidíme zase v zime.

Jeseň 2010

Do zimy času veľa a tak každý víkend na SK u mňa znamená víkend v garáži. V Brne sme s Koláčikom popájkovali nové zapaľovanie (Ešteže praví elektrikári dali na net schému s novými súčiastkami, lebo tie zo starého zápalka sa dnes už nevyrábajú a my sme len takí falošní elektrikári. Ako nám povedal majster na stavbe: „*okoti a nie elektrikári“). Najbližší víkend doma skúšam či dáva iskru. Dáva! Všetko funguje ako má, skúsim nakopnúť a nič. Nejde, nejde. Ďalším problémom sa zdá byť spojka. Lamely sú zlepené tak na fest, že po celodennom tlačení motorky tam a späť po garáži, dokonca ani nakopávaním so stlačenou spojkou sa nerozlepili. Kurde, toto už naozaj začína byť v štýle hesla: „Čo sa môže dojebabrať, to sa dojebabre“.

Zima 2010/2011

Skúšky nedopadli najlepšie, mám veľa opravákov a prázdniny takmer nemám. Stihol som ale kapitulovať, a objednať kľukový hriadeľ aj telo spojky a pár ďalších maličkostí (pod stromček). Ten jeden úbohý týždeň prázdnin využívam ako sa dá a v priebehu pol dňa motor kompletne rozoberám, ďalší deň nechávam stiahnuť ložiská z kľukového hriadeľa a zároveň čistím skriňu. Keď už to mám rozobraté (a čakám na ložiská), z nudy leštím kanáliky. Ďalší deň skladám a usádzam hriadele. Hlavne to usádzanie trvá neúmerne dlho a o 23:00 kapitulujem a vypínam elektrickú platničku. Prevodovka ide krásne, ale kľuka ide stále trošku sťažka.

Jar 2011

Víkendové pobyty umožnili montáž motoru do rámu a skompletovanie MZty do pojazdného stavu (nádrž je stále nádoba od oleja). Skúšam nakopnúť, NIČ!!! Sviečka von, iskru dáva v dolnej úvrati. Štelujem jak drak a po celom dni dáva iskru ako má. Večerný pokus o nakopnutie. IDE!!!

Vzápätí ale zase dochne a aj premýšľam, čo som komu spravil. Sviečka von a zisťujem, že iskru nedáva pre zmenu vôbec. Tak čo teraz, sviečka, indukčka, riadiaca jednotka alebo batéria?

Z intráku objednávam indukčku, iriídiovú "svícu" (podľa dielenskej príručky) a epoxidovú farbu na nádrž. Len sa neviem rozhodnúť, ktorú riadiacu jednotku idem vyrobiť. Našiel som schému pôvodnej, mám aj schému „nanovo upravenej“ a z „Amatérskeho rádia“ som vycucol návod na riadiacu jednotku s variabilným predstihom (upravovanie v reálnom čase podľa otáčok). Čo ale v návode chýba, je programovanie čipeška. V kontroleroch sa až tak nevyznám, takže ak nenájdem nejaký schopný návod, nechám to tak.

Leto 2011

Indukčka namontovaná, nádrž vyepoxidovaná, karbec zoštelovaný, nová "svíca" aj fajka a už bolo zopár krátkych jázd, počas ktorých zisťujem, že po prudšom pridaní plynu takmer okamžite zdochne a znova nakopnúť sa dá až po pár minútach. Bohatá zmes (možno to bude tou krivou ihlou v karbeci).

Pri čistení nádrže pomocou technickej kyseliny citrónovej som prišiel o palivový kohút. Rozpustil sa. Na blind skúšam niečo nájsť u Žubora. Palivový kohút za 15 eur (nový) a viečko palivovej nádrže za 10 eur (staré). Ihla zdarma (krivá, ale furt menej krivá ako moja).

Takže ostal jediný problém a síce kontrolka dobíjania ani neblikne. Po prudkom brainstormingu prichádzame na to, že tam chýbajú uhlíky aj s držiakom (nemáme napájaný rotor). V KTM-ke v BB mi ponúkajú starý držiak bez pružiniek a uhlíkov v dezolátnom stave za 10eur. Toľko stojí držiak s pružinami aj uhlíkmi nový (s daňovým dokladom a zárukou, čo Žubor neponúka). Objednávam.

Po prijatí balíčka a osadení jeho obsahu na príslušné miesto začala konečne kontrolka dobíjania svietiť. Zase štelujem karbec (už si to pomaly začínam stopovať), iskru a skúšam nakopnúť. IDE!!! Pojazdím si po doline hore dole, kým je motor studený je to celkom na figu. Pri rozbiehaní motor skape ak má otáčky nižšie ako 5000 ot./min. To sa mi samozrejme nezdá, ale lepšie ako keby nešla vôbec. Chytro vybaviť STK kým všetko funguje (aby som ešte dostal pokutu za nepojazdnú motorku v garáži) a som safe and sound. Cestou z STK prestal fungovať tachometer. Už mám toho naozaj plné zuby, ten bovden je snáď jedna z posledných nerepasovaných/nevymenených vecí. Snáď to skapínanie pri studenom motore bolo baterkou (má už 4 roky a bola nabíjaná výrazne nepravidelne iba nabíjačkou z Lídla v ťažkých teplotných podmienkach).

Každopádne, MZtka má konečne STK, môžeme ju teda prehlásiť za schopnú jazdy po pozemných komunikáciách. HURÁ!!!

A to je, aspoň dočasne, koniec môjho „fušerského“ renovovania jednej postaršej a hlavne riadne ojazdenej dámy. Určite mi to dalo viac, ako mi to zobralo, aj keď keby som tie nekonečné hodiny strávené v garáži venoval štúdiu... maximálne by som mal trochu lepšie známky. Takto mi musia stačiť Cčka a Dčka, ale tá MZtka za to stála. Už sa neviem dočkať, kedy sa pustím do niečoho ďalšieho (vážne uvažujem o simsone SR50 na nákupy).

Samozrejme môj nekonečný vďak patrí mojej rodine, ktorá ma v tom podporovala aj v tých najťažších chvíľach, a mojim kamarátom a kamarátkam, ktorý mi hodne pomohli svojimi znalosťami a občas aj neznalosťami. Bez nich by som to asi nikdy nedokončil.