Rozhodnutie ísť padlo vlastne deň pred samotným odchodom. Pracovné, rodinné a iné povinnosti nám dovolili potúlať sa Slovenskom až koncom septembra. Tomáš dorazil v utorok na rodnú zem a počas večerného telefonátu sa zrodila táto akcia. Veď trebalo ešte pred koncom sezóny trošku pneumatiky opotrebovať.

Účastníci zájazdu:

• Tomáš na Suzuki GSF600N Bandit r.v.2003 (pôvodne to bolo eSko no má to prestavané)
• Pavol (moja maličkosť) na Suzuki GSF650S Bandit r.v.2008

Deň prvý:

Trasa: Martin - Banská Bystrica - Zvolen - Krupina - Levice - Zlaté Moravce - Bojnice - Dlžín.

Túto trasu som vybral večer s hlavou zaborenou do mapy a pomohli mi aj body záujmu na Motoride. Aspoň niečo treba na cestách pozrieť. Nočné balenie prebiehalo okolo 22:30. Lúštenie mapy na Motoride sa pretiahlo do neskorej, alebo skôr skorej rannej hodiny. Budík na ôsmu som úspešne ignoroval a zobudil ma až Tomášov telefonát či ideme. Jasné, že ideme! Podarilo sa nám vyraziť na cestu krátko po desiatej hodine. Tankovanie do plnej a Tomášove krstenie prilby. Jemne oškreté plexisklo nám vo výlete neurobilo škrt cez rozpočet. Hurá smer Turčianske Teplice. Do Teplíc zásadne mimo panelovku cez dedinky Príbovce, Tučiansky Ďur, Jazernicu až do Teplíc. Od Teplíc už smerujeme na Šturec kde dávame prvé fotografie. Tam Tomáš zisťuje neočakávanú závadu na motorke! Má na nádrži čmuhu (fľak, špinu proste bordel) a ukazuje mi ju. Následne mu ukazujem ja stav mojej motorky (jazdím-neumývam) a to mu definitívne berie vietor z plachiet.

No dosť blbostí (všetko je v rámci srandy) sadáme do sediel a pokračujeme na Bystricu. Kde počas jazdy zisťujem, že hovno vidím na gpske a nedarí sa mi to napraviť. Tak idem normálne smer Zvolen (pôvodne sme mali ísť cez Čerín do Zvolenskej Slatiny) a po diaľnici, aspoň Tomáš odskúšava maximálku. Samozrejme ako vždy neodbočujem na Zvolen (tú odbočku vždy miniem, som asi debil) a tak schádzame až za Budčou. Tam zastavujem a straší ma divný zvuk z motorky. Pre istotu odpájame gpsku (aj tak idem podľa mapy) a pokračujeme krásnou cestou cez Ostrú Lúku a napájame sa na slávnu Slovenskú Route 66. Aby som podal dôležitý údaj odstránenie gpska divný zvuk motorky neodstránilo. No motorka šľapala celú cestu ako hodinky tak neviem (asi moja paranoja). Nakoľko som už gpsku nezapájal, ale trasu som si chcel aspoň očkom kontrolovať a aj využiť držiak na gps tak som to vymyslel ako som najlepšie vedel. Výsledok na obrázku. Kúsok za Krupinou sa zastavujeme v pevnosti Bzovík.

Cestou Krupina, Levice ideme cez Tlstý vrch kde cestári dávajú na cestu štrkové záplaty. No úžas v každej zákrute nabiehame na tento kvalitný podklad. Kamienky krásne lietajú a kúsky horúceho štrku zlepeného zrejme s asfaltom sa prichytávajú na horúce motory. No tak sme sa dostali cez Krupinu až do Levíc kde zastavujeme pri kempe Margita-Ilona a dávame obedík. Jedlo fajn no trošku nám to podraželo a stratilo na objeme. To sme však pochopili až neskôr veď sa dočítate. Moc sa nám nechcelo, ale nakoniec sa predsa odlepujeme a ideme ku motorkám. Tomášova strojovňa nechce žmurkať na jedno zadné pravé očko. Pár pokusov o presvedčenie no potvora je neoblomná. Tak to vyriešil svojsky a motorka nežmurkala už na pravé predné, ale zato zadné bolo opravené. Tak teda ideme ďalej smer Vráble. Tajne som dúfal, že motorka príde do tohoto mestečka pred firmu Styx Suzuki a tam pokorím kilometrový údaj. No stalo sa tak hneď na začiatku Vrábeľ.

Tak sme teda do Styxu nesmerovali a pokračovali ďalej. Zlaté Moravce nás trochu potrápili a poblúdili sme mestom. No čo už treba sa na značenie pozerať a nie za sukňamy. Od Zlatých Moraviec smerujeme cez Skýcov na Nováky. Potom Prievidza, Bojnice a cez krásny úsek až do dedinky Dlžín. Tam nás čaká ubytovanie na dnešnú noc.

Samozrejme sme nemohli vynechať návštevu miestnej krčmy a potom večernú ochutnávku špecialitky šéfkuchára. Motorkovica a kúsok salámky na hladný žalúdok. No ako býva dobrým zvykom tak pokračuje voľná zábava a tu sa vždy stráca záznam. Takže sa budeme musieť presunúť do ďalšieho dňa.

Deň druhý:

Trasa: Dlžín - Ilava - Púchov - Bytča - Makov - Čadca - Vychylovka - Dolný Kubín - Martin.

Ráno sa nám samozrejme vyliezť z postelí moc nechce. No chuť jazdiť bola o niečo silnejšia ako chuť spať. Tak krátko pred desiatou opúšťame Dlžín a cez priehradu Nitrianske Rudno smerujeme na Ilavu. Hneď ráno po po pár metroch na motorke vidím krásnu srnu. Prvé zviera čo nevidím rozčapené na ceste. Našťastie vbehla do lesa a nie mne pred motorku. Takže si môžem vychutnávať krásnu trasu, ktorá ide cez Valašskú Belú. Za Ilavou nasleduje Púchov a zastavujeme pri vodnej nádrži Nimnica.

Pár fotiek a pokračujeme ďalej na Považskú Bystricu. Potom nasleduje Bytča a krásnou trasou Kolárovice, Makov pokračujeme v ceste. No ešte sme si dopriali malú pauzu nech dáme na zákrutovej ceste náskok pánom kamionistom. Zastali sme pri značke pod názvom Babiše. Bola to vlastne zástavka pre autobus.

Tam počas dávania dole prilieb počujem mňaukot. Myslím si, že mi trošku už asi pretáča koliečka v hlave no Tomáš počul to isté. Je pravda, že nám ich pretáča často rovnako no tento krát sme počuli dobre a z lesa vybehlo malé mača. Hneď sa skamarátilo a Tomáš ako milovník tohoto druhu zvierat, mi ho chcel narvať do kufra. Aj by som pristal no mal som tam vzácnu zásobu Motorkovice a nikdy nevieš čo sa stane keď sa napije zviera. Pred našim odchodom prišli domáci a poúčajú nás, že tu často ľudia vyhodia svojich miláčikov. Zlovestne sa uškrniem na svoju motorku a tá tuší čo ju čaká keď nebude slúžiť ako má. Prídem ju pod rúškom noci vyhodiť do Babiše! No motorka počúvala a počúvať dúfam bude. Tak sadáme do sediel, ktoré mňa mimochodom už poriadne omýna a ideme cez ten Makov na Korňu.

Pred Korňou ešte Tomáš musí ísť tankovať a ja zisťujem, že ten jeho Bandit má spotrebu pod 4,5litra. Normálne ma to, pardon za výraz, serie. Aj ja chcem takú spotrebu no za ten svet sa neviem dostať pod 5,5litra. Tak už moja Bandaska má ďalšie mínus. Prvé dostala za sedlo (to už musím vymeniť) druhé mínus za spotrebu. Naše tempo je okolo 80-100km/h. Samozrejme v dedinách, mestách a tak podobne dodržujeme päťdesiatku. No niekedy som rebel a idem aj šesťdesiat. Naša normálna jazda a dodržanie predpisov nám uchránila euráče pred pandúrmi. Stretli sme ich rovno dva krát a pozdravujem pani/slečnu policajtku. Odkazujem jej: Tá vystrčená riť a ťapkanie bolo smerované môjmu kamarátovi čo ma nasledoval a nie vám. No to je už iná téma a nás tlačí čas. Korňa a ropný prameň. Naša ďalšia pauza.

No a samozrejme nám bola odoprená terénna vložka výletu. Motorky sme museli nechať pri ceste a ku prameňu pekne po svojich. Značka zákaz vjazdu bola neoblomná a ani moje zlostné pohľady ju nezničili. Presun do kopca a po svojich ja nadovšetko nemám rád. Ešte, že to bolo, len pár desiatok metrov. Všetko som si hore vynahradil dúškom dobrej pravej slovenskej ropy. No, alebo to bol skôr test pitnosti prameňa? No poviem vám od tohoto momentu výlet nadobudol nové rozmery. Všetko som pochopil až neskôr na Vychylovke. No o tom až neskôr.

No v bruchách nám škvŕka tak sa rozhodujeme ísť niekam najesť. Prechádzame Turzovkou až do Čadce. Neviem či to bolo ropou čo som vypil, ale po trase som nevidel žiadnu reštauráciu. Tak beháme hore dole Čadcou (tam už je kde ísť sa najesť) a stále blbo bočíme. Naozaj mi tá ropa uškodila. Pozdravujem pána autobusára čo si skracuje cestu o pár metrov a je mu jedno, že zostrelí motorkárov. Ja som sa vyhol o desatinné milimetre no a Tomáš skončil na obrubníku. Chuť dať niekomu po papuli bola však slabšia ako chuť jesť. Tak nakoniec idem podľa značenia a prichádzame do pohodovej reštaurácie. Meno som zabudol a podľa máp to už neviem nájsť tak neviem odporučiť.

No isto si spomínate na obedík Margita-Ilona. To porciu čo prestreli pred nás v Čadci sme mali problém zjesť. Samozrejme sme sa nažrali ako dve prasiatka a pollitra kofoly dorazilo to dielo. Tak sme hrali hru kto skôr vstane. No nemusieť ísť domov tak tam sedíme ešte aj teraz. Prosíme si účet a tam zisťujeme silu gastro priemyslu. Za nič moc obed pri Margite-Ilone sa platilo 15€ no a v Čadci 7€. Úsudok si urobíte aj sami. No a že som to vychytal tak prvý obed platil Tomáš a ja ten druhý. Dúfam, že sa tento článok nedostane pod jeho bystré oko.

Takže opäť usadáme do sedadiel (sedací sval už mám opuchnutý) a ideme smerom Vychylovka. Tento úsek spoznáva čoraz viac motorkárov a chodia si to tam dávať aj borci inak patriaci na okruh. No my sme sa tam dopracovali miernou zachádzkou lebo ako inak ma sklamalo moje najsuprovejšie gps. Otáčame sa aj keď nás to skoro stálo zostrelenie od pretekára na dodávke. Borec si to rozdával s voľákym osobákom a už v späťákoch som tušil nepríjemnosť. No našťastie sa nič nestalo. Takže ideme už konečne správnou cestou a dopracúvame sa až na Vychylovku. Krásna cesta tak sa po jej prechode vraciame urobiť ešte pár záberov. Cesta je vystavaná na pilieroch a vedie pri nej chodníček tak sa tam vyberáme.

No a od krásnej Vychylovky sa naša cesta chýli ku koncu. Smerujeme cez Oravskú Lesnú, Zákamenné, Lokcu a popri Oravskom majestátnom hrade do Dolného Kubína. Pred ním si dávam ešte poslednú pauzu a vyzdvihujem pred Tomášom to blbé sedlo a naozaj už mám toho dosť. Neviem či moja zadná časť tela je taká pohodlná (na DR800 som dal v pohode 800-1000km za deň) ale asi bude naozaj nutná investícia do prerobenia mučiaceho nástroja. Tak už, len zdolať posledné kilometre a tešiť sa z krásneho výletu po Slovensku.

Samozrejme som nezabudol na podanie vysvetlenia čo som zistil na Vychylovke. Ako viete odskúšal som pitnosť ropného prameňa. Čakal som, že zazriem žltých drakov, alebo ružové slony no nič podobné sa nekonalo. Zaujímavé zistenie nastalo až na spomínanej Vychylovke. Vysvetliť si to neviem no našťastie sa mi to podarilo zaznamenať fotoaparátom.

No má to aj svoju výhodu nabudúce nechám platiť ich dvoch.

Na záver opäť Pé eSká

• Počet kilometrov sa zastavil na čísle 600.
• Spotreba na staršom Bandite pod 4,5litra a na novšom cca 5,5litra. Nie všetko nové je lepšie. Pre mňa ako majiteľa novšieho bolestivé zistenie.
• Peňažne sme sa na výlete zmestili asi do cca. 60-65€. Niekto ušetril na spotrebe (Tomáš) niekto zas na obede (ja).
• Zvieratká na trase: Srna jeden kus a živá. Líšky o sile troch kusov a všetky mŕtve. Nikto ich neučil, že nemajú behať po ceste? Jeden zajac a jeden ježko. Dali si to spolu na hromadnú samovraždu pod kolesom auta. Tak isto dopadla aj jedna kuna pri ceste. Mačiatko v lesíku zatiaľ bolo živé. No ako dlho prežije v lese je otázne. Ľudia aspoň nabudúce hodiť/zbaviť sa v dedine kde má ako takú šancu, že mu voľáka babka dá mlieka.
• Prudký nárast áut na cestách a samovražednej zveriny.
• Veľa Šu-macherov na cestách za volantom áut, ktoré nie sú stavané na F1.
• Počet kolegov na motorkách počas dvoch dní (nerátam partu kroskárov v Makove) zhruba päť kusov. To boli dokonca dvaja český susedia.
• Počasie tohoto roku (2011) nám dopriava krásne slnečné dni ešte aj koncom septembra a začiatkom októbra.
• Výlet sa uskutočnil 28-29.9.2011.

Tak sa nám podaril taký mini výlet a už plánujeme niečo na budúci rok. Aj keď plánovanie na poslednú chvíľu má svoje čaro. Tak uvidíme ako všetko dopadne. Želám všetkým krásne a beznehodové kilometre.