Zistil som, že takzvané vozenie okolo komína mi už nestačí. Chce to niečo viac a ďalej. Tak v zime som začal premýšľať kam ísť v lete. Nápadov na turistiku bolo za vrece. Taliansko, Chorvátsko a samozrejme Alpy. Toto všetko ma napadalo. Veď to poznáte najradšej by som precestoval polku sveta. Potom prišiel nápad na cestu do Čiech. Veď čo môže byť lepšia voľba pre začínajúceho turistu. Slovák sa tam bez väčších problémov dorozumie. A naše krajiny majú spoločnú minulosť. Do karát zahral aj fakt, že nás pozvala kamarátka. Už len vymyslieť trasu a dohodnúť termín. Obsadenie bolo jasné ja, moja ľadvinka a kamarát. Traja slováci na dvoch banditoch.

Termín sme si stanovili od 5 júla do 8 júla. Ako sa blížil termín odchodu začali sme sa pripravovať. Čo si zobrať, pripraviť motorku a najdôležitajšie zmeniť peniaze. Oblečenie sa poskladalo do motobrašní a tankvaku. Deň pred odchodom bolo všetko pobalené. Skontroloval som motorku a môžeme sa vydať na cestu. No v okresanej zostave, kamoš to na poslednú chvíľku zrušil. Prednosť dostala dovolenka v Taliansku. Nevadí predsa nás taká vec neodradí.

Pred našim odchodom bolo krásne počasie dúfame, že nám to vydrží. Je ráno deň odchodu. Počasie je v pohode polooblačno, aspoň sa nebudeme variť vo vlastnej šťave. Vyrážame niečo krátko po ôsmej, cez Strečno smer Žilina. Na pondelok je minimum áut. To preto, že je sviatok Cyrila a Metoda. Za Žilinou sa napájame na diaľnicu. Nasadzujem diaľničné tempo. Míňame Považskú Bystricu cez nový úsek diaľnice. Mesto je vidieť z vtáčej perspektívy. Ideme ďalej a schádzame z diaľnice na Púchov. Smerujeme na hranice cez Lysú pod Makytou. Prechod cez hranice je už bez zastavenia. Doby, keď sa kontrolovalo už pripomínajú len prázdne colné budovy. Zastavujeme za dedinkou Lidečko na parkovisku s pieskovým podkladom. Ideme sa pozrieť na Čertovy skály .

Po pár záberoch pokračujeme v ceste smerom na Zlín. Za Zlínom smerujeme na Kromeríž, od ktorého sa dáme po diaľnici na Brno. Cesta nám ubieha pekne až pokiaľ nezačne „diaľničná panelovka“. No pretrpíme to a čoskoro už vidím Humpolec. To značí zídenie z diaľnice. Cez Pelhrimov smerom na Tábor a ďalej na Milevsko. Pokračujem smer Mirovice a čudujem sa, že sa mi nikde nepodarilo zablúdiť. Ideme cez Ždákovský most, ktorý je ponad Vltavu. Odporúčam zastaviť. No my sme išli ďalej, lebo nás začala prenasledovať búrka. Darí sa nám celkom úspešne unikať. Sem tam sa nám ušla kvapôčka, no aspoň odskúšame funkčnosť nepremoku. Nakoniec začalo pršať, no nepremoky držia a ja nevidím dôvod zastavovať. Ten som nakoniec dostal v podobe blikajúcej kontrolky paliva. Stojíme na pumpe pred Mirovicami. Čerpám energiu na dnes posledných pár kilometrov. Prestalo pršať a pokračujem cez Mirovice smer Blatná. Ten kúsok z Mirovíc do Blatnej je riadne úzka cestička a riadne kľukatá. Cesta je mokrá po daždi a jednu utiahnutú zákrutu nestíham dobrzdiť. Chladnokrvne skáčem na zadnú brzdu a polodriftom sa dostávam cez ňu. Zatínam zuby a čakám pecku po prilbe od priateľky. Nič sa nedeje voľáko to nezaznamenala. Potrestanie bude až po prečítaní. A sme šťastne a zdravo v cieli cesty. Motorku dávame do garáže a unavení ideme na byt. Nevýhoda Bandita je to prekliate sedlo. Po sto kilákoch sa presedí a potom vaša zadnica spozná čo je utrpenie. No sprcha a posedenie nad pivkom zaženie túto malú zadkovú boliestku. Displej moto ukázal že sme prešli 470km.

Nakoľko minulú noc nebolo veľa tých pivečiek vstávame v pohode. Počasie sa rozhoduje či bude pekne, alebo pršať. Nečakáme ako sa rozhodne a na výlet po okolí ideme autom. Cez Strakonice do známych Hoštíc. Hoštice sú na moje prekvapenie plné turistov. Domáci nás informujú, že u nich je sviatok aj dnes. Všímam si informačnú ceduľku o spoplatnení státia v dedinke sumou 30KČ. Prejdeme teda celou dedinkou a smerujeme na pole označené ako parkovisko. Na naše počudovanie parkujeme zdarma. Ideme teda na exkurziu a počasie sa rozhodlo, že bude teda pršať. Schovávame sa na plechovej zástavke a čakáme. Dážď utíchol a môžeme sa pobrať smerom na družstvo. Obzeráme si odstavený autobus na ktorom sú postavy z filmu.

Pri vchode na družstvo je predaj suvenírov a vstupného. Platí sa 25KČ na osobu a peniaze budú použité na opravu filmového kravína. Ideme dnu do prvej budovy, ktorá zíva prázdnotou. Je tam filmová posteľ, jeden Mercedes, kočiar a udržiavaná „Vencova Jawa“.

Potom je tam budova ČundrHilton, ktorá je určená pre miestne zábavy. Ďalšia budova je pokrytá kresbami z filmu a miestom určením na podpis návštevníkom. To je všetko čo je na videnie v družstve. Pokračujeme teda smerom na centrum dedinky. Dostupný je len rodný dom „rejžu“ Z. Trošky. Ostatní majitelia filmových domčekov si neželajú návštevy. Toľko náš výlet do Hoštíc.

Ideme teda pozrieť do neďalekého mestečka Písek. Zastavujeme na parkovisku pri starej budove. Dnu sídli motorkárska firma Bikerscrown a vedľa zaujímavá krčma. Viac info o stredovekej krčme sa dozviete na www.krcmapisek.cz stojí za návštevu. Pokračujeme smerom do krásneho centra mesta. Potulujeme sa uličkami a obdivujeme budovy. Dostávame sa až k starému mostu, údajne jednému z najstarších. Ani nevieme ako a deň sa už prehupol do podvečerných hodín. Vraciame sa na našu domovskú základňu v Blatnej. V Blatnej dáme ešte taliansku pizzu a české pivko. Zajtra nás čaká objavovanie domova našich hostiteľov mesta Blatná.

Tretí deň našej dovolenky sa počasie polepšilo. Samozrejme raňajky od pani domácej, ako inak než vynikajúce. Objavujem dávnu chuť obyčajného masla. Žiadna Flora ani Rama proste obyčajné maslo. Také ako som ho jedol, keď som bol chlapec. Po raňajkách ideme teda vonku do ulíc Blatnej. Po prechádzke centrom mestečka naše kroky smerujú na Zámok Blatná.

Okolie zámku stráži jazierko, na ktorom je možnosť prenájmu člnku. Treba sa však vyhýbať leknám. Kačky sú všade, kde niekto hodí niečo do vody. Cez mostík sa dostaneme k bráne zámku. Vstupujeme dnu na zámocký dvor. Samozrejme je možnosť využiť spoplatnené prevedenie po zámku. My však ideme do zámockého parku. Na moje počudovanie za vstup nikto nevyberá žiadne peniaze. V parku majú svoj domov voľne sa pohybujúce srnky škvrnité a aj často schované pávy. Pávy sa zdržujú v okolí domčeku, ktorý patrí miestnej barónke. Tá sa vzorne stará aj o naozaj krásny park. Zvieratká je možné kŕmiť aj z ruky. No pozor, keď sa splašia. Dokážu vyskočiť, že kopýtko majú zároveň vedľa vašej hlavy. Pozreli sme si teda aj mestečko Blatná. Všetko má však svoj koniec, tak aj naša krátka návšteva.

Je ráno 8. júla čas nášho odchodu. Slniečko začína slušne piecť už v čase nášho odchodu. Smer odchodu volím ako sme prišli. Našťastie už zákruty neprechádzam driftom. Stojíme tiež ešte na Ždákovskom moste. Na diaľnici je už vidno, že je pracovný deň. Samozrejme sa stalo čo som chcel najmenej. V Brne sa tvoria kolóny. Policajt nás nekompromisne posiela dolu z diaľnice. Čo čert nechcel schádzame priamo do Brna. Tu si spomeniem na kamoša čo mal ísť tiež. Mal brať na cestu gpsku.

Zastavujem na parkovisku a skúšam niečo vymyslieť podľa mapy. Nakoniec sa pýtam na cestu ochotného autobusára. Ten mi cestu vysvetlil asi päť krát. To preto, že rozprával dosť rýchlo a mne kotrba hučala ešte z diaľnice. Ďakujem mu za cenné rady a sadám na motorku. Chcem ísť smerom z parkoviska doľava ako mi kázal. No to je iba jednosmerka. Tak idem na opačnú stranu. Neviem ako, ale natrafujem na značku Bratislava. Dostávam sa znovu na dialnicu. Vidíme, teda priateľka vidí ostatok zrejme ťažkej nehody. Ja musím sledovať blbcov okolo mňa. Veď načo by urýchlili plynulosť premávky, musia si obzrieť nehodu. Kľudne si odstavia aj auto a potom samozrejme plný kotol preč. Že nás skoro zrazia nikoho netrápi. No, ale už sme preč a ideme správnym smerom. Konečne ideme dolu z diaľnice smerom na Uherské Hradište. Mám za sebou dosť kilometrov tak spolužitie s motorkou sa znásobuje. To sa prejavuje aj štýlom jazdy. Určité krásne horské úseky idem športovým tempom. Tento fakt si uvedomujem, keď prvý krát v živote škrtám stupačku. Priateľka pri jednej pauze, len potvrdzuje, že som šiel rýchlo. Má rada rýchlu jazdu, no už sa trošku bála. Uvedomujem sa a zvolňujem tempo. A sme na Slovensku prebehneme Drietomou a hurá diaľnica. Trenčín, Považská Bystrica, Žilina a sme doma. Máme za sebou spolu 950km. Zadky nás bolia neskutočne a ja si necítim pravé zápästie. No viem jedno, že turistika na motorke má svoje čaro. Už plánujem ďalšie trasy.