Deň prvý - 4.6.2010

*

Prešiel takmer rok, to je dlhý čas

Na poriadnu mototúru dostal som chuť zas

A tak sa opäť stretám s mojou starou partou...

asfaltom aj vetrom ošľahanou bandou.

Na tento rok v talóne máme jednu novinku -

Laca, v jednej osobe maskota i ľadvinku,

a tak v pätici v očakávaní nových príhod

vyrážame tentokrát na ,,ďaleký východ".

*

Kvôli oblohe plnej sivých mráčkov

balíme Laca do igelitových sáčkov.

Na výlet vyrážame v hustom daždi...

Mám pocit, že prší už navždy.

*

Prvou zastávkou je kláštor v obci Bzovík,

pofotíme sa, zjeme salámový rohlík

a v daždi trielime na zámok do Vígľaša.

Ten je však kvôli prerábke zavretý, do frasa!

S prázdnymi bruchami cítime sa biedne,

na obed stojíme na salaši v Detve

a po bryndzových haluškách a po káve

Kubo musí povoziť čašníčku na Kawe.

*

Potom cez Hriňovú a Hnúšťu na plný kotol

fičíme do Štítnika pozrieť si kostol.

Po ceste tam na vlastnej sily trovy

odťahujeme z cesty popadané stromy.

Kostol na nás dýcha štrnástym storočím,

kvôli tej kráse oči si vyočím,

všetci však už pomaly padáme od únavy.

Našťastie sme už len kúsok od Rožňavy.

*

Tam namierime si to do slávneho Tesca,

na večeru budú rohlíky a treska.

Zabalený v igelitoch Laco sa tam tmolí...

Niektorí sa rehocú, až ich brucho bolí.

*

Vychádzame z Tesca, obloha je jasná.

Laco stŕha ,,nepremoky" so zúrivosťou blázna.

Za všetky drobné stál veru ten pohľad.

Teraz nám zostáva nájsť si už len nocľah.

Na konci dňa so šťastia troškou

ubytovávame sa kúsok pred Soroškou.

Po rohlíku, po treske, po pive a po víne

na izbietke do polnoci veselo si prdíme.

*

Deň druhý - 5.6.2010

*

Ráno bažiac po čerstvom vzduchu

vyrážame zavčasu do premávky ruchu.

Čo to bol za nápad cez Sorošku liezť !?

CBF - ka, chúďa, ide vypľuť piest.

*

Na vrchole však šťastím plesám.

Odtiaľto cesta konečne klesá.

Motorka od radosti kropí všetko dokola...

To pod pavúkom na slnku buchla mi kofola.

*

Do Košíc valíme sa po žírnej rovine,

postojíme na moment v Zádielskej doline,

o chvíľu už vchádzame do Východu metropoly...

Ja som ešte furt celý lepkavý od kofoly.

*

V košickej zápche nedbám na jazdné pruhy.

O bezpečnosť premávky nech starajú sa druhí.

Cestu vpred razím si štýlom červotoča.

Len nech sa poliši za mnou neotočia!

Na námestí zosadám zo svojho krámu.

Čaká ma prehliadka Alžbetinho chrámu,

a potom už z Kubovho kórejského mobilu

volám domov o výlete informovať rodinu.

Chytá sa ma však strašná zloba.

Skoro vôbec nepočujem manželkine slová.

V tom Kubo vraví mi: ,,Počúvaj, vole!

Veď ten telefón držíš slúchadlom dole!"

*

Z Košíc do cieľa máme ešte dlhú štreku,

a tak si teda svorne vravíme: ,,Reku,

zastavíme pri nejakej mláke či jazere.

Ináč sa milovník vody, Jaro, na nás nasere."

*

Hamujeme stroje na Zemplínskej Šírave,

všetci pekne vyorane zízame,

keď ku káve, čo v reštike si dáme.

Fasujeme lyžice, aké mi na polievku máme.

Za Šíravou spravíme obchádzku tak trochu,

keď vyvezieme sa hore k Morskému Oku.

A potom len tak z frajeriny

chcú chalani skočiť cez Ubľu do Ukrajiny.

*

Do Uble prichádzame k večeru.

Ukrajinskí colníci, tí sa s nami neserú.

Čo predviedli bola byrokracie ukážka...

Vraj k motorkám chýba nám nejaká ,,bumážka".

Núkame im modré z neba aj žlté z ucha,

no ukrajinská colníčka je k našim prosbám hluchá,

nasrdení otáčame naše tátoše.

S Ukrajincami odteraz sme na nože.

*

O deviatej večer vchádzame do Sedlice.

Na mäkkučkú posteľ tešíme sa velice.

Pred penziónom Kremenec parkujem svoj stroj.

Do reštiky vlietame ako mušiek roj.

Všetkým nám potom sánka padla,

keď ku stolu prišla čašníčka Pavla.

Pri pohľade na ňu prežívali sme viac než trochu vzruchu.

Onemelí sme sa len usmievali sťa blbci od ucha k uchu.

*

Po celý večer Pavla správala sa milo,

nejednému z nás sa o nej v noci snilo.

Kubo zaspáva s ksichtom vysmiateho plyšáka.

My ostatní začíname mať zlého tušáka.

*

Deň tretí - 6.6.2010

*

Miesto ranného odchodu má Kubo novú verziu.

Pavla vraj rada vyskúšala by sedlo jeho Versysu,

a už sa aj vysmiati do diaľavy valia.

Nám sa od tepla v mundúroch vajcia zatiaľ paria.

Na obed konečne nastal čas odchodu.

Zastavujeme ešte pri kostolíku v Ruskom Potoku,

potom zakúril som v mojej osminkovej kotolni.

Čaká na nás predsa hrad v Starej Ľubovni.

*

Od Sedlice však nič už nejde podľa plánu.

Pred nosom zatvárajú nám hradnú bránu,

a tak teda, vážení, verte či neverte,

nocujeme v Jarabine na miestnom Jé-eR-Dé.

Deň štvrtý - 7.6.2010

*

O desiatej ráno sme už v hradnej veži.

Čarokrásne Slovensko sťa na dlani nám leží,

a ako si tak čumíme do diale,

zbadáme majestátnych veľhôr končiare.

A CBF-ka už opäť vzdychá:

,,Vo valci ma čosi pichá,

prevodovku oheň páli,

čo za blázna ma to riadi ?!“

(To ja sťa bájny bohatier,

rútim sa na nej do Tatier)

*

Že cesta nebola len kopa zábavy,

zbadal aj Kubo, keď dostal šupu do hlavy.

Nebol to však chrúst či iný z hmyzích besov,

to zaspavší Laco svojou prilbou do tej jeho tresol...

*

Čo to ale? Ďalšia zrada!

Na CB-čke je dáka vada.

Čudný ide zvuk od rozvodovej reťaze...

Jarovi tá jeho vykopávka akosi nemaže.

Kým Kubo s Lacom a Paľom do Tatier trieli,

ja s Jarom obetavo na juh mierim.

Cez Vernár vlečieme sa jak zdochliny,

nevediac sa dočkať Podunajskej roviny.

*

Domov sme došli bez poruchy a v zdraví,

a ja som už teraz totálne žhavý,

ako takto o rok opäť napíšem pár viet.

Tentokrát plánujem výlet do južných Čiech.

Epilóg :

*

O dva týždne neskôr

*

Čo sa stalo Kubovi, to nikto z nás nevie,

každý víkend do Sedlice za Pavlou sa ženie.

A ak to nie je vzťah na jednu noc či na dve,

do roka tu máte epos o motorkárskej svadbe!

*

THE END

vrooom, vrooooom, vrooooooooooooooom...

Pardon...

bzz, bzzzzz, bzzzzzzzzzzzzzzzzzzz

*

P.S.

A aby Paľo nesmútil, že niet tu o ňom zmienky,

vedzte, že aj on trochu cvrkol si do plienky.

Radšej by sa asi viezol na povoze konskom

keď baterka mu vyprdla pri Beňadiku Hronskom.

*

Osoby a obsadenie:

Piestik: Honda CBF 125

Kubo-: Kawaski Versys

Palo-: Yamaha R1

Jaro-: Honda CB 400, r.v. 1983

Laco: ľadviňák snívajúci o Honde Varadero 125

*

Copyright Piestik 2010