V dňoch 4. až 6. mája sa nadšenec (Yankee) pre netradičný spôsob využitia motoriek nad 200 kg rozhodol zorganizovať pre pacientov s rovnakou diagnózou pretek, ktorý mal preveriť ako motorky, tak aj orientáciu v teréne a na motokrosovej trati. Nazval to Mastodont Rally. No a ja som bol zvedavý, čo ten názov ukrýva. Vybavujem si z liečebne priepustku a pod rúškom skorého rána pomôžem k úteku ešte jednému, čo si to chce skúsiť. AfricanPo (Fero) s útekom neváha, a tak sa začína naše dobrodružstvo. Presun nudným asfaltom sa snažíme skrátiť na minimum, a tak volíme aj diaľnice. No hneď za Hybe zisťujeme, že Ferovi schádza zadné guma. Dofukujeme a v Ružomberku sa snažíme defekt opraviť. No čuduj sa svete, ochota piatkového popoludnia premáha aj tých najochotnejších a my musíme skonštatovať, že defekt vydrží až do Žiliny. Po asi pol hodinovom blúdení sa už motorka teší z novej duše a my pokračujeme ďalej. Hranice, Rožnov, Valašské Meziříčí a krátky obed. Cesta smeruje na Ostravu a po celkom ,,vydarených" cestách sa dostávame až pred Moravskú Třebovú. Vydarených, to je slabé slovo. Ich druhým národným športom je aj jazda zručnosti po ceste vyjazdenej koľajami od kamiónov. To je daň za tranzitnú krajinu pre nákladnú dopravu. Po odbočke z hlavnej cesty nás očakáva prijemný prejazd lesom až na miesto určenia do rekreačného areálu Motýlek.

Po povinnej registrácií sa odoberáme postaviť stavy. Areál je zabezpečený aj SBS takže obavy ustupujú bokom. Ešte v piatok si nenecháme ujsť pozvanie na večeru, a tak ukrajujeme ešte ďalších 70km. Kolega Fero si ešte vymenil názor z miestnym kohútom, ktorý pri bránení svojho háremu takmer položil život. No čo už, keď mal chuť na letmý bozk z padacím rámom Afriky. Známy gurmán Gek a jeho rodina sa postarala o veľmi príjemné zakončenie dňa a po večeri ešte dlho uvažujeme nad životom a vecami podobnými životu. Po vrátení sa do kempu o 22.30 hod. máme za sebou 620 km a schopní sme tak na jedno pivo.

Sobota ráno je tu a po nočnej dvojstupňovej kose sa nám nechce, no bohužiaľ organizátor to naplánoval na skorý výjazd a to už o 7.00 hod.

Motorka na motorku, nervozita tých najlepších, ktorí to pochopili skôr ako súťaž než zábavu a štart.

Myslel som si, že trať bude veľmi podobná ako na takýchto akciách niekedy býva. Ako to nazvať jednoducho - ako vozenie po dvore okolo paneláku. Veď na značkách motoriek, ktoré majú v názve cestné endurá, je nespevnený povrch u mnohých pojem neznámy. A to je škoda. No organizátor to pochopil dobre a názov akcie sa zrazu zmenil na realitu. Z lúky, kde ešte každý hral za seba, prichádza prvý brod a hor sa mimo civilizáciu. Prudký výjazd dá pocítiť, že ak si netrénoval a nie si správne diagnostikovaný, nemáš tu čo hľadať. Kolóna stojí a čaká niekto hodil držku, pomáha sa a ide ďalej.

Prejazd lesom je úžasný. Konečne si vychutnávame to pravé orechové a adrenalín sa dá cítiť na každom kroku. Zisťujem že nebolo márne merať takú vzdialenosť.

Po asi hodinovom šialenstve, kde každý hrá prvé husle a sám za seba, sa orchester aj takých zvučných značiek ako KTM 990, BMW 1200 GS, BMW HP2, Honda Varadero a Afrika Twin, DR BIG, vracia späť na asfalt.

Tu je potrebné dodať, že uvedené enduro HP 2 v zastúpení 1ks musí odstúpiť zo súťaže nedobrovoľne. Po jazde v teréne mu praskol mech. Nie jazdcovi ale na motorke. Údajne je to tlmenie vzadu a to akosi nestíhalo. Škoda, možno nabudúce BMW vymyslí niečo originálnejšie ako zaujať.

Kolóna sa presúva a každý nasadzuje rozdielne tempo. To je jedným z dôvodov, prečo sa rozdeľujeme a časť kolóny dokonca našla aj správnu cestu naspäť do terénu. Nikoho to však nevzrušuje, lebo po dohode sa napojíme na trať v bode, kde je opäť značená a pretína asfaltovú hlavnú cestu. Tu je potrebné vytknúť trochu zle označenú trať, na ktorú aj niektorí doplatili zhoršením si osobných časov. Nakoľko sa súťaže nezúčastňujem, nejako ma to neinteresuje.

Po pár kilometroch sme opäť na trati a strácame sa v lese. Nekonečné zákruty, výjazdy a prudké zjazdy si každý vychutnáva s úsmevom a pohodou. Občas niekto hladí motorkou trať a snaží sa aj takto načerpať čo najviac z celého preteku.

V poradí je druhý meraný úsek na čas a na trať sa púšťa v rozstupoch. Porada pred a ide sa.

V poradí je druhý meraný úsek na čas a na trať sa púšťa v rozstupoch. Porada pred a ide sa.

Organizátor velí, no ľudia protestujú. Protest je oprávnený. Veď ísť na trať, kde ste si ju neprešli predom a na čas, je pre niektorých nemysliteľné. Súhlasím hneď, ako sme vyšli na trať. Je náročná, tvrda z množstvom výjazdov a zjazdov a úsekov, kde šuter je jediné, čo vám pohladí motorku.

Konečne sme opäť na štarte a môže sa začať. Borci, ktorí sa asi narodili s motorkou v ruke, nám ukazujú, že to je ten správny smer v živote. Na plný plyn a kamikadze. No ich pud sebazáchovy je doma v garáži, takže nikto ich neberie za slovo. Tým vznikajú zaujímavé momenty na trati, kde sa niektorí dokonca obehujú, ale zároveň pre nedostatočné značenie blúdia. Platí tu jedno. Pomaly ďalej zájdeš (ale rýchlejšie si tam skôr).

Po úspešnom ,,šantení" prichádza moja obľúbená disciplína a to motokrosová trať. Mám ju rád, lebo tu sú podmienky pre všetkých rovnaké a reči idú bokom. Areál je zabezpečený tou najlepšou ochrannou.

Trať je pripravená na jednotku a nechýbajú úseky, kde sa určite nebude jazdiť, veď s takou motorkou to nie je možné. To vám povie každý klávesový frajer, ktorý tu trať prešiel v snoch snáď stokrát. Poviem vám, že ak by som nevidel tak neuverím a to mám sny o inom.

Prvé prejazdy a skúšky formujú len tých najodvážnejších a samozrejme tých, ktorí to nechali doma v garáži (pud sebazáchovy). Skupinka, ktorá sa chce zúčastniť preteku, je čoraz menšia. No borci sa nenechávajú zahanbiť. Esá preteku ako Sqwer, Bull, Hajnej, Vašek DR, Afričan a pod.

Tu bola ukážka a zároveň ukončenie nekonečnej dilemy prechodu ťažkých endúr terénom. No to som si len myslel. To prišlo až po tom ako sa na trať postavili nežné slečny. Veľký obdiv motobaletu v podaní Klasiky (BMW 1100GS) a Klárky (Honda Africa Twin 750) stálo za to. Tí, čo nenašli odvahu, klopili zrak a tíško stáli v pozícií diváka.

Po skúškach trate prišlo meranie časov a konečne to začalo aj lietať vzduchom.

Niekedy to malo aj nádych pádu. Všetko sa však skončilo šťastne, až na jeden výron a pár plastov. Netreba zabudnúť na špeciálnu cenu organizátora za super tuning, a to priamo na trati. Po nešťastnom páde Varadera si jeho majiteľ upravil plexi na požadovaný street tvar.

Po slušných výkonoch sme sa odobrali na obed, ktorý padol a úrodnú pôdu. Tí, čo súťažili, si mohli po obede vylepšiť svoje časy ešte na úseku, kde išlo hlavne o zručnosť. Jednoduchá trať z kužeľov mohla rozhodnúť o poradí.

Po súťaži sme sa pohli smerom na kemp. Tu organizátor vymyslel pre tých najsúťaživejších nesúťažný výbeh do kopca. Miestami to pripomínalo akciu Red bull.

Na záver treba dodať už len poďakovanie organizátorom a aj všetkým, čo sa zúčastnili. Atmosféru jedinečnosti sme si vytvárali po celý víkend. Tak ak sa niekedy rozhodnete zúčastniť a zmerať si sily nielen z druhým, ale hlavne sám zo sebou, príďte na takúto akciu. Už teraz som počul, že organizátor plánuje Mastodont Rally jeseň 2007, ale to len medzi nami a nikomu ani muk.