Moja depresia z práce bola maximálna, všetko mi vadilo, stále, stále som bol v práci. Chápem, že ľudia stihnú splodiť deti, ale kedy ich vychovávajú, asi nevychovávajú, veď to aj tak vyzerá. Je 18. 10. 2006 a ja čerpám prvulinký deň svojej novej dovolenky. Je jedno aké bude počasie. Z výletu k baltiku nebude nič, mince došli, tak aspoň 3-4 dňový výlet. Obmedzenia 3000 Sk a prísť o 17.00 hod do mesta Przemysl, ale to až na druhý deň.

08.00 hod. 18.10. 2006.

Teplota 1 stupeň a ja po diaľnici na Prešov skúšam vyhrievané rukoväte Saito, o ktorých všetci hovoria, že hrejú nerovnomerne. Nepotvrdilo sa. Na motorke mi pribudla zásuvka na 12 V a v nej klasický vyhrievaný poťah z Carrefouru za 270 Sk upravený v tvare opačne otočenej vesty mi ohrieva hrudník, brucho, boky a na chrbte je medzera asi 15 cm, ale to prekrýva hrubá korytnačka. Musím povedať, že to hreje silno a mám to až na svetri. Samotná poduška je pomerne kvalitne prešitá veď pôvodne by si sa na nej mal vrtieť riťou. A spokojne si to hasím diaľničných 130. V Prešove mi je horúco, tak svoj vynález vypínam.

Za Prešovom odbočujem na Giraltovce - Svidník, smer Dukla. Cesta je kvalitná, vedie peknou prírodou, zákrut je požehnane a ja vidím všetky odtiene žltej, zelenej a hnedej. Fúka mierny vietor a tak všetky listy poletujú, akoby mi ich niekto hádzal a ja sa vnáram do nich s prázdnou mysľou a vypnutým mobilom. Hranica je prázdna, po pár km je prvý cieľ mojej cesty a to múzeum naftového priemyslu v obci Bobrka.

Ale tam som nedošiel. Nedalo sa mi zaradiť rýchl. stupne, našťastie som tam mal dvojku a tak som prišiel na parkovisko. Radiaca páka ide stuha a nevracia sa. Skontrolujem kontra matky kt. sa nastavuje výška riadiacej páky, všetko je OK. Len to nefunguje. Od vodiča autobusu zoberiem výbavu kľúčov, vyšrúbujem kolík na kt. je páka a s olejovou mierkou tam kvapkám olej z motora na 10 x. Ide to trocha ľahšie, ale nevracia sa. Zavolám mechanikom do prešovskej Yamahy, poviem v čom je problém, budú ma čakať. A tak sa vraciam, ak radím hore, tak potom ešte nohou ťuknem páku nadol. Idem na 4ku všade. Vo Svidníku som už tušil, že je problém odstránený, lebo rýchlosti šli zaradiť. Budem vyzerať ako idiot.

Som v servise, mechanik sa ma hneď ujal, povedal som, že už je po probléme, rátali s tým, že mi praskla pružina, ale to sa ešte nikomu nestalo. Mechanik rozobral celý mechanizmus a vyčistil ho, vysvetlil mi ako veci fungujú, dal dole naviac kryt a ukázal mi pružiny, aby som vedel do budúcna o čo ide. Záver ak sa zlomí hrubá rýchlosti pôjdu, ale páka sa nebude vracať, ak tenká, došiel som a neopravím to. A moja porucha, banalita, špina v kĺbovom mechanizme riadiacich pák. Ach to zbieranie skúseností.

Odfotím ešte podivnú moto so vstrekovaním ABS a brzdovým kotúčom uprostred, motorka sa nekýva dopredu a dozadu, ale sa ponára hore – dole. Platiť vraj netreba.

Náhradný program mám rýchlo vybratý, prekvapím rodičov v Bardejove a načneme ocovu vinotéku.

19. 10. 2006

Ráno vyrážam do hmly so svojím závislým kúrením znova do múzea. Vstupné 6 Zl. Celé múzeum je v lese, takže prechádzka je v skutku odpočinková. Vŕtne veže sa mi videli primitívne, ale dokázali vŕtať do hĺbky 4500 m, čo je dosť. (Tie v galérii.) Boli tam aj parné stroje.

Kto tvrdil, že v Poľsku nie sú dobré cesty? Odbočujem na cestu č. 28 smer Sanok a potom na Lesko č. 84 v obci Mineralne na cestu č. 895 a smerujem k Solinským jazerám. Je to oblasť s najnižším počtom obyvateľstva v Európe, (asi mali na mysli hustotu obyvateľstva, tento údaj by som bral s rezervou). Je pravda, že na ceste som nikoho nestretol.

Cesty kvalitné a zákrut plno, nikde žiadny motorkár, už by som aj niekoho pozdravil. Vadilo mi len jedno, že som sa nevedel dostať k vode a tam sa naobedovať. Jesť sa dalo všade, ubytovanie od 20 Zl. Úplne pohodové za 30 Zl. Obed v peknom hotelíku za 16 Zl. Pokračujem po ceste 896 potom na č. 84 smer ukrajinský prechod a v Kroscienku na cestu č. 890 tam ma prekvapili pece na výrobu dreveného uhlia. To, že je to ťažká práca, dokazovali haldy prázdnych fliaš od alkoholu.

Krasiczyn

Pekná renesančná stavba s 20 ha parkom, kde sa môžeš poprechádzať a v tichu si pospať pri jazere pod stromami. Zvlášť odporúčam ak si s partnerkou romanticky založenou. Ja som si trochu poležal, mal som totiž ¾ hodiny čas na stretnutie s motorkárom Tomášom alias Bizon ktorého som stretol na ukrajinsko-poľskej hranici v auguste 2006.

Stretnutie v klube

Prídem medzi 10 chlapov a poviem: „Šukám Tomáša.“ Oni povedia: „Odkiaľ si:“ Moja odpoveď: „ Z Košíc“. Hmm: „To je pekné mesto, boli sme tam v bordeli.“ Pre istotu šukať = hľadať. Teda aspoň si to myslím!!! No a tak sme začali kecať ako len chlapi vedia o motorkách a o ženských. Ale poznáte tých majstrov sukničkárov a ich chválospevy, ale keď im zavolá manželka utekajú so zvoniacim mobilom ďaleko od kolektívu a ťuťuli muťuli dobre, že nebozkávajú telefón.

Členovia si prenajali tu búdku, urobili barový pult, čisté WC – to som nečakal, kuchyňu, pridali TV, satelit, pec na drevo, kopu motocyklovej tematiky, alkoholu, doma nepotrebný nábytok, vkusnú erotiku, mapu Európy a miesta, kde boli členovia, ale je toho poskromne oproti motoride pútnikom sú v plienkach, ale bohatým klubovým životom, ktorý sa nedá pochopiteľne zverejniť vedú. Štvrtok bol ich klubový deň, keďže jedného LEN priviezla manželka, ešte nezatvoril dvere na aute a už sa ho pýtali ako bolo v Merline (striptízový klub). To, aby si nezvykal.

Prezývky som takmer všetky zabudol, ale jedna mimoriadne trefná by sa hodila aj na mňa „kvadratova guma“ , rozumej štvorcová - pretože chlapík jazdí pomaly. Podľa môjho kréda: „Jazdím pomaly, aby som jazdil dlho.“

Chlapi rozprávali čerstvú historku spred mesiaca ako policajti zastrelili motorkára, ktorý nezastal. Smola bola, že bolo nahlásené aj prepadnutie obchodu so zbraňou a chlapec (asi 20 r. nemal vodičák). Okolo ôsmej prišiel do klubu aj chlapík už vyše roka krívajúci po nehode s prišitou nohou, GSX + rýchlosť + spolujazdkyňa + hupák na ceste, rozhodilo ich spolujazdkyňa preletela ponad neho. Už je bez práce nemocenské 500 Zl. na mesiac. Tomáša zavolali do práce. Ja som nechcel piť, pretože som mal ubytovanie inde. Musel som ostať, že budem spať v klube, trošku som protestoval, Fazera som vonku nechcel nechať, tak mi ho umiestnili k barovému pultu vedľa postele.

No a bolo po výhovorke. Snažil som sa našu krajinu vzorne reprezentovať a mal som aj ohnivú vodu ako nocľažné so sebou. Keď odchádzal posledný chlap (22.00 hod) hovorí: “Keď Ti bude v noci zima kanály nad 200 sú erotične.“ Okolo 3 hodiny som rezignoval a do pece som neprikladal z erotických programov, kde sa žena z plaviek vyzlieka 30 min som vyrástol, alebo ešte nedorástol? Ešte som trval na tom, že kľúče nenechám hocikde, ale rád by som ich niekomu odovzdal a tak sa jeden chlapík cestou do práce po ne zastavil, ženu mal z Púchova. Zarozprávali sme sa, meškal do práce.

Mesto Przemysl

A jeho centrum som prešiel pešo hľadajúc nejaký bufetík, nebolo nič otvorené, ale ja som chcel vidieť aspoň trochu z tretieho najväčšieho systému opevnení po Antverpách a Verdune. Opevnenia sú rozpadajúce neopravované rozmiestnené asi v 8 - 12km okruhu. Ja som pozrel pri obci Siedliska snáď 500 m od hraníc s Ukrajinou a miestni mi tvrdili, aby som tam nešiel, že je to pohraničné pásmo v lese. No a čo, veď som v Poľsku. Keby si sa tam trošku pomotal, nejakých emigrantov z Ázie by si objavil.

Jaroslaw – na peknom námestíčku nemám síl odbiť žobrajúce dieťa, je pekné ako z reklamy, ale tvár nie je špinavá od dioxínovej čokolády, ale od špiny, oblečenie chatrné. Peniaze neriešia problém, pretože ich nosí darmožráčovi, ktorý polihuje obďaleč. Nikdy som nevidel nikoho tak rýchlo zjesť snickersy.

Lezajsk

V kláštornom komplexe je vzácny obraz a obrovské varhany z konca 17. storočia. Viac foto v galérií.

Lancut

Zámok a jeho expozície sú skôr pre umelcov (asi tu nikto neinklinuje k výtvarnému umeniu, či vážnej hudbe) ako motorkárov, ale je tam múzeum konských povozov a postrojov, mňa to však nelákalo.

V obrovskom udržiavanom parku našli svoju oázu pokoja 13 - 15-roční sopliaci, ktorí potajme holdovali určite kvalitnému odrodovému vínu – Jonatán.

Rzeszów

Ma neoslovil vôbec a jeho podzemné chodby som nenašiel, motkal som sa po pešej zóne kúpil si čokoládu s 99 % obsahom čokolády, fuj, horká. Začínalo sa stmievať a mňa čakala cesta okolo 350 km do Lučenca, na ktorej by nebolo nič zaujímavé, keby som si na svojom „vynáleze elekrickej veste“ nestúpil na koncovku, ktorú som vložil do zásuvky a ostal bez smeroviek.

Kdesi za Rožňavou som na pumpe dostal stú otázku, či nie je zima, chlapíkovi som chcel odvetiť stokrát zopakované, že na novej motorke nie je nikdy zima, ale všimol som si mikinu varadero.cz a tak som odpovedal podpichnutím: “Len tričko, či aj motorka?“ Bola aj motorka. No a tak som meškal hodinu pre zmenu ja.

Na druhý deň som šiel skúsiť 3x ponúknutú jazdu na Suzuki GSX 600, aby som švagra neurazil, výraz mojej tváre hovorí za všetko. Ako na tom môžu ľudia jazdiť. Po 500 m ma bolel krk, členky som mal pri zadku. Embryonálna poloha mi nesedí.

Záver

Komu by som výlet odporučil? Endurákom, ktorí sa môžu v tých horách od radosti zblázniť, ľuďom, ktorí nechcú nikoho stretnúť, mileneckému páriku, ktorý môže bývať na zámku (zámok Krasiczyn má aj hotelovú časť). V krajinách V 4 nemá význam kempovať, či kdesi rozkladať stan a potom ho mokrý baliť, veď ceny ubytovania sú od 200 Sk a motorku máš v garáži. Nesúhlasím s tým, že október je koniec sezóny, dobre dĺžka denného svitu je kratšia, veď teraz 25. 10. 2006 14.00 hod je v Chorvátsku 21 stupňov a teplota vody 20!!! Mať tak peniaze ako nemám už sa tam kdesi motám. To jediné závidím majetnejším ľudom.

A to nehovorím o tom, že Ťa neohrozí nikto na supersporte v kraťasoch.