Cesta do Škandinávie

Začnime teda pekne po poriadku. Ako sa vôbec do týchto dvoch krajín dostať? V dnešnej dobe existujú dva spôsoby: suchozemský a morský. Ak nie si fanúšikom trajektov a mora, máš morskú chorobu, alebo si proste len myslíš že je nemožné, aby niečo čo vezie niekoľko desiatok áut, ťahačov s návesmi a 1 km vlakových vozňov plávalo na vode, neznamená to že sa nemôžeš do Škandinávie dopraviť po vlastnej osi.

Suchozemská cesta vedie cez Nemecko do Dánska. Dánsko sa rozprestiera na polostrove a viac ako 400 ostrovoch z ktorých najväčšie sú Sjaelland a Fyn. Na ostrove Fyn sa nachádza mesto Odense a na ostrove Sjaelland sa nachádza hlavné mesto Dánska Kobenhavn. Suchozemská trasa vedie cez obe tieto mestá a cez dva veľké mosty spájajúce tieto ostrovy, z ktorých jeden je momentálne najväčší v Európe a druhý most je na druhej priečke tesne za ním. Prvý menší most spája ostrov Fyn s ostrovom Sjaelland. Patrí mu taktiež aj druhá priečka vo svete v kategórii najväčší rozpon medzi nosnými pylónmi, ktorý je niečo viac ako 1,6km. Jeho pylóny sú vysoké 254m a sú najvyšším bodom Dánska. Platí sa na ňom mýto 15 € za motocykel a 28 € za automobil. Viac sa o tomto moste dozvieš na www.storebaelt.dk/kollage/english kde nájdeš krátky popis mostu a aktuálny cenník. Na ceste do Švédska nás však čaká ešte ďalší most, ktorý spája Dánske hlavné mesto Kobenhavn so Švédskym Malmö. Tento most je najväčším mostom v Európe s kombinovanou automobilovou a železničnou dopravou. Skladá sa z troch úsekov: podmorského tunelu dlhého 4 km, umelého ostrovu dlhého 4 km a samotného mostu dlhého 8 km. Mýtne je na tomto moste 17 € za motocykel a 32 € za automobil. Viac informácií je znovu na stránke osb.oeresundsbron.dk/frontpage/?lang=1 kde sú aktuálne ceny a informácie o moste.

Morská cesta je rovnako nákladná ako suchozemská, je však samozrejme rýchlejšia. Keď sa zrátajú náklady na benzín, (zachádzka cez Dánsko je okolo 350km ak sa ráta najkratšia možná trasa Bratislava – Malmö) a mýto na mostoch, vyjde ti zhruba cena trajektu. Takže ak chceš vidieť kus krajiny a nechceš sa plaviť po mori trajektom je pre teba vhodná suchozemská trasa. Ak sa zase potrebuješ dostať čo najrýchlejšie do Švédska je pre teba vhodná Morská trasa. No a keď už hovoríme o morskej trase tak poďme sa bližšie pozrieť na trajekty. Medzi Nemeckom a Švédskom premávajú dve spoločnosti Scandlines a TT-line ktorých ceny sa líšia len minimálne. Scandlines je veľkou spoločnosťou a vo svojej podstate hlavným prepravcom v tejto oblasti. TT-line sú menšia konkurenčná spoločnosť. Pre kompletnú mapku všetkých možných spojení je dobré si kliknúť na mapku Nemecka na www.aferry.de kde sú zobrazené všetky trajektové spojenia medzi Nemeckom, Dánskom, Švédskom a Nórskom. Najvhodnejšie prístavy na cestu do Švédska sú Rostock a Sassnitz. Rostock je významné prístavné mesto s veľkým prístavom, ale podľa mňa je lepšie ísť do Švédska cez Sassnitz. Ma to viaceré dôvody. Prvým je významnosť mesta Rostock ako prístavu. Z Rostocku sú viaceré spojenia do Dánska, Švédska a Fínska a pristav je významný aj z priemyselného hľadiska. Tým pádom je smerom na Rostock v Nemecku omnoho väčší tranzit ako smerom na Sassnitz. Ďalším dôvodom prečo ísť cez Sassnitz je asi o 50 € nižšia cena trajektu do Švédskeho Trelleborgu, keďže Sassnitz je omnoho bližšie k Trelleborgu z čoho logicky vyplýva aj tretí dôvod prečo ísť tadiaľto a to ten, že cesta zo Sassnitzu do Trelleborgu trvá o 2 hodiny menej ako z Rostocku. Za zmienku ešte stojí možnosť zarezervovať si miesto v daný deň a danú hodinu. Na stránke Scandlines je možnosť rezervovať si miesto, je to bezplatne a k ničomu ťa to nezaväzuje. Keď proste nestihneš prísť načas, alebo vôbec neprídeš, nič sa nedeje. Ak však všetko stihneš, budeš mať 100% záruku že sa na daný trajekt dostaneš aj v špičkových vyťaženiach cez prázdniny. Funguje to jednoducho. Treba prísť min. pol hodinu pred odchodom trajektu, nasmerovať sa do pruhu pre rezervácie, tete pri okienku ukázať vytlačenú A4 z ich www stránky, že si si miesto zarezervoval, zaplatiť a absolvovať štandardnú procedúru. Tvojou výhodou bude, že budeš v pruhu, ktorý sa naloďuje ako prvý. Až keď sú nalodení všetci so zarezervovanými miestami, začnú sa naloďovať ostatní čo prišli.

Existuje samozrejme nespočetné množstvo variantov ako kombinovať trajekty a dĺžku cesty po pevnine. Napríklad taká sucho/morská varianta je kratučký 1 hodinový trajekt z Nemeckého mestečka Puttgarden do Dánskeho Rodby Faerge a následná cesta po diaľnici po ostrovoch Lolland, Falster, Sjaelland až do Kobenhavn a odtiaľ už spomínaným mostom do Malmö.

Doprava v Nórsku a Švédsku

Tak keď už sme sa nejako dostali do Škandinávie, povieme si o pár veciach, ktoré je dobré vedieť.

Vo Švédsku je v obci predpísaných 50 km/h, mimo obce 70 km/h a na diaľnici 110 km/h. Je povinné svietiť celoročne aj na motocykloch aj na automobiloch, povinné sú bezpečnostné pásy, na motocykli je povinná prilba, alkohol je povolený do 0,2 promile. Mýto sa neplatí na žiadnych diaľničných úsekoch, platí sa však pri vstupe do centra Stockholmu.

Švédsko je podobne ako Slovensko jednou z krajín kde je Diesel drahší ako 95 Natural. Ceny nafty sa pohybujú od 11,39 SEK do 11,53 SEK a ceny 95 Naturalu od 9,90 SEK do 12,56 SEK. cena 12,56 je však extrémom, väčšinou je cena 95 Naturalu okolo 10 SEK

Na Švédskych cestách sa môžeš stretnúť s úsekmi širokých ciest, ktoré sa tvária ako keby mali dva pruhy v jednom smere, avšak ten pravý pruh vyzerá skôr ako odstavný, je však na odstavný dosť široký a je od hlavného pruhu oddelený hustou čiarkovanou čiarou. Určíte ťa to privedie v prvom momente do rozpakov, v ktorom pruhu máš vlastne jazdiť. Jazdí sa v ľavom pruhu, čiže najbližšie k stredovej čiarkovanej alebo plnej deliacej čiare. Pravý pruh, ktorý vyzerá ako odstavný sa používa na uhýbanie sa rýchlejším účastníkom cestnej premávky. Celkovo Škandinávci majú postrach z predbiehania a cúvania čo som si všimol. Takže ak človek ide po takejto ceste, nehladiac na to či je stredová čiara čiarkovaná alebo plná, je slušné sa rýchlejšiemu vozidlu uhnúť do pravého uhýbacieho pruhu a následné sa zaradiť naspäť do ľavého pruhu. Ak človek ide po ceste s dvoma plnohodnotnými pruhmi v jednom smere oddelenými dlhými čiarkovanými čiarami, jazdí sa normálne ako na Slovensku čiže prednostne v pravom pruhu.

Ďalšou vecou na ktorú by som rad upozornil sú vo Švédsku tzv. Hastigheteskameror för Trafiksäkerhetsövervakning alebo jednoducho Trafiksäkerhetskameror. Sú to jednoducho stacionárne radary, ktoré sú však vopred označené! Preto ak uvidíte ceduľku, ktorá je spolu s týmto radarom zobrazená na nasledujúcom obrázku, snažte sa dodržiavať max. povolenú rýchlosť, ináč budete mať fotku na pamiatku.

Niekde sa však okrem bielej kamerky na modrom pozadí môžete stretnúť aj so staršími ceduľami, ktoré sú textové, s čiernym textom na bielom podklade a vyzerajú skôr ako nejaké informačné návestia. Sú dosť veľké a keď na nich zbadáte slova ako Hastigheteskameror, Trafiksäkerhetsövervakning, Trafiksäkerhetskameror, znamenajú to isté ako spomínaná bielomodrá kamerka. Tieto informačné tabule môžu byť doplnené dodatkovými ceduľami, ktoré môžu informovať o úseku v km, na ktorom môžeš očakávať tieto čierne mnou nazvane “blitzbúdky” alebo trošku staršie typy – viď Nórsko. Samozrejme motocyklov sa to moc netýka, pretože blitzbúdky fotia spredu a keďže motorky vpredu EČ nemajú tak je nemožné vypátrať vinníka. Každý takýto radar musí byť označený vopred informačnou tabuľou, ak je však doplnená dodatkovou tabuľou o km úseku v ktorom treba rátať s radarmi, nie sú po dobu tohto úseku ďalšie radary vopred označené. Viac sa o týchto radaroch môžeš dozvedieť na stránke národnej správy ciest vo Švédsku

Jazda v BUS pruhoch je prísne kontrolovaná a pokutovaná, niekde je však informačná tabuľa, že okrem autobusov a taxíkov, môžu v BUS pruhu jazdiť aj motocykle. Zistíš to jednoducho tak, že tam bude modrá informačná tabuľa na ktorej bude niečo splietané s BUS, taxi a MC. Niektoré BUS pruhy sú dokonca vyhradené ako BUS pruhy len v určitej dobe, čo je tiež napísané na informačnej tabuli. V ostatnom čase, teda fungujú ako plnohodnotný pravý pruh.

V Nórsku je v obci predpísaných 50 km/h a mimo obce 80 km/h. Predpis pre diaľnicu neexistuje a tak ak nie je označené ináč, platí aj na diaľnici 80 km/h. Na niektorých úsekoch je rýchlosť povolená na 90 km/h a jedine na dvoch úsekoch v celom Nórsku je na diaľnici max. povolená rýchlosť 100 km/h a to Oslo – Skedsmovollen (E6 smer letisko) v úseku 7 km a E6 Oslo – Drobak v úseku 19 km. Taktiež aj v Nórsku je povinné celoročné svietenie aj pre motocykle aj pre osobné automobily, povinné sú bezpečnostné pásy aj prilby, alkohol je povolený do 0,2 promile.

Mýto sa v Nórsku platí na niektorých mostoch, výnimočne tuneloch, niektorých diaľničných úsekoch na hlavných ťahoch a na horských úsekoch vo fjordoch. Taktiež sa mýtne platí pri vstupe do niektorých najväčších miest. Motocykle na 99% mýtniciach mýto neplatia, ja osobne som ešte v južnej polovici Nórska nenašiel mýtnicu, kde by platili aj motocykle. Osobné automobily a automobily do 3,5 t platia mýto za už spomenuté úseky diaľnic, niektoré mosty, výnimočne za niektoré tunely. Tunelov je v Nórsku vyše 500 a mýto sa platí len na 3-5 tuneloch. Zaujímavosťou je, že najdlhšie tunely sú bezplatné. Spomeniem len najdôležitejšie mýta po ceste do Osla a v okolí Osla: platí sa za most pri Svinesunde na Švédsko-Nórskych hraniciach 20,- NOK, za diaľnicu E6 smerom na Oslo 20,- NOK, za tunel pod Oslofjordom medzi Drobakom a Drammenom – 55,- NOK, pri vstupe do Osla 20,- NOK. Spoplatnené sú hlavne mosty, tunely a úseky ciest v západnej a severnej časti Nórska na fjordoch. Kompletný zoznam mýtnic nájdeš Mýto v Nórsku a keď už som spomenul túto linku, treba pre úplnosť dodať že sa oplatí navštíviť stránky Visit NORWAY a Visit SWEDEN kde sa dá nájsť veľa užitočných informácií vo všetkých hlavných svetových jazykoch.

Pri mýtniciach ešte chvíľku ostaneme. Stretol som sa s prípadmi, kedy ľudia nepochopili kade majú vlastne ísť. Štandardná mýtnica v Nórsku vyzerá asi takto:

Nachádzajú sa na nej 2-3 možné spôsoby platenia. Prvým je AutoPASS. AutoPASS slúži pre majiteľov vozidiel, ktorý si zaplatia určitý druh predplatného a majú na prednom skle nalepený čip, ktorý sa pri prechode cez túto časť mýtnice zosníma a majiteľovi sa buď odčíta z predplateného kreditu, alebo sa mu pričíta na faktúru, ktorú potom zaplatí raz ročne. AutoPASS slúži aj pre motocyklistov ak na danej mýtnici motocykle mýto neplatia. Ak by sa náhodou stalo že sa jedná o mýtnicu kde majú platiť mýto aj motocykle, musia motocykle ísť cez mincovú alebo manuálnu mýtnicu. Ďalšími dvoma mýtnicami sú Manuell alebo Mynt / Coin. Vždy sa na mýtnici nachádza minimálne Manuell, čo je klasická mýtnica s človiečikom, ktorý má úžasne vzrušujúci džob. Väčšinou je možné na týchto mýtniciach v okolí štátnej hranice so Švédskom zaplatiť aj Nórskou korunou, aj Švédskou korunou a aj Eurom. Neviem ako je to vo vnútrozemí a západne pri fjordoch, myslím si ale, že je možné platiť Nórskou korunou a Eurom. Čo sa týka Mynt / Coin je to klasická mincová mýtnica. Je potrebné mať presnú sumu v Nórskych korunách! Nakoľko mincové automaty nevydávajú a akceptujú iba Nórske mince.

Okrem takejto mýtnice, sa však v horských úsekoch môžete stretnúť s pre Slováka absolútne nepochopiteľnou záležitosťou a to sú mýtnice bez akýchkoľvek automatov a bez akýchkoľvek ľudí. Proste si na horskej cestičke prídete k rampe, vedľa ktorej je búdka. Pri tej búdke je napísané koľko sa platí mýto, nachádza sa tam schránka a papierové obáločky. Vy si po zistení koľko máte zaplatiť zoberiete jednu obáločku, napíšete na ňu svoje údaje, väčšinou typ vozidla, EČ, sumu a tuším aj meno šoféra. Toto všetko vyplníte na obálku 2x a z vrchnej časti si odtrhnete ústrižok. Do obálky vložíte požadovanú sumu a obálku hodíte do schránky. Otvoríte si rampu, prejdete, zavriete rampu a ste za mýtom :o) Keby takéto niečo bolo na SK tipujem že schránočka s peniazmi by nevydržala ani pol dňa. Samozrejme neodporúčam sa na tento proces “vyfláknuť” nakoľko aj na zdanlivo mŕtvej lokalite veľmi ľahko natrafíte na kontrolu a pokuty sú naozaj dosť vysoké.

Nórsko už na rozdiel od Švédska je krajinou, ktorá ma naftu lacnejšiu ako benzín. Ceny nafty sa pohybujú od 9,09 NOK do 10,96 NOK a ceny 95 Naturalu od 11,21 NOK do 12,45 NOK

V Nórsku sa nachádzajú taktiež “blitzbúdky” teda stacionárne radary. Tiež musia byť vždy označené vopred informačnou tabuľou. Táto ma vo väčšine prípadov podobu bieleho nápisu na modrom podklade “Automatisk Trafikk Kontroll” ale nájdu sa aj menej nápadné tabuľky, na ktorých je na modrom podklade nakreslený biely fotoaparát. Neznamená to teda že nablízku bude niečo dobré na odfotenie, ale informuje to o tom že v blízkosti je stacionárny radar. Ak ale hovorím v blízkosti, zdanie niekedy klame. Nóri s radosťou využívajú tieto radary na to, aby lúdia v danom úseku chodili maximálnou povolenou rýchlosťou. Teda aspoň tí, ktorí daný úsek nepoznajú a nevedia kde sa tieto radary presne nachádzajú. A tak môže od informačnej tabule ubehnúť aj pár km dokým sa “blitzbúdka” objaví. A tak sa ti môže stať, že ideš predpisovo nejaký ten kilometrík, lebo tu má niekde byť radar, a úplne v pohode ťa predbieha kamión, ktorý sa za tebou nechce šuchtať, lebo presne vie kde radar bude. Toto je vcelku fajn vec, keď už ste natoľko zoznámený s okolím že presne viete kde sa radary nachádzajú. Je to vo svojej podstate veľmi účinné dopravné riešenie, lebo ten kto tadiaľ ide prvý krát dodržuje rýchlosť v celom úseku od ceduľky až po radar a ten kto to už pozná si môže dovoliť ísť rýchlejšie až po radar. Myslím si že bezpečnosti premávky to určíte prospieva, aj keď spočiatku máte pocit že vás stále kontrolujú jak nejaké malé dieťa čí neprekračujete tú poondiatu 80-ku. Nóri k svojim informačným ceduliam nedávajú žiadne dodatkové ceduľky o úseku kde môžu byť radary a tak nie je vylúčené že radary môžu byť aj 2-3 za sebou na jednu informačnú tabuľku. Je to síce málokedy, ale proste v úseku do 5 km od posledného radaru si nikdy nemôžete byť istý že nebude ešte jeden. Tak ako vo Švédsku aj v Nórsku fotia radary iba spredu, takže motoriek sa to netýka. Otázne je, čí by boli schopný vypátrať Slovenské EČ a poslať pokutu aj na Slovensko, ale pri ich výške pokuty rovnajúcej sa po prepočte od 2.500 Sk do 25.000 Sk to asi nemá cenu skúšať, takže v aute odporúčam dodržiavať rýchlosti a brzdiť pred radarmi.

Taktiež BUS pruhy v Nórsku sú prísne kontrolovaná a strašne pokutovaná záležitosť. Po BUS pruhu môžu chodiť iba taxíky a autobusy. Ak chce človek odbočiť, mal by počkať až na ceduľku o konci BUS pruhu a až potom sa zaradiť do vtedy už odbočovacieho pruhu. Taktiež sa stáva že BUS pruh má skratku na odbočenie doprava pri križovatke s kruhovým objazdom. Aj keď to znie nelogicky, nemôžu osobné autá túto skratku použiť, musia normálne vojsť do kruhového objazdu a prvým výjazdom odbočiť doprava.

Ubytovanie v Nórsku a Švédsku

Myslím si, že ubytovanie v hoteloch alebo aj hosteloch je pre našinca záležitosťou nezaplatitelnou a tieto druhy ubytovania sa dajú jednoducho vyhľadať priamo zo spomínaných stránok Visit NORWAY a Visit SWEDEN, preto sa tomuto druhu ubytovania venovať nebudem. Oveľa reálnejšou a cenovo prístupnou alternatívou je ubytovanie v chatkách alebo kempingoch. Takzvane “Hytter” alebo vo Švédsku “Stugor” sú za kempovaním druhou najobľúbenejšou alternatívou ubytovania vo Švédsku a Nórsku. Celkovo sú Škandinávci posadnutí kempovaním. Vo Švédsku sa nachádza viac ako 600 kempingov a v Nórsku viac ako 250. Pre vyhľadanie akéhokoľvek kempu v Nórsku klikni na www.camping.no a pre Švédsko www.camping.se. Vo Švédsku existuje aj extra vyhľadávanie pre chatky www.stuga.nu ktoré sú buď v rámci nejakého kempingu alebo len samostatné chatky. Na týchto stránkach sú webové adresy jednotlivých kempingov, alebo chatiek, ktoré ponúkajú viac informácií, cenníky, kontakty alebo aj možnosť rezervácie.

Samozrejme existuje v Nórsku okrem chatiek v kempingoch aj mnoho chatiek ktoré sú samostatne stojace. Nájsť tieto chatky na internete nie je jednoduché, často ich prevádzkujú súkromníci a tak buď na ne len tak natrafíte pri potulkách, alebo vám ich niekto poradí, alebo sa vám podarí nájsť ich webovú stránku na internete. Takýmito sú aj chatky v Lusteri, dedinke ležiacej pri Sognefjorde. Keďže mestečko Luster leží na turisticky významnej ceste, je dosť pravdepodobné že na potulkách Nórskom tadiaľto pôjdete a tak mi nedá vám neodporučiť toto krásne ubytovanie, doslova pri mori, kde môžete z balkóna chatky chytať ryby vo fjorde. Luster Fjordhytter

Taktiež mi nedá neodporučiť ubytovanie pri návšteve Štokholmu. Kemping Angby leží asi 15 min. cesty autom z centra Štokholmu s veľmi dobrým cestným spojením. Nachádza sa pri jazere a jeho súčasťou je aj piesková pláž. V kempe sa nachádzajú aj chatky pre max. 5 ľudí a je veľmi príjemným ubytovaním v blízkosti Štokholmu.

Oslo

Oslo je pekné malé mesto ležiace v údolí na konci Oslofjordu. Oslo ma veľmi dobrú cestnú infraštruktúru (jeden dobre situovaný tunel urobí viac ako 30 pruhov), je centralizované s pekným historickým jadrom a nie je vôbec roztrúsené ako napr., Štokholm. Ma vybudovane kompletné mestské okruhy (ringy) a dobre vyriešené napojenia. Preto je veľmi jednoduché sa za pomoci mapky v Osle zorientovať. Takže prvá trasa by mala viest tam, kde si túto mapku zadarmo môžete vyzdvihnúť. Po zaplatení mýta 20,- NOK na tzv. “Bomstasjon” alebo “Toll plaza” sa rútime pravdepodobne po niektorom z hlavných ťahov smerom do centra Osla. Pri centre sa všetky ťahy spoja do jedného a tu si treba všímať bielu ceduľku s čiernym nápisom Sentralstasjon a zamieriť sem. Totižto práve pred železničnou stanicou sa nachádza hlavné Turistické Informačné Centrum. Pred hlavným vchodom do stanice je veľké námestie, kde sa pri schodoch nachádza taká čudesná oceľová konštrukcia, niečo akoby vyhliadka. Pod touto konštrukciou sa nachádza informačné centrum. Môžete sa tu nabaliť plnou igelitkou letákov a užitočných informácií o Osle, mestskej hromadnej doprave, o Nórsku atď. Ja by som vám dal do pozornosti pár vhodných letáčikov a to: Oslo Guide, What’s on Oslo, Camping in Norway. V Oslo Guide sa nachádza na poslednej strane mapka centra Osla, vo What’s On sa môžete dozvedieť aké kultúrne podujatia budú v Oslo najbližší mesiac a Camping Norway je brožúra obsahujúca zoznam všetkých kempingov v Nórsku, ale hlavne obsahuje vo svojom strede stručnú mapu celého Nórska so všetkými cestami. Na pulte pred informátormi sa taktiež nachádzajú trhacie mapky centra Osla, avšak do pozornosti by som vám dal mapku na pulte bufetu, ktorý sa nachádza hneď pri vstupe do informácií. To kam vám slečna vydáva peniažky je tiež trhacia mapa, avšak nie len centra, ale celého Osla. Je to veľmi šikovná vec, je síce celá dočmáraná trasami liniek MHD ale na orientáciu v celom Osle vcelku postačuje.

Doprava v Oslo je kapitola sama o sebe. Pre našinca je jazdenie v Oslo spočiatku nejaké cudzie. Jazdí sa tu veľmi ohľaduplne, nikto vás netlačí, nikto na vás netrúbi (jedine ak zaspíte na semaforoch), keď sa potrebujete preradiť v pruhoch stačí vyhodiť blinker a slušne vás pustia proste kľud severanov sa tu prejavuje naplno a s jazdením po Bratislave sa to vôbec nedá porovnať. Nikto sa tu proste neponáhľa (s výnimkou taxikárov), za 2 mesiace čo som tu som ešte nevidel žiadnu dopravnú nehodu, každý jazdí s dostatočným odstupom a najrýchlejšie tu jazdia paradoxne kamióny a diaľkové autobusy. Ale chcel by som upozorniť na pár dôležitejších a závažnejších vecí.

Tou prvou je absolutórium chodcov a cyklistov! Chodci a cyklisti tu sú na prvom mieste v rebríčku účastníkov premávky. Majú absolútnu prednosť. Chodci chodia na 95% len po prechodoch, avšak pri prechodoch pre chodcov treba byť maximálne ostražitý. Je tu zaužívané že chodec a cyklista na prechode ma absolútnu prednosť a tak sa vám môže stať že človek vám vtrhne na prechod úplne náhodne a okamžite a bez toho aby sa vôbec pozrel či niečo ide alebo nie. Preto treba byť pred prechodmi, ktoré nie sú riadené semaformi maximálne ostražitý a vždy pribrzdiť, lebo nikdy nemôžete vedieť, ktorý z lúdi nachádzajúcich sa na chodníku v blízkosti prechodu sa rozhodne na neho vkročiť. Táto ohľaduplnosť je tu už natoľko “demagogická” že keď som si tu raz išiel na bicykli na jeden kopec v blízkosti Osla a bol som unavený, akonáhle som sa oprel o značku že si odpočiniem, prvé auto čo išlo zaflekovalo, lebo sa značka bohužiaľ nachádzala v blízkosti prechodu pre chodcov :o))) Najhoršie to je však s cyklistami, pretože rýchlosť akou dokážu vtrhnúť na prechod sa nedá s chodcami porovnať. Bicyklista ktorý ide napr. vedľa vás, vaším smerom po chodníku, si môže bez mihnutia oka zmyslieť že ide cez prechod a bez obzretia sa to strhne na prechod pred vás. Preto ešte raz opakujem byť maximálne obozretný pred prechodmi pre chodcov!

Druhou vecou je pravidlo pravej ruky teda prednosť sprava. V Oslo má vždy prednosť ten kto prichádza sprava! Je to tak naozaj skoro vždy. Aj na zdajne hlavnej ceste, nazvime to skoro až výpadovkou, ak nie je označená hlavná cesta má z každej bočnej uličky prednosť ten, kto prichádza sprava. Označenie hlavná cesta sa nachádza snáď len na mestských okruhoch. Zaujímavosťou je, že niekedy aj keď ste výnimočne na hlavnej, tak tá ako hlavná nie je označená. A vy stojíte a púšťate toho sprava a až po chvíli si všimnete, že však on tam má daj prednosť v jazde. Takže ceduľky hlavná ulica sú v Oslo nedostatkovým tovarom a odporúčam podobne ako pri prechodoch pre chodcov vždy púšťať toho čo prichádza z hocakej malej uličky sprava, ak naozaj nebola pred križovatkou jasná a zreteľná značka hlavná cesta. Je však pravdou, že niektorí domáci aj keď majú z tej malej uličky prednosť, radšej pribrzdia keď sa napájajú na veľkú ulicu, ale zase nájdu sa aj takí majstri sveta, ktorí vpália na “akože hlavnú,” povedzme teda skôr veľkú cestu, hlava nehlava, však sú sprava. Preto sa netreba na nič spoliehať a radšej dať prednosť o jeden raz viac ako o jeden raz menej.

Ďalšou vecou sú už spomínané BUS pruhy. Smú po nich jazdiť iba taxíky a autobusy a ich začiatok a koniec vyznačuje okrem vodorovného značenia aj modrá tabuľka. Ak chcete odbočiť, mali by ste sa po správnosti zaradiť do odbočovacieho pruhu až vtedy, keď je ukončený ako BUS pruh. Jazda v BUS pruhoch je veľmi prísne pokutovaná, neviem však nakoľko páni príslušníci prižmúria oko pri motocykli pretože bajkerov som videl po BUS pruhoch jazdiť dosť, avšak niektorí zase poctivo stáli v kolónach... Tak neviem.

Parkovanie v Oslo je tiež kapitolou samou za seba. Narozdiel od tabúľ hlavná cesta, tabule "Parkering Forbudt" nie sú ani náhodou nedostatkovým tovarom a ich výrobcovia sú asi hodne za vodou. Tieto tabule a značky sa totižto nachádzajú úplne všade. Mnohokrát doplnené slovíčkom "Privat". Tu na severe sa platí za parkovanie snáď úplne všade! Obzvlášť pri veľkých mestách. Parkovné sa v Oslo pohybuje od 7,- do 20,- výnimočne 30,- NOK za hodinu. Na parkovacích miestach v meste sa platí parkovné v pracovné dni od 8:00 do 17:00 v sobotu od 8:00 do 15:00 väčšinou sú tieto časy označené na tabuľke parkoviska a ak nie, určite sú vyznačené na parkovacom automate. V nedeľu je parkovanie zadarmo. Parkovacie automaty nevydávajú, takže je dobré mať drobné mince, aby ste nemuseli platiť viac než potrebujete. Hlavne keď chcete zaparkovať pár minút pred záverečnou. Vždy si kúpte za pár korún lístok, pretože parkoviská kontroluje parkovacia služba veľmi často a pokute sa nevyhnete. Automat vám vypľuje lístok, ktorý môže byť na prvý pohľad trošku čudný. Automat vám totižto peniaze nazvyš nevydá, avšak zaráta vám ich do času na najbližší deň, kedy sa bude platiť parkovné. A tak napríklad v sobotu tesne pred 15:00 môžete za pár korún dostať parkovací lístoček napr. do 8:20 v pondelok. Čiže netreba panikáriť kvôli čudesnému údaju času. Niektoré parkovacie automaty ponúkajú možnosť zvýhodneného celodenného alebo dokonca týždenného parkovného. Je to hlavne v okolí prístavov pre súkromné jachtičky, keď si proste chcete odísť na týždeň niekam na jachte, kúpite si týždenný lístok na parkovanie. Funguje to tak, že do automatu nahádžete toľko peňazí, koľko je na ňom napísané ako min. denná alebo týždenná taxa. Automat potom automaticky preskočí z hodín na deň a vytlačí vám denný lístok ktorý je v porovnaní s deviatimi hodinami za deň parkovania o hodne lacnejší. Parkovné sa platí skoro úplne všade a keď sa niekde neplatí tak je tam zákaz státia. Je naozaj umením nájsť miesta, kde sa parkovné neplatí. Pri veľkých parkoviskách alebo parkovacích domoch sú podmienky parkovania odlišné, parkovné sa platí väčšinou 24 hodín denne, je omnoho vyššie a niekedy má aj obmedzenie o max. dobe parkovania. Toto je väčšinou všetko napísané buď pod ceduľou parkoviska, alebo na parkovacom automate. Pred niektorými obchodmi máte možnosť parkovať hodinu alebo dve zadarmo. Musíte si však aj v tomto prípade zobrať z automatu lístoček na ktorom bude čas vášho príchodu. Inak dostanete pokutu. Od času na lístočku môžete potom daný počet hodín parkovať zadarmo.

A teraz to najlepšie! Motocykle parkovné neplatia, avšak nemôžu stáť na plnohodnotnom parkovacom mieste za ktoré sa platí. Toto platí iba pri parkovaní pozdĺž cesty, pri veľkých parkoviskách môže byť motorka odparkovaná aj na plnohodnotnom mieste, avšak zvyčajne sa parkuje čo najbližšie pri vchode do obchodu alebo inej budovy v blízkosti odstavných plôch pre bicykle. Pri rekreačných oblastiach existujú aj časti parkoviska vyhradené pre motocykle, je to ale zriedka. V centre si motorku môžete odstaviť buď tesne na okraji (začiatku alebo konci) parkovacieho pásu, alebo na chodníku, kde nikomu neprekáža, buď v nejakom výklenku budovy, na nejakom kuse asfaltu, alebo v blízkosti odstavných plôch pre bicykle. Z toho teda logicky vyplýva že najlepšie je objavovať Oslo na motocykli alebo skútri. Apropo skútrov je tu neúrekom, prečo asi, že?

Na zaver snáď len doplním, že veľa užitočných informácií sa dá nájsť aj na oficiálnej stránke Osla.

Štokholm

Štokholm ako si hrdo na domovskej stránke hovoria “The Capital of Scandinavia” je úplne o niečom inom ako Oslo. Malým a jednoduchým mestom sa nedá nazvať teda vôbec. Štokholm je mesto mostov. Sú to také obrovské Benátky rozprestierajúce sa na niekoľkých ostrovoch poprelínaných riekami? jazerami? fjordmi? ťažko to nazvať čo to vlastne je, je to proste kopec vody. :o) Štokholm je ako väčšina Švédska rovinatý, ale dajú sa na niektorých ostrovoch na kopcoch nájsť pekné vyhliadky. Avšak asi najlepší pohľad na Štokholm ponúka buď televízna veža, alebo veža s voľným pádom v zábavnom parku Tivoli –Gröna Lunds. Štokholm je dopravne dosť komplikované mesto, avšak je dobre značené, takže po dvoch dňoch s mapkou sa už cítite ako doma, ale spočiatku to teda vôbec nie je sranda. V Štokholme sa platí mýto v závislosti od doby kedy vstupujete do centra, je to kvôli zredukovaniu špičky. Mýto je plne automatické, čiže nikde nezastavujete, len si pozriete na digitálnej tabuli koľko platíte, kamerky vás zosnímajú a keď sú fakt machri, tak vám možno príde účet aj na Slovensko, o čom však silne pochybujem.

Prvým bodom ktorý je dobré navštíviť je podobne ako v Oslo návšteva Turistického Informačného Centra ktoré však nie je také jednoduché nájsť ako v Oslo. Hlavné informačné centrum sa nachádza na veľkom námestí Kungsträdgarden v “pevninovej” časti historického centra. Možno sa práve pousmievaš nad výrazom pevninová časť centra, je to však kvôli tomu, že to najhlavnejšie historické jadro Štokholmu leží na ostrove a ďalšie časti historického jadra na niekoľkých ďalších ostrovčekoch a na pevnine, čiže veľkej ucelenej časti Štokholmu. Jednoduchšie je však podobne ako v Oslo nájsť hlavnú železničnú stanicu. Treba sledovať smer do centra a keď už budete v centre smer Centralstation. V hlavnej hale železničnej stanice sa nachádza malé informačné stredisko určené skôr pre hotelových hostí. Avšak v tomto malom informačnom stredisku nájdete minimálne brožúrku What’s On? Štokholm, v ktorej sa na zadnej časti podobne ako v Oslo nachádza mapka centra. Treba si popozerať aj iné letáčiky povaľujúce sa v rôznych častiach tohto informačného centra, lebo aj leták navonok vôbec sa nejaviaci ako mapa mapou môže byt. V mojom prípade to bol zelený leták / brožúrka “Listen to the story of Štokholm in your own mobile.” ktorý som tu zignoroval a ktorý sa potom neskôr ukázal ako najlepšia mapa Štokholmu. Keď už máme aspoň What’s On? tak na mapke centra vieme zistiť kde sa nachádza hlavné Turistické Informačné Centrum. Toto sa nachádza na východ až severovýchod od hlavnej železničnej stanice. Keď sa do tohoto centra dostanete, budete odchádzať s igelitkou plnou brožúr o Štokholme aj celom Švédsku. Je to až neskutočné ako sa dá jednoducho spropagovať celá krajina a čo všetko zadarmo dostanete. Treba si poriadne prelúskať rôzne letáčiky a brožúrky sú v nich rôzne mapky Štokholmu aj iných mestečiek a regiónov, ja by som zase odporučil už spomínanú zelenú brožúrku, trhaciu mapu ako bolo v Oslo ak sa tam niekde nachádza, lebo iba na nej je podrobne rozkreslený ostrov Gamla Stan, ktorý je už spomínaným hlavným historickým jadrom Štokholmu. Ďalej samozrejme Camping in Sweden, ktorý podobne ako v Nórsku obsahuje zoznam všetkých kempingov a mapu celého Švédska, letáčiky o Sightseeing loďou alebo poschodovým autobusom, ktoré obsahujú zjednodušenú mapku centra s nákresmi historických a dôležitých budov. Keď sa poriadne poprehrabujete v tej stovke letákov a brožúr, dá sa nájsť aj mapa okolia Štokholmu v dobrej mierke, aby ste sa vedeli zorientovať v jednotlivých smeroch na Štokholmskych výpadovkách, alebo keď si chcete popozerať aj krajinu okolo Štokholmu.

Doprava v Štokholme Ako som už spomínal, Štokholm je dopravne značne komplikovaným a rozsiahlym mestom so stovkami mostov, viaduktov, prepojení, podjazdov, podchodov, nadjazdov a čo ja viem čoho všetkého. Je ťažké sa niekedy orientovať v Štokholme aj podľa mapy, pretože niekedy sa cesty križujú na iných úrovniach a kde si proste myslite že odbočíte odbočiť nemôžete lebo ste o úroveň vyššie nad druhou cestou. Avšak ako som spomínal je Štokholm veľmi dobre značený a tak je jednoduché orientovať sa na jednotlivé smery alebo mestské časti a nikdy som v Štokholme s pomocou mapky z letáku nezablúdil. Štokholm ako hovoria Švédi nie je zrovna dobrou vzorkou Švédskej nátury. Severanský kľud aký je v Oslo tu necítiť, chodci a cyklisti tu zďaleka nemajú také postavenie ako v Oslo a celkovo sa doprava podobá svojou hektikou na dopravu napríklad v Bratislave. Takže našinec sa tu cíti ako doma. :o) Zvyšok Švédska je vraj už v podobnom kľudnom severanskom duchu. V Štokholme by som chcel hlavne upozorniť na fenomén kruhových objazdov so semaformi čo je veľmi zaujímavá vec. Sú dva druhy, a to také že sú semafory priamo na kruhovom objazde, alebo druhy typ že sú semafory na výjazdoch a vjazdoch na kruhový objazd. Chcel by som hlavne upozorniť na ten druhy typ, pretože je to dosť klamlivé. Prichádzate ku kruhovému objazdu, ale tesne pred ním je semafor pre chodcov na ktorom zastavíte. Počkáte na zelenú a vpálite na kruhový objazd. Málokto si v tej chvíli uvedomí, že aj keď dostal zelenú doslova 3 metre pred kruhovým objazdom, vchádza na kruhový objazd a musí tým pádom dať prednosť autám ktoré prichádzajú po kruhovom objazde zľava a mali tiež červenú. Človek inštinktívne vypáli na zelenú a nestihne si to v prvom momente uvedomiť, tak dávajte na to pozor. Ďalšou vecou je, že v kruhovom objazde z ničoho nič zastaví premávka, lebo na jeho výjazde naskočí červená. S týmto všetkým treba rátať.

Parkovanie v Štokholme je rozdelene do troch zón: zelenej, modrej a červenej a je asi natoľko stručné a jednoduché ako táto značka:

Takže poďme na to: modrá zóna a zelená zóna sú zóny mimo historického centra. Cena hodiny parkovania v modrej zóne je 12,- SEK a parkovanie po 17:00 a v nedeľu je v tejto zóne bezplatné – presné časy sú napísané na parkovacom automate. V červenej zóne, ktorá sa nachádza v okolí historického jadra je parkovné za hodinu 20,- SEK a po 17:00 nie je parkovanie bezplatné, ale jeho cena je už len 12,- SEK. Na niektorých častiach je dokonca obmedzenie max. doby parkovania na červenej zóne v “špičke” do 17:00 a po “špičke” po 17:00 všetko je treba rozlúštiť z textu na parkovacom automate.

Osobitnou kategóriou sú hromadné parkoviská, ktoré majú niekedy aj 3 tarify za parkovanie podľa toho či ste návštevníkom napr. reštaurácie, prístavu, alebo tam len tak parkujete. Podľa toho kam idete tak aj parkujete na danej časti parkoviska a podľa toho aj platíte tarifu. Treba pozorne sledovať všetky značky a hlavne dodatkové, lebo ani neviete a možno porušujete nejaký predpis a pokuta vás neminie. Apropo pokuty. V Štokholme je parkovanie kontrolované ešte prísnejšie ako v Oslo, prekročenie o 5 minút už vás môže vyjsť hodne draho, kontrolórov je tam snáď viac ako turistov, niekedy som mal až pocit že na každé parkovisko je min. jeden. Takže treba pozorne čítať tu ich hatlaninu na každom parkovacom automate a na každej dodatkovej tabuli. Niekedy som stal pred parkovacím automatom ako pred Panenkou Máriou a niekoľko minút sa snažil rozlúštiť či vôbec a ak tak za akých okolností a za koľko môžem vôbec na tom mieste parkovať. Napríklad často sa vyskytujúci výraz “Boende Gs” som vôbec nepochopil a až neskôr v on-line slovníku som si to preložil že to boli vlastne parkoviská pre rezidentov, čiže ľudí bývajúcich v danej lokalite. Myslím si, že som možno niekoľko krát parkoval na takomto mieste, mal som však zaplatené, tak sa asi nič moc nedialo.

No a ako to býva tu na severe dobrým zvykom, tak motocykle samozrejme parkovné neplatia a dokonca som sa v Štokholme stretol s úžasným fenoménom a to parkoviská vyhradené pre motocykle!

Motocykle tu ako v Osle nesmú parkovať na platených miestach na parkoviskách pozdĺžne popri ceste. Avšak tieto vyhradene parkoviská pre motocykle sa nachádzajú doslova na každom kroku aj v úplnom centre Štokholmu! takže nie je ani dôvod parkovať inde. Aj keď niekedy nie je ľahké nájsť voľné miesto na takomto parkovisku, lebo v Štokholme je motocyklov a skútrov naozaj neúrekom. Je však pekné že aj na nás motorkárov nejaký úradníci ktorí o tomto rozhodujú myslia. Takže znovu z toho logicky vyplýva že aj Štokholm je najlepšie spoznávať zo sedla motocykla, hlavne je to veľmi úsporné, keď si prepočítame že hodina parkovania v centre vás stojí min. 100,- Sk a cesta metrom nie je o nič lacnejšia.

No a na záver ešte oficiálna stránka Štokholmu, na ktorej nájdete mnoho užitočných informácií a snáď už len dodám to, že ak máte radi historickú architektúru alebo múzeá, tak do Štokholmu radšej ani nechoďte. Budete totižto frustrovaní z toho že ste už vyfotili všetky filmy, zaplnili všetky karty, zabili všetok možný čas a ešte aj viac čo ste si vyhradili a napriek tomu ste stihli len 1/10 múzeí a zo Štokholmu ste videli akurát tak historické jadro. Myslím si že v Štokholme by sa dal kľudne stráviť týždeň aby ste všetko videli čo vidieť môžete. Avšak málokto z nás má na to čas a bohužiaľ aj peniaze, pretože Štokholm nie je určite lacným mestom. Ja by som však odporučil návštevu aspoň jedného múzea a to Vasamuseet. Nachádza sa v ňom plachetnica, alebo skôr galeóna, zo 16. storočia, ktorú koncom 60. rokov 20. storočia vylovili z dna mora a odvtedy ju rekonštruujú. Je to naozaj veľkolepé a úžasné, vidieť tak nádherne prepracovanú loď, a ak si myslíte že múzeum v ktorom je jedna loď, zvládnete za pol hodinku alebo hodinku, tak sa veľmi mýlite. Treba to proste vidieť a zažiť.

Čo na záver?

Po tomto vyčerpávajúcom zozname užitočných informácií už snáď ani nie je čo dodať. Snáď len pár osobných postrehov, typu kam sa oplatí ísť. Avšak v úvode som napísal že toto nie je cestopis ani nejaký guide zaujímavých miest. V globále by sa to ale dalo zhrnúť nasledovne. Niekto si povie že sever ako sever a je jedno či Švédsko, Nórsko, Fínsko - prašť jak uhoď. V lete nie je tma a v zime nie je ani poriadne svetlo. Avšak nie je to celkom tak.

Švédsko je krajina podľa mňa fádna. Snáď z 90-95% je Švédsko placka – rozumej rovina. Nejaké väčšie kopce sa nachádzajú iba úplne na severe na hranici s Nórskom. Švédsko je podobne ako Fínsko krajinou jazier a lesov. Je to na jednej strane veľmi krásne, avšak na druhej strane otravné. Keď idete stovky km len cez les, les, les, jazero, les, les a znovu len les je to na jednej strane pekný relax, ale na druhej strane nič moc pre motorkára, ktorý má rád skôr nejaký ten kopec, serpentínky a pekný výhľad. V tomto je Nórsko so svojimi fjordmi naozaj perlou Škandinávie, pretože fjordy sú, dovolím si tvrdiť, veľkolepejšie ako Alpy. To striedanie hôr a mora, tie výškové rozdiely 0 – 1500 m n.m. len na úseku pár km, to sa inde zažiť snáď ani nedá. Najvyššie vrchy v Nórsku majú niečo cez 2600m čiže výškovo sa na Alpy nechytajú, avšak ich dramatickosť a krása sa nedá s Alpami porovnávať, je to proste niečo úplne iné. Najjednoduchšie a najvýstižnejšie snáď bude ukázať vám fotku zo stúpania na vrchol Dalsnibba na jeden z turisticky najnavštevovanejších fjordov – Geiranger fjord, rozlúčiť sa s vami a pogratulovať vám že ste to dočítali až sem...

PS: Ak vám niekto bude tvrdiť, že na 500km cestu cez Nórsko si máte vyhradiť minimálne 10 až 11 hodín, verte mu! Nórsko pozná diaľnice iba na juhu a zvyšné cesty vyzerajú asi ako u nás cesty druhej triedy. Vedú zložitým terénom a tak sú “rýchle presuny” v Nórsku prakticky nemožné. Navyše ak chcete dodržiavať max. povolenú rýchlosť 80 km/h ktorá je mnohokrát znížená na 70 km/h alebo aj menej, trvá cestovanie Nórskom večne. Nakoľko je Nórsko veľmi dlhé (okolo 2000 km), cesta z Osla na Nordkap je záležitosťou min. troch dní cesty tam a troch dní cesty späť. Avšak kam by sa človek pri toľkej kráse ponáhľal...