Práve toto zameranie dostalo úpravcov na piedestál popularity. Týmto počinom sa nedostali na perifériu záujmu, ale naopak nastolili trend, ktorý dnes hýbe svetovým supermotardovým trhom. Spomedzi úpravcov starších motocyklov sa blysol Maurizio Virtuani z Talianska. Tento maník celkom úspešne prestaval model HONDA CRE 250 z roku 1993. Mimo úpravy podvozku, motora, brzdovej sústavy a dovybavenia povinným osvetlením a pod. aplikoval kompletné kolesá z Cagivy Mito 125. Vzhľad tohoto stroja nadobudol úplne iný štýl estetiky ako kapotované supermotardy. Svoje dielo prezentoval v roku 1997 a bolo to naozaj dielo vydarené, čo do estetiky, ale predovšetkým jazdnými vlastnosťami a parametrami. V Európe sa prestavbám motocyklov venovalo a venuje nesmierne množstvo firiem. Globálne to boli väčšinou choppre, no prestavby na supermotardy mali svoje pevné miesto a svojich fanúšikov, ktorí na ne nedali dopustiť.

Týmto smerom sa uberala ponuka banskobystrického vtedajšieho Motoshop-servisu (1997). Prestavby boli dielom pána R. ŽUBORA a uskutočňovali sa podľa prianí zákazníka, ktorý dodal motocykel a uviedol predstavu o jeho estetickom stvárnení. Spomeniem prestavbu na báze ostrého endura HONDA. Mimo cestných kolies určite pohľadu okoloidúceho neušiel reflektor z dvoch maličkých svietidiel typických z dnešných streetfighterov.

Kawasaki

Na rozdiel od deštruktívnych modelov od japonských gigantov, najmenší výrobca z Japonska Kawasaki sa upísal napredujúcemu trendu. Pre rok 1997 predstavil model civilného supermotardu D-Tracker ako súrodenca ostrého endura KLX 250. Tieto modely mali len rozdielne kolesá a farebné prevedenie, inak bola koncepcia totožná. Či Kawasaki pokračovala vo vývoji som už nezistil, pretože informácie tohoto druhu sa v periodikách mne dostupných už nevyskytujú.

MZ (MuZ)

Novú éru továrenských supermotardov popri prvej lastovičke KAWASAKI v Európe prezentovala značka, ktorá dovtedy bola známa na východ od pomyselnej železnej opony. Po zlúčení obidvoch nemeckých štátov sa otvorili nové možnosti pre výrobcov z východnej časti. Počnúc rokom 1997 svojim prístupom k triede supermotard šokovala pri príležitosti 75 rokov zahájenia výroby motocyklov v Zchopau nemecká MZ (MuZ) motoristickú verejnosť hneď dvoma motocyklami, ktoré boli akýmsi medzitypom starej a novej éry tohoto segmentu. Modely MASTIFF a BAGHIRA boli dvojičkami podobne ako u Kawasaki. Japonský konštruktér MASANORI HIRAIDE vytvoril svojské neokopírované dielo, ktoré nadchýna svojou nadčasovosťou stále. Motor vďaka svojim skúsenostiam použil z motocykla YAMAHA XTZ 660, ktorý bol východiskovým pre celú produkciu značky MZ (MuZ). Bol to päť ventilový vzduchom chladený jednovalec s rozvodom OHC. Rozmery boli 100x84 mm s celkovým objemom 660 cm3. Výkon bol 37 kW pri 6500 ot./min. Zapaľovanie bolo elektronické, prevodovka päťstupňová. Rám motocykla nebol nijako zaujímavý a zodpovedal konvenčnej zostave - kolískový, zvarený z oceľových kruhových rúrok. Predná vidlica teleskopická, zadná vidlica zvarená z hliníkovej zliatiny a odpružená jedným tlmičom s pákovým prevodom. Lahôdkou boli ale pomocné časti nosného rámu. Spleť poohýbaných rúrok okolo kĺbu riadenia vytvárala dovtedy neprezentovaný a doteraz jedinečný celok. Jeho dominantou bola vlastne klietka s dvoma pevnými kruhovými svetlami, ktoré sa nenatáčali spolu s prednou vidlicou a dvoma pevnými budíkmi s najpotrebnejšími ukazovateľmi a kontrolkami. Na túto nádheru nadväzoval plastový kryt nádrže, sedlo a lá Nordwest a celkový dojem podtrhnutý malým cestovným predným blatníkom. Celkovú novátorskú estetiku utvrdzoval mohutný dovtedy neponúknutý výfukový systém s oválnym tlmičom pod sedadlom na pravej strane. Kolesá rozmeru 17 palcov boli obuté v pneumatikách METZELER Z1 a vybavené jednoduchými kotúčovými brzdami. Mastiff sa zapísal do histórie supermotardov ako trvalka, i keď do popularity modelu KTM DUKE mu stále čosi chýba. Prakticky sa bez viditeľných zmien vyrába dodnes.

Zlom nastal u značky na prelome storočí a to tým, že z pôvodných dvojičiek boli trojičky. Mastiff zvíťazil a na svoju stranu strhol konštruktérov. V roku 2000 predstavili supermotard na báze Baghiry a nazvali ho STREET MOTO. Tento model obuli do kolies Mastiffa a ponechali vysoký predný blatník spolu s enduro svetlom. V tom istom roku do rodiny MZ (MuZ) pribudol model vhodný pre mládež - supermotard o objeme 125 cm3. Aj v tejto objemovej triede značka ponúkla dvojičky. MZ 125 SM mal motor štvortaktný a chladený vodou. Jeho výkon bol 15 koní pri 9000 ot./ min.

HUSQVARNA

Štafetu výrobcov civilných supermotardov po prvej lastovičke Gilere Nordwest prevzala po rokoch vákua už talianska značka (predtým švédska) Husqvarna. Táto značka podobne ako KTM sa vždy špecializovala na výrobu motocyklov do terénu (s výnimkou z čias pionierskych): motokros, enduro a nedá mi nespomenúť trialové špeciály zo začiatku 70-tych rokov XX. storočia. Na prelome storočí teda v roku 1999 sa talianski konštruktéri prezentovali dvojičkami odvodenými od ostrého Endura Husqvarna LT 610. Predstavené modely Husqvarna SM 610 S a SM 610 R boli vybavené vodou chladeným štvortaktným jednovalcom s rozvodom OHC a objemom 577 cm3. Tento mal rozmery 98x76,4 mm a dával výkon 37 kW pri 7100 ot./min. Zapaľovanie bolo elektronické CDI, karburátor bol Dell´Orto. Podobne ako motor, tak aj kolískový rám bol totožný s endurom.

Samozrejmosťou boli motardové kolesá 17´. Rozdiely medzi S-kom a R-kom boli v elektrickom štartéri u modelu S a kvalitnejšími tlmiacimi elementami a bez štartéru u modelu R. Mládeži vyšla značka v ústrety modelom SM 125 S tiež ako dvojička enduru WR 125. Rok po predstavení týchto krásavcov prišiel na svet modernizovaný model SMR 570 s pozmeneným dizajnom a novým farebným stvárnením. Priniesol aj lepšie jazdné vlastnosti. Modely pre rok 2002 značka obohatila o Husqvarnu SMR400 s úplne novým motorom o objeme 399 cm3. Tento menší model má kratší rozvor ako 570-ka a bohatú výbavu ako 610-ka. Prekvapením pre najmladších je model SM 50 s malým dvojtaktným motorom.

KTM

Najznámejší stredoeurópsky výrobca motocyklov do terénu - KTM, ktorý po zabehnutej spolupráci s výrobcom motorov Rotax a angažovaní sa v motokrose - stabilne, endure - stabilne, triale - začiatok 70- ych rokov 20. storočia a výrobe malých motocyklov a dnešných skútrov si vytvoril modelom KTM DUKE svoj vlastný štýl. Týmto počinom ako jeden z prvých výrobcov spolu s Gilerou poskytol pôžitok jazdy pretekových supermotardov po bežných komunikáciách. Keďže genézii tohoto modelu mienim venovať samostatný článok, priblížim Vám ostatné supermotardy tejto značky. KTM, keďže nevyrábala dvojičky ako ostatné firmy vrhla sa na výrobu menšieho bračeka na KTM STING 125. Tento bol predstavený v roku 1997 s identickým dizajnom ako DUKE. Motor Franco Morini používali viaceré firmy pre svoje modely existujúce nielen v Taliansku. KTM ho osadil nielen do Stinga, ale aj do LC-2(enduro). Vodou chladený dvojtaktný jednovalec produkoval 11 kW a v ostrej verzii dvojnásobok. Ozajstné dvojičky uzreli svetlo sveta v roku 2000 označené LC4 620, LC4 640 a posledne boli prezentované LC4 625.

Motor, ktorý ich poháňa je univerzálny pre všetky modely v tejto kubatúre. Je to vodou chladený jednovalec s rozvodom SOHC. Rozmery valca sú 101x78 mm, ktoré dávajú objem 624 cm3 a výkon 49 koní. 620-ky majú objem 609 cm3 a výkon 27 koní. Model KTM LC4 620 SC Supermoto je teda oproti modelu LC4 640 SC Supermoto handicapovaný. Rám je kolískový, zvarený z oceľových rúrok teda krátko povedané klasický. Niektoré rozdiely v doplnkoch odlišujú radu 640. Menovaný model LC4 640 SC Supermoto je jednomiestny. Dvojmiestny supermotard LC4-E 640 SC Supermoto je tzv. hard enduro alebo street moto. Pre rok 2002 boli modely 620 nahradené modelom 625.

HUSABERG

Táto švédska značka vznikla začiatkom 90-tych rokov XX. storočia. Patrí medzi mladé značky zamerané na výrobu motocyklov do terénu. Vďaka spoločnosti Cagiva sa zo Švédska odsťahovala výroba motocyklov. Švédi hrdí na svoju už bývalú značku Husqvarna nedokázali sa zmieriť s jej stratou. Vytvorili si teda Husaberg. Dlhoročné skúsenosti zo stavby strojov motokrosových, či enduro vyniesli túto značku na vrchol. Dovozcovia tejto značky začali s prestavbami na supermotardy. Továrenské modely sa začali v ponuke objavovať až vstupom kapitálu KTM. Pre rok 2000 sa objavila rada ODIN pomenovaná menom jedného vikingského boha. Motor bol buď s objemom 501 cm3 a výkonom 48 k pri 8000 ot,/min. v modeloch FE 501 ODIN a FE 600 E ODIN. Modely E mali el. štartér. Druhá varianta mala objem 595 cm3 s výkonom 59 k pri 7500 ot./min a motor bol osadený v modeloch FE 600 ODIN a FE 600 E ODIN. Po tejto razantnej zmene k lepšiemu sa vývoj trocha scvrkol, asi zrejme KTM znížila finančný prídel na vývoj. Napriek tomu ale pre rok 2002 boli predstavené identické modely s rozdielnym objemom. Husaberg FS 400C (399 cm3) a Husaberg FS 650 (644 cm3). Parametre ale výrobca neuvádza.

VOR

Táto značka je spomedzi mnou spomínaných najmladšia. Jej vznik je poprepletaný pojmami ako Husaberg, Vertemati, Bimota a v tieni aj KTM. Spoločnosť sídli v Taliansku. Dovozcovia motocyklov Husaberg do Talianska bratia Vertematiovci sa začiatkom 90-tych rokov XX. storočia rozhodli postaviť svoj vlastný motokrosový motocykel. Spoluprácu zahájili s Husabergom(KTM), ktorého motocykle dovážali a mali skúsenosti. Plodom tejto spolupráce boli stroje VERTEMATI z roku 1997. Vertematiovci však chceli viac ako talianske repliky švédskych motocyklov a preto si založili spoločnosť VOR Motori. Chceli vyrábať taliansky motocykel talianskej konštrukčnej školy a preto za pomoci sponzora a konštrukčného oddelenie BIMOTY spustili v roku 1998 v továrni v meste Ronco Briantino výrobu motocyklov VOR. Tieto boli spočiatku totožné so strojmi Vertemati. Dnes má Vor svoj vlastný vývoj a Vertemati pokračuje v spolupráci s Husabergom. Vor teda produkuje ako všetky doteraz menované značky motocykle do terénu. Jeho stroje supermotard vychádzajú z klasických už spomínaných endúr a motokrosov. No napriek ich modernizácii sa doposiaľ nedočkali chrbticových rámov, ale zostávajú verné trubkovým. V ponuke sú dve objemové varianty 524,6 a 444 cm3 v modeloch VOR SM 530 a VOR SM 450.

TM

História tejto značky siaha do roku 1968. Motocyklovou výrobou sa ale začala zaoberať až v roku 1976 a to výrobou mopedov a motorov. Prvý motocykel do terénu predstavila v roku 1979. Jej úspech sa ale na svetovej úrovni dostavil v rokoch 1996 až 2000. Vtedy totiž TM predstavila prototyp štvortaktného motocykla. Tieto sa začali vyrábať rok na to. Milovníci supermotardov si ale na predstavenie svojho sna museli počkať až do roku 2002. Ich trpezlivosť sa vyplatila, TM Supermotard a značka ich odmenila strojom, ktorý má síce klasické znaky, ale špecialitou je jednostranná kyvná vidlica, ktorá je unikátna a jedinečná pre značku TM. Objem motora je 399 cm3. TM SUPERMOTO 400

Gas Gas

Táto španielska značka sa svojou minulosťou trocha vymyká doposiaľ menovaným. Ich nosným programom neboli stroje pre motokros a enduro. Gas Gas sa venovala a venuje výrobe trialových špeciálov. V celej histórii dominuje osoba Ignácia Bultu ako spoluzakladateľa. Bultov otec založil firmu s názvom BULTACO. Ignácio pokračoval značkou MECATECHNO, potom MERLIN. Na ktorej troskách postavil Gas Gas. Až táto značka je dôstojným nasledovníkom BULTACA. Vo svojich aktivitách sa neuspokojila s trialovými motocyklami, ale predstavuje aj klasické stroje do terénu. Pre rok 2002 predstavila štvortaktné motocykle v ktorých použila taliansky motor TM. Jej model Gas Gas SM FSE 400 zapadá do kategórie nekapotovaných civilných supermotardov, ktoré sú predovšetkým určené pre tzv. kategóriu HOBBY jazdcov.

Barigo

Do kategórie exkluzívnych vozidiel, ktoré sa vyrábajú vo Francúzku neodmysliteľne patrí značka Barigo. Tento názov nesú špeciálne motocykle, ktoré majú takmer zvláštne tvary. Producentom je Patrick Barigo, ktorý prakticky ako jediný vyrába motocykle vo Francúzku, až na značku VOXAN. Jeho diela sú špecialitami, či sú to pretekové superbiky, púštne endurá, cez klasické endurá až po supermotardy či pretekové alebo civilné. Srdcom civilného prevedenia supermotardu bol motor ROTAX 600. Jeho objem bol 599 cm3 s výkonom 61 koní pri 8000 ot./ min. Rozvod bol OHC so štyrmi ventilmi. Bol vložený do rámu z hliníkovej zliatiny tvaru Deltabox. Odpruženie bolo kvalitné a podobne ako brzdy. Barigo bolo neuveriteľne ľahké a ovládateľné i keď zbežným pohľadom vyzerá neohrabane. Za všetko hovorí maximálka 177 km/hod.

Manet

Pri tomto názve sa pozastaví každý fanúšik motocyklov každého veku, pretože pojem Manet je slovenskou národnou pýchou. Súčastní násťroční si predstavia moped Korádo. Moja generácie si zaspomína na JAWU 90 kros, trail či roadster, ktorý svojím šupátkovým motorom a kategóriou cestno-terénneho motocykla predbehol celosvetový boom ENDURO najmenej o desať rokov. Ľudia v najlepšom veku si predstavia prvé Babetty či nesmrteľné Pioniere, ktoré boli všestranne použiteľné od bežnej jazdy do práce, cez doma vyrobené športové modely cez cestné, terénne, či plochodrážne až po mototraktory a iné pracovné verzie jednostopých vozidiel. Neodmysliteľne sem naši starší motocykloví priaznivci zaradia skútre Manet či Tatran a veteránisti veľmi zaujímavý celkom prvý motocykel slovenskej výroby MANET M90. Nedá mi nezastaviť sa pri projekte, ktorý vznikol ako prototyp motocykla supermotard. Krátko po uvedení motora - dlhozdvihového štvortaktného jednovalca - v divišovskej JAWE sa nejedno oko fanúšika, zanietenca, či konštruktéra zahľadelo na tento produkt. Životaschopnosť tento motor predviedol v zakomponovaní do cestnej pretekovej JAWY v triede supermono a záujme producentov quadov o tento agregát. Tento, vodou chladený motor na rozdiel od plochodrážnych pracujúci s benzínovým palivom a vybavený šesť stupňovou prevodovkou bol základom pre Manet SM 620. Štvortakt 2xOHC so štyrmi ventilmi má objem 625cm3 a je uložený v chrbticovom ráme z Cr-Mo rúrok v ktorého útrobách je olejová nádrž. Zospodu je chránený pomocným rámom. Je zaujímavé, že prototyp sa nápadito ponáša na motocykle Husqvarna. Niet divu, pretože sú na ňom implantované dielce z týchto motocyklov. Oficiálne továreň Manet zrejme ešte nepredstavila SM 620 a preto sa môžeme tešiť a držať palce konštruktérom aby sa nedočkali v poradí už en-tého sklamania, ktoré im udeľovali neustále komunistickí funkcionári, ktorí boli najmúdrejší a vždy zastavili započatý vývoj, pretože ich predstava o napredovaní bola obmedzená. Nechápali totiž, že vyrábať, pokiaľ sa nerozpadne výrobné zariadenie nie je pohyb vpred, ale vlastne pohyb vzad.
Hobbíci vlastne na svoje preteky HOBBY CUP používajú mnou doteraz spomínané modely bez akýchkoľvek dodatočných úprav. Výhodou pre nich je fakt, že po skončení preteku sa na svojom športovom náčiní môžu odviezť domov v bežnej cestnej premávke.