Nurburgring – Nordschleife – aká je pravda

Príprava:

Iste som o severnej smyčke počul už skôr, ale až tento rok som si to nejak uvedomil. Najprv som čítal v Motohouse, ako Angličania si dali výlet na starých superšportoch až tam. Potom v motoristickej relácii na TV Prima počujem o tom, že náročná severná smyčka. Pozriem do mapy, asi 1100 km z domu, to musím tento rok zvládnuť. Sledujem originál stránku okruhu www.nuerburgring.de, aký je program. Väčšinou to vychádzalo na nedeľu a celý deň otvorený pre verejnosť. Chvíľu som váhal s počasím, ale nakoniec sa našiel termín v júly na odjazd.

Cestou:

Vyrážam v piatok z domu. Cez Českú republiku, čisto len medzimesto. Cestu na okruh som dal na 2 dni. Prvá noc v Domažliciach. V sobotu už len väčšinou Nemecko na striedačku medzimesto a diaľnica. Už len nemecká diaľnica (kde majú neobmedzenú rýchlosť) je zaťažkávajúca skúška pre turistu ako som ja. Minimálna cestovná rýchlosť tam je 130 km/h. Spomalenia cez križovatky, či nebezpečné úseky majú obmedzené iba na 120 km/h (aby som zas nepreháňal, sem tam i stovka). Tak som si tam vyskúšal 160-tku. S kufrom len niekoľko kilometrov, ale pri tej rýchlosti už aj niečo obehnem. Aj ma cestou napadlo, síce neobmedzená rýchlosť a strašne drahý benzín, bude tu priemernú diaľničnú rýchlosť všetkých účastníkov držať dolu, ale kto by odolal skúsiť, čo mu to želiezko pod zadkom dokáže.

Cestou som nemohol vynechať XXL reštauráciu Waldgeist v Hofheime, neďaleko Frankfurtu. Kilové rezne? To som chcel vidieť, i keď som vedel, že to naraz nezjem. Čo sa aj potvrdilo na mieste.

Podľa plánu v sobotu večer prichádzam do dedinky Nurburg, nachádzam ubytovanie (zas jedno z tých drahších vecí v Nemecku) a idem sa potúlať po dedine. Keďže zajtra mal byť celý deň voľný pre jazdy, všade pri domoch boli superautá. Najviac Porsche a BMW M3. Z národností to tiež bolo pestré (sem tam nejaký Čech, zo Slovákov nikto), najviac Taliani a Briti.

Masaker:

V nedeľu ráno sa zobúdzam do jemne daždivého dňa. Hneď nastal smútok, ale bral som to s rezervou, snáď prestane pršať, veď deň je dlhý, prípadne zajazdím v pondelok (keďže som pri okruhu trávil 2 dni). Ale kým som sa najedol, dážď prestal, tak som sa peši vybral k vstupu. Foťák do ruky a snáď som mal väčšie očakávania ako prizerajúci sa otec pri prvom pôrode či prváčik na základke. Už celou dedinou bolo počuť hluk motorov (ale tie tam asi netíchnu celý rok) Pri vstupe pestrá paleta áut, všetko aj to čo som večer videl v dedine. Jazdci si to užívali, niekto s helmou, klietkou, niekto na civilnom aute. Časom sa našli aj taký, čo im auto vyniesli na odťahovke (iste to nebude patriť k ich silným zážitkom z okruhu) Tak dopadol aj Rakušák na Ferrari, 2 koliečka zvládol, tretie už nie.

Asi o dvanástej bolo pekne sucho, tak idem pre motorku. Oblečiem sa, dám jazdu dedinou na zahriatie gúm a kupujem lístok. Pravdaže na 4 jazdy. Bol to dobrý výber. I keď by som zajazdil i viacej kôl, ale zas iba jedno (čo je v základnej cenovej ponuke), to by som ani netušil o čo tam išlo.

Masaker. To je asi najvýstižnejšie slovo čo Vás môže napadnúť po odjazdených 2-3 kolách. Bol to môj prvý okruh, tak možno aj preto ten pocit. Hovorím si, že dám šestku v prevodovke a v kľude to 100-110 km/h odjazdím. Ale borci v autách a sem tam moto, keď sa rútia okolo, vyvolá pocit strachu či smrti v spätákoch (a tá šestka na tak širokej ceste a pri motivovaní obiehajúcimi, nie je ako pri jazde medzimesto na okreske). Asi po koliečku som si uvedomil, že trošku točiť štvorku ci päťku nebude na škodu. Tak to tak robím a hneď to má zmysel. Na cieľovej rovinke skúšam turisticky nepochopiteľných 170 km/h.

Pri mojej turistickej jazde okruhom (väčšinou 80-120 km/h) by som povedal, že sú tam 3 dosť kruté zátačky. Jeden nepríjemný horizont. Jedno strašidelné klesanie s pravotočivou zátačkou. Stúpanie až na trojku, aby to malo šťavu. A najnepríjemnejšie bolo, stále si sledovať späťáky, či sa niekto neblíži a vôbec, na ktorú stranu sa mu uhnúť, aby som to zvládol bez ujmy ja či on. Našťastie všetci to v okolí prežili bez eura nákladu (aspoň na opravu, gumy pravdaže dostali zabrať) Zátačky, ktoré možno poznáte z fotografií, s klopenou bledou časťou, bol otras. Boli to panely s veľkými dierami medzi sebou (horšie to triaslo ako česká diaľnica) Len raz som tu zátačku skúsil (sú tam 2 celkovo v tom štýle) Zvyšok som bral vonkajšou častou s malým klopením, ale príjemnejšie. Pneumatiky Michelin PilotRoad2 sa žmolili ako nikde na bežnej ceste (okruhy majú pravdepodobne iný asfalt) ale držali, ako sucho tak aj dážď, ktorý som si tiež asi 7 hodinovou jazdou užil.

Veľkou fascináciou sú diváci okolo trate. Bolo ich tam veľa a iste každý motoristický nadšenec si pri takomto pohľade, i na amatérskych závodníkov nájde to svoje. Celkovo som to naložil trom obehnutým turistom v autách, z toho jedna dodávka :-) Môj čas na kolo sa podľa hodín na moto hýbal asi okolo 13 minút.

Pre turistov, ktorí si chcú ušetriť svoje vozítko, ale zároveň zažiť profi jazdu s vodičom, ponúka okruh zvezenie v BMW M3 kde napcháte celú rodinu, či ako spolujazdec v Astone Martin (ale za tú cenu sa vyberiem do Nurburgu ešte raz).

Okruh je iste vhodný pre skúsenejších závodníkov a pochybujem, že by niekto tvrdil, že sa mu to neľúbilo. Začiatočníkov môže rušiť plnosť premávky auto - moto spolu a závodníci, čo tam v kľude iste dajú aj 200 km/h v priemere. Potom už jedine vybrať nejaký platený tréningový deň, kde by sa človek do toho postupne dostával, zajazdil aspoň 20 koliečok, možno i s podporou inštruktora na čele pre ideálnu stopu ako som to videl a niečo nafotil v pondelok cez deň. A hlavne pri menších obavách, z ktorej strany ma bude rútiace a rýchlo blížiace sa auto obiehať.

Záverom:

Celkovo som, v Nemecku strávil 5 dní, z toho jeden deň pojazdil Holandsko, Belgicko a Luxembursko, keď už boli tie štáty tak blízko pri okruhu. Brutálne zmokol (na rok kupujem nepremok) cestou domov, už z juhu Nemecka (škoda, Zugspitze som kvôli oblačnosti nevidel) cez Rakúsko. Popozeral nejaké hrady (majú ich tam dosť) a najazdil asi 2900 km.

Stručný záver môjho názoru na okruh ste mohli čítať vyššie. Rád by som sa tam vrátil. Síce Slováci to majú ďaleko. Ale ta šou všade okolo okruhu či dediny ma fascinuje. Škoda, že som moje obľúbené Lamborghini videl len z diaľky na ceste. Postupom času pri pozeraní fotiek, závislosť a fascinácia prerástla tak, že som si nainštaloval NFS Shift2 a idem okruh trénovať na počítači - aspoň cez zimu. A škoda, že už nevyšiel dezén na prvé jesenné pojazdenie na Slovakiaringu. Musím raz skúsiť, cítim, že okruhové jazdenie sa mi môžu zapáčiť viac.